Oldřich Lajsek

	Oldřich Lajsek
	český akademický maliar,; dizajnér, grafik a pedagóg
Narodenie	8. február 1925; Křesetice, Česko
Úmrtie	2. október 2001 (76 rokov); Praha, Česko
Podpis
	Biografický portál

Prof. Ing. p.ped. Oldřich Lajsek (* 8. február 1925, Křesetice – † 2. október 2001, Praha) bol český akademický maliar, dizajnér, grafik a pedagóg.

Venoval sa voľnej tvorbe (obrazy, grafika), použitej grafike (plagáty, pútače, propagačné katalógy, propagačné brožúry) a dizajnu. Od roku 1954 bol členom Zväzu československých výtvarných umelcov. Bol vedúcim umeleckého zoskupenia Skupina osmi výtvarníků. V roku 1985 sa stal nositeľom štátneho vyznamenania Za vynikajúcu prácu. Za svoj život vytvoril približne 3 000 diel, z ktorých viac ako 1 800 skončilo v súkromných zbierkach.

Život

Narodil sa 8. februára 1925 v Křeseticiach v blízkosti Kutnej Hory v rodine obchodníka. V Kutnej Hore vychodil všeobecnú aj meštiansku školu a v roku 1944 maturoval na tamojšej Vyššej priemyselnej škole strojníckej. Potom sa aktívne zúčastnil odboja proti nacistickej okupácii v organizácii Pěst, vďaka čomu sa stal neskôr členom Českého zväzu bojovníkov za slobodu. Po vojne sa natrvalo presťahoval do Prahy, kde rok pôsobil v konštrukčnej kancelárii, a potom vo Zväze československého priemyslu. Od roku 1946 študoval na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Tu sa tiež konečne zblížil s umeleckou tvorbou, najmä vďaka tamojšej Katedre výtvarnej výchovy a deskriptívnej geometrie, kde študoval profesúru. Učiť sa tu mohol okrem iného aj od slávnych profesorov tej doby, ktorými boli napr. Cyril Bouda, Martin Salcman, Karel Lidický alebo Josef Sejpka. Školu úspešne dokončil v roku 1950, potom pôsobil ako pedagóg. Aprobáciu navyše rozšíril ešte o zemepis. Potom ešte v Prahe vyštudoval ekonómiu, z ktorej roku 1966 získal inžiniersky titul.

Maliarstvu sa zo začiatku venoval len viac-menej súkromne. Presadzovať sa však začal pomerne rýchlo – v roku 1953 bol prijatý do spolku Štursa, neskôr do VI. strediska. Zúčastnil sa dokonca aj súťaže na úpravu priestoru Národného divadla a Jiráskovskej súťaže. Od roku 1954 bol členom Zväzu československých výtvarných umelcov a o rok neskôr sa stal tiež profesorom na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Prahe. Roku 1960 bol jedným zo zakladateľov Skupiny ôsmich výtvarníkov, v ktorej pôsobil ako vedúci.^[1] Programom tejto skupiny bolo najmä organizovanie výtvarne výchovných akcií mimo zavedené kultúrne strediská, hlavne na dedinách a v menších mestách, a zároveň hľadanie nových možností pre organizovanie výstav. V roku 1985 mu bolo navyše prezidentom republiky prepožičané štátne vyznamenanie Za vynikajúcu prácu. Zomrel 2. októbra 2001 v Prahe vo veku 76 rokov.

Dielo

Oldřich Lajsek sa vo svojej tvorbe vyznačoval pomerne veľkou žánrovou všestrannosťou. Rozsiahla je napr. jeho abstraktná tvorba, realizmus alebo kvetinové zátišia. Surrealistickej maľbe či sakrálnym motívom sa už venoval menej. Bezpochyby najviac sa však presadil vďaka krajinomaľbe, v ktorej dokonca patril medzi najvýznamnejších tvorcov svojej doby. Maľoval olejomaľbou, grafikou, temperou aj kombinovanou technikou, a to na plátno, drevené dosky, aj na papier. Okrem toho sa venoval tiež použitej grafike a dizajnérskej práci.

Krajinomaľby

Krajinomaľba je najvýznamnejšou a najrozsiahlejšou súčasťou Lajsekovej tvorby.^[2] Inšpiráciu čerpal najmä v Stredočeskom kraji – hlavne v rodnom kutnohorskom regióne. Ďalej maľoval krajiny z okolia hory Říp, z Polabí a z Českého stredohoria. Početné sú aj diela z pražského prostredia. Zaujímavou súčasťou autorovej tvorby sú aj jeho obrazy zo zahraničných ciest, najmä z Grécka, kde mu učarovali napr. architektonické vykopávky v okolí Delf, alebo scenérie z početných ciest do Juhoslávie.

Tvorba Oldřicha Lajska je charakteristická vďaka osobitému umeleckému rukopisu.^[3] Typická je najmä pevná výstavba kompozície a zároveň aj mierne abstrahovanie. Všímal si predovšetkým geologického a tektonického utvárania terénu a nachádzal vonkajšiu vizuálnu charakteristiku aj trvalú podstatu, súčasne sa však nebránil ani voľnejšiemu koncepčnému, kompozičnému aj rukopisnému rozletu so zreteľom na zákonitosti výtvarného prejavu v spojení rozmyslu, citu, predstavivosti a zvolenej techniky, ktoré mu dávali väčšiu príležitosť na rozvinutie vlastnej fantázie pri výtvarnej výstavbe obrazu. Okrem svojbytného poňatia a podania vlastných citových zážitkov bol často cenený aj jeho vyzretý umelecký profil a schopnosť vyjadriť premenlivú pôsobivosť okamihu aj vnútornú duchovnú atmosféru. Na rozdiel od jeho abstraktnej tvorby v krajinomaľbe prevažujú skôr svieže farby, ktoré prispievajú k optimistickejšiemu dojmu, čo v konečnom prednese vedie k skôr poetickému ladeniu.

Autorovým častým námetom bola najmä téma štyroch ročných období, pretože mu tiež veľmi imponovala premena krajiny v priebehu času. Najznámejším dielom na túto tému je pravdepodobne štvorica obrazov (Jar, Leto, Jeseň a Zima) z roku 1985.

Medzi najznámejšie diela patria napríklad:
- Hořící Lidice, 1974
- Ze stanice metra, 1982
- Akropolis, 1983
- Červená krajina, 1985
- Jaro, Léto, Podzim, Zima (čtveřice obrazů), 1985

Abstrakcia

Abstraktnej maľbe sa venoval hlavne v období 60. rokov. Prevládajú tu najmä doskové maľby tmavých farieb modrastých tónov, neurčitých kontúr a meditatívneho ladenia, ktoré však mnohokrát prechádzajú k expresívnej dramatickosti. Nájdeme však aj početné obrazy, v ktorých dominujú svetlejšie odtiene. Diela z umelcovho abstraktného obdobia sú vedľa krajinomaľby obľúbené najmä v porevolučnej dobe.

Medzi významné diela patria:
- Bílá, 1957
- Zrcadlo, 1962
- Modrá, 1963

Ostatné žánre

Medzi rozsiahlejšie žánre patrí tiež realizmus, pre ktorý sa inšpiroval napríklad v pražských uliciach či vo vidieckych obciach. Venoval sa tiež maľbe kvetín a grafike. Autorova surrealistická tvorba je menej rozsiahla. Často sa v nej objavujú sakrálne motívy či výjavy zo sna. Okrem iného sa tiež krátko venoval ikonomaľbe. Ľudí maľoval len zriedka.

Významné diela:
- Realismus
  - Ráno v Praze, 1983
- Květy
  - Slunečnice, 1971
- Surrealismus
  - Smutek, 1959
- Ikonomalba
  - Ukřižování Páně, 1983

Významné realizácie

Dielo Oldřicha Lajska zahŕňa tiež niekoľko významných architektonických či dizajnérskych prác:
- Hala Vysokej školy poľnohospodárskej v Prahe-Suchdole
- Celkové výtvarné riešenie múzea letectva v Prahe-Kbeloch
- Hala Ústavu odborného školstva v Prahe
- Sklenená stena v hoteli "Brčálník" na Šumave
- Výtvarné riešenie priestorov v Kultúrnom dome v Děčíne
- Sklenená stena v správnej budove ČKD Kompresory v Prahe
- Sklenená stena v štátnej vile v Prahe-Tróji
- Výtvarné riešenie haly ZPA v Prahe-Nusliach
- Sklenená stena a výtvarné doplnky v Interhoteli Zlatý lev v Liberci
- Výtvarné doplnky pre svadobnú sieň v Benešove nad Ploučnicí

Najvýznamnejšie výstavy

Účasť na výstavách v Česku:
- 1956 – Kutná Hora
- 1957 – Praha
- 1958 – Bratislava
- 1962 – Praha
- 1964 – Praha, Komorní divadlo
- 1967 – Praha, projektový ústav, Kostelní ulice
- 1972 – Praha, výstavná sieň nakladateľstva Svoboda, grafika
- 1973 – Praha, Ústřední klub školství a vědy, Na Příkopě
- 1980 – Praha, Galerie Čs. spisovatel
- 1981 – Praha, galerie Díla, Vodičkova ulice
- 1983 – Benešov nad Ploučnicí, výstavná sieň v zámku
- 1984 – Čelákovice, výstavná sieň v múzeu
- 1985 – Kutná Hora
- 1991 – Praha, výstavná sieň v ul. 28 října
- 2013 – Praha, Senovážné náměstí
- Prehliadky výtvarného umenia v Jízdárně Pražského hradu, Pražské salóny
- Kolektívne výstavy v Galerii Vincence Kramáře
- Účasť na výstave Vyznání životu a míru 1985
Samostatné výstavy v zahraničí:
- Lodž, Katovice
Účast na spoločnej výstave v zahraničí:
- Paríž, výstava grafikov z Prahy 6

Referencie

↑ Hlaváček, J.: 8 výtvarníků. Galerie ČFVU – Purkyně. Praha: Český fond výtvarných umění, 1960, F 151350.
↑ Vinter, V.: Krajiny Oldřicha Lajska. Květy, 5. 2. 1987, str. 46, ISSN 0023-5649.
↑ Vinter, V.: Oldřich Lajsek. Praha: Svaz českých výtvarných umělců, 1986. str. 1.

Literatúra

Boučková, J.: Nové tendence v tvorbě mladých českých výtvarníků. Pardubice: Východočeská galerie v Pardubicích, 1968.
Boučková, J.: Soudobá česká krajina. Pardubice: Východočeská galerie v Pardubicích, 1968.
Hlaváček, J.: 8 výtvarníků. Galerie ČFVU – Purkyně. Praha: Český fond výtvarných umění, 1960, F 151350.
Vinter, V.: Krajiny Oldřicha Lajska. Květy, 5. 2. 1987, str. 46 – 47, ISSN 0023-5649.
Vinter, V.: Oldřich Lajsek. Praha: Svaz českých výtvarných umělců, 1986.
Štorkán, K.: Oldřich Lajsek – obrazy. Praha: Podnik českého fondu výtvarných umění, 1981.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oldřich Lajsek na českej Wikipédii.

[1] Hlaváček, J.: 8 výtvarníků. Galerie ČFVU – Purkyně. Praha: Český fond výtvarných umění, 1960, F 151350.

[2] Vinter, V.: Krajiny Oldřicha Lajska. Květy, 5. 2. 1987, str. 46, ISSN 0023-5649.

[3] Vinter, V.: Oldřich Lajsek. Praha: Svaz českých výtvarných umělců, 1986. str. 1.

[1]

[2]

[3]