Okuliare

Okuliare sú pomôcka na korekciu videnia, prípadne na ochranu zraku.

Okuliare obvykle pozostávajú z pevnej obruby, do ktorej sú upevnené buď šošovky umiestnené pred očami človeka pre vizuálnu korekciu (dioptrické okuliare) alebo priehľadné zrenice pre očnú ochranu. Moderné okuliare sú obvykle posadené plastovými sedielkami na nose a stranicami s obvykle plastovými koncovkami za ušnice uší, ktoré by mali kopírovať. Dioptrické okuliare slúžia na korekciu krátkozrakosti alebo ďalekozrakosti, prípadne v kombinácii s korekciou chýb oka ako je napríklad astigmatizmus. Miera korekcie videnia šošovkami sa vyjadruje prostredníctvom optickej mohutnosti v dioptriách.

Dioptrické okuliare

V prípade dioptrických okuliarov sa rozlišujú šošovky na optickom základe:

rozptylné - pre korekciu krátkozrakosti
spojné - pre korekciu ďalekozrakosti
cylindrické, resp. torické ( majú rôznu úroveň korekcie v rôznych rovinách; môžu byť v súčtu spojné, rozptylné aj kombinované
bifokálne (majú rôznu lámavosť v hornej a dolnej časti skla; môžu byť spájané, rozptylné aj kombinované, dolný segment máva každopádne vyššiu plusovú dioptrickú silu) - pre korekciu doterajšej chyby kombinované s presbyopiou alebo pri veľmi silnej vade
multifokálne (podobný princíp ako bifokálne, ale zmena lámavosti skla je plynulá. Väčšina okuliarových šošoviek sú konkávkonvexne alebo konvexkonkávne (tj. z prednej aj zadnej strany sú prehnuté rovnakým smerom, von od oka), ale veľmi silné sklá môžu byť z niektorej strany rovné (plano) alebo aj bikonkávne, resp. bikonvexné. Extrémne silné okuliarové šošovky často nevypĺňajú celú obrúčku a sú vybrúsené v prstenci okolitého skla; tiež sa nazývajú lentikulárne a v prípade rozptyliek niekedy myodisky.

Materiál šošoviek

Šošovky okuliarov, pôvodne vyrábané iba zo skla, sú dnes vyrábané aj z rôznych druhov plastov, predovšetkým CR-39 (najpoužívanejšie), ďalej TRIVEX a polykarbonátu. Tieto materiály znižujú riziko rozbitia, šošovky z nich vyrobené majú nižšiu hmotnosť ako sklenené šošovky, nevýhodou je mäkkosť materiálu (plastové šošovky sú ľahšie poškriabateľné). Niektoré materiály používané pri zhotovovaní korekčných šošoviek majú väčší index lomu, čo je užitočné pri výrobe šošoviek sa silnejšími dioptriami (rovnaké optické mohutnosti okuliarové šošovky možno dosiahnuť použitím menšieho množstva materiálu - výsledkom je tenšia a teda estetickejšia korekčná pomôcka). Na väčšinu plastov možno aplikovať tzv. Tvrdenie, čím sa zabezpečí väčšia odolnosť šošovky voči mechanickému poškodeniu (najčastejšie je používaný tvrdoelastický lak nanesený na obe strany šošovky). Pokrytie hydrofóbnou vrstvou zaisťuje nezmáčavosť šošovky a vďaka veľmi hladkému povrchu tiež ľahšie čistenie. Lipofobná úprava zabezpečí väčšiu odolnosť proti zašpineniu šošoviek mastnotou, napr. odtlačky prstov. Antireflexná vrstva znižuje odrazivosť šošoviek zo všetkých materiálov (vrátane minerálneho skla), výsledkom je menšia odrazivosť plôch šošovky a tým aj jej väčšiu priepustnosť pre viditeľné svetlo za rovnakých svetelných podmienok (bez úprav majú korekčné šošovky svetelnú priepustnosť menej ako 93%, s kvalitnou antireflexnou úpravou možno dosiahnuť priepustnosti šošovky cez 99%). Výhody pre nositeľa okuliarových šošoviek s antireflexnou úpravou sú menšie únava očí pri umelom osvetlení, prácu na počítači a sledovanie televízie, lepšie videnie pri (najmä večernom) riadenie motorových vozidiel, navyše ide nositeľmi lepšie vidieť do očí, čo má nezanedbateľný efekt na vzhľad a priamu komunikáciu.

Šošovky CR-39 majú vysoké Abbeho číslo (V = 59,3) a ich index lomu činí 1,5.

Polykarbonátové šošovky sú ľahké, veľmi tenké a vďaka svojim vlastnostiam sú vhodné na osadenie najmä vŕtaných rámov (sú oveľa odolnejšie proti nárazu ako CR-39, sú však krehkejšie ako trivexové šošovky). Vďaka veľmi nízkemu Abbeho číslo (V = 31) a indexu lomu o hodnote n = 1,59 majú polykarbonátové šošovky citeľne horšie optické vlastnosti (predovšetkým vysokou odrazivosť a väčšie farebnú vadu), aplikácia antireflexu je takmer nevyhnutnosťou.

Trivexové šošovky vďaka absencii vnútorného pnutia svojou odolnosťou predčí šošovky polykarbonátové. Vďaka vyššiemu Abbeho číslu (V = 43-45) má Trivex aj výrazne lepšie optické vlastnosti, nie je však tak tenký (index lomu n = 1,53).

Zvláštne typy šošoviek

Multifokálne (tiež progresívne) - šošovka má v rôznych miestach rôznu ohniskovú vzdialenosť, používa sa na korekciu presbyopie (stareckej ďalekozrakosti), pomocou týchto okuliarov je možné s jednými okuliarmi vidieť ako do blízka tak do diaľky. Známe sú však aj prípady, keď multifokálne okuliare slúžia len ako okuliare na čítanie ("bez dioptrií na diaľku", odpadá potom hľadanie a neustálej odnímanie a nasádzanie čítacích okuliarov) alebo naopak iba ako okuliare na diaľku ("bez dioptrií na blízko" - využiteľné pre staršieho myopa, ktorý má už problémy s preostrovaním na blízko v okuliaroch na diaľku). Predchodcom multifokálnych šošoviek sú šošovky bifokálne (dvojohniskové, delené - majú vlisovaný alebo vybrúsený oddiel na blízko). Ich vynálezcom bol Benjamin Franklin. Podľa ich tvorcu je odvodený názov Franklinov bifokál - ide o šošovky s oddielom na blízko, tvoriacim celú spodnú polovicu šošovky (teda nie len malý kosáčik).

Asférické šošovky sú také šošovky, ktorých jedna strana nemá guľovú (sférickú) plochu. U silného zväzku lúčov dochádza pri dopade na väčšiu lámavú plochu sférickej šošovky k nerovnomernému lomu lúčov. Výsledkom je zobrazenie nie bodu, ale rozmazanej plôšky (kóma). Tento jav sa nazýva sférická aberácia. Asférická šošovka svojou konštrukciou (od stredu ku kraju sa mení strmosť zakrivenie jednej z plôch) túto vadu sčasti alebo úplne eliminuje, zároveň čiastočne znižuje aberáciu chromatickú. Pre užívateľa nie je rozdiel patrný čo sa kvality visu týka, však asférická šošovka je schopná aspoň čiastočne eliminovať nepríjemné sprievodné javy nosenie okuliarov: veľké či malé oči za silnejšími sklami a samotnú hrúbku skla (asféra je plochejšia ako šošovka sférická pri rovnakej optickej mohutnosti a indexu lomu ). Aj tento typ šošoviek má však svoje úskalia, sú potrebné precíznejšie merania, ako je tomu u šošoviek sférickej konštrukcie. Veľmi záleží na zakrivení a inklináciu očníc okuliarov, lebo pri zlom zameranie niektorého z parametrov (pupilárny distance, os otáčania, inklinácie ...) dochádza k diskomfortu videnia, napr. Deformácie obrazu pri pohľade stranou, bolesti hlavy atď.

Ochranné okuliare

Ochranné okuliare chránia zrak pred poškodením, buď mechanickým (napr. pred trieskami odletujúcimi pri obrábaní materiálov), alebo žiarením (napr. pred ultrafialovým) alebo aj tepelným (napr. v hutníctve).

Motoristické okuliare chránia jazdca na motocykli pred rýchlym či prudkým prúdom vzduchu, ktorý spôsobuje slzenie, a pred lietajúcim hmyzom. Môžu byť súčasťou prilby. Predtým tieto okuliare používali aj vodiči otvorených automobilov a piloti malých lietadiel, kým neboli chránení presklenou karosériou alebo kokpitom.

Potápačské okuliare a okuliare pre športové plávanie oddeľujú oči od vodného prostredia a tým ich chránia a zaisťujú ostré videnie. Lyžiarske okuliare chránia pred prúdom studeného vzduchu a pred nárazmi poletujúceho snehu.

Slnečné okuliare

Je to typ ochranných okuliarov, ktoré majú zatmavené sklá, aby chránili oči pred jasným slnečným svetlom. Sú typickým doplnkom k opaľovaniu pri mori, ale bežne sa nosia po celé leto pri akomkoľvek pohybe vonku a tiež v zime pre ochranu pred ostrým slnkom na zasnežených horách. Vďaka rozličným obrúčkam a farebným odtieňom fungujú aj ako výrazný módny prvok a statusový symbol, patria neodmysliteľne k niektorým profesiám.

Kombinácia s dioptrickými okuliarmi

Niekedy je možné mať nasadené ochranné okuliare cez dioptrické, ale vyrábajú sa aj ochranné sklá "na mieru" nositeľovi očnej vady. Bežné sú najmä dioptrické okuliare slnečné, a to buď sklami tmavými stále, tak zo sklami reagujúcimi na osvetlenie (tzv. samozafarbovacie). Alternatívou sú slnečné klapky - plastové filtre, ktoré možno nasadiť na obyčajné okuliare.

3D okuliare

Tieto okuliare sa používajú na sledovanie 3D filmov či kresieb, alebo pre vyvolanie dojmu virtuálnej reality. Tieto okuliare zabezpečujú, aby každé oko mohlo sledovať samostatný obraz. Dosahuje sa to buď odlišnými farbami skiel (červená a zelená / modrá - výsledný obraz je potom zdanlivo čiernobiely) alebo tým, že sklá fungujú ako polarizačné filtre s kolmými rovinami polarizácie (tu nie je žiadne obmedzenie na farebnosť). Tento systém používajú napríklad 3D kiná Imax.

História

Okuliare boli vynájdené v Taliansku okolo roku 1300. Niekedy sa uvádza, že ich vynálezcom bol v roku 1299 Salvino Armati, inokedy sa vznik okuliarov kladie až do roku okolo 1350. V používaní okuliarov sa niekedy hľadá jedna z príčin neobyčajného rozmachu vzdelania v renesancii.

Pozri aj

optika

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Okuliare
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Okuliare

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.