Monoenergizmus
Monoenergizmus alebo monoenergetizmus[1][2] bol kresťanský teologický, christologický smer vyvíjaný byzantskými teológmi v 30. rokoch 7. storočia ako odozva na spory monofyzitov a diafyzitov (t. j. stúpencov chalcedónskeho vyznania). Jeho hlavným protagonistom bol alexandrijský patriarcha Kyros, ktorý v roku 633 predstavil tézu hlásajúcu, že: „jediný Kristus a Syn pôsobia súčasne ako Boh a ako človek jednou theandrickou energiou“.[2] Podľa tejto náuky mal teda Kristus dve podstaty – božskú a ľudskú, na druhú stranu mal ale jednu energiu.[1]
Tento kompromis neprijala ani jedna strana. Monofyziti v nej stále videli rozdielnosť medzi Bohom a človekom, t. j. kvázi dve podstaty a chalcedónski kresťania ju neuznali, pretože v pojme theandrická energia videli zjednotenie Krista Boha a Krista človeka v jednom (gr. theos – Boh, andros – človek). Hlavným odporcom tézy sa stal budúci jeruzalemský patriarcha Sofronios. Teória bola i napriek rozporom medzi znepriatelenými tábormi po úprave konštantínopolským patriarchom Sergiom a schválení pápežom Honoriom cisárom Herakleiom prijatá ako oficiálna náuka ríše. Spor sa jej ale vyriešiť nepodarilo a sociálno-náboženský konflikt medzi spornými stranami pokračoval. Herakleios preto v roku 638 svoj súhlas odvolal a ediktom Ekthesis vyhlásil nové učenie o jedinej vôli Ježiša Krista, tzv. monotheletizmus.[2] Jednu vôľu (una voluntas) Krista spomínal už pápež Honorius v liste, ktorým povolil monoenergizmus.[3] Ani monothelitský pokus o zjednotenie východných kresťanov avšak neuspel a vyvolal vo východných byzantských provinciách nepokoj a odpor k centrálnej byzantskej vláde, čo sa prejavilo v poddajnosti východných oblastí voči novým dobyvateľom – najprv Peržanom a následne moslimským Arabom.[1] Monoenergizmus definitívne zavrhol tretí konštantínopolský koncil.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, a kol. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8. S. 88.
- ↑ a b c Monoenergetismus. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 329 – 330.
- ↑ GREGORY, Timothy E. MONOENERGISM. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 1396 – 1397.