Preskočiť na obsah

Medzevská pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Medzevská pahorkatina
geomorfologický podcelok
Okolie Poproča
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okresy Košice I a II, Košice-okolie
Nadradená
jednotka
Košická kotlina
Susedné
jednotky
Hornádske predhorie
Kojšovská hoľa
Holička
Pipitka
Jasovská planina
Košická rovina
Mestá Košice, Medzev
Súradnice 48°40′S 21°03′V / 48,66°S 21,05°V / 48.66; 21.05
Najnižší bod južná časť územia
 - výška cca 200 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Medzevská pahorkatina je geomorfologický podcelok Košickej kotliny. Rozprestiera sa južne od Volovských vrchov medzi Košicami, Medzevom a Moldavou nad Bodvou.

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatyLučensko-košická zníženinaKošická kotlinaMedzevská pahorkatina
***

Územie zaberá mierne zvlnenú severozápadnú časť kotliny na hornom toku riek Bodva, Ida a ich prítokov. Na severovýchode sa pahorkatiny dotýka Hornádske predhorie (podcelok Čiernej hory), severne ležia Volovské vrchy s podcelkami Kojšovská hoľa, Holička a Pipitka. Na západe susedí Jasovská planina (podcelok Slovenského krasu) a južným smerom pokračuje Košická kotlina podcelkom Košická rovina.[1]

Zvlnený, mäkký, málo rozčlenený reliéf popretkávaný menšími tokmi S-J smeru sa tu vytvoril na predkvartérnych a kvartérnych pokryvných útvaroch. Zaujímavú časť Medzevskej pahorkatiny tvorí relatívne ploché, len niekoľko desiatok metrov nad alúvium vyzdvihnuté a málo rozčlenené územie západne od rieky Bodva medzi Jasovom a Moldavou nad Bodvou v Košickej kotline. Jeho južnú časť od Jasovskej planiny geomorfologicky oddeľuje potok Sór (čítaj Šór). Geologicky pahorkatinu v týchto častiach buduje strednotriasový wettersteinský vápenec. V nadloží ho však prekrývajú pestré íly, štrky a piesky poltárskeho súvrstvia neogénneho veku a pleistocénne deluviálne sedimenty würmského veku (porovnaj J. Mello et al, 1996), a preto sa na jeho povrch prakticky neinterpretuje pestrý svet endokrasu, ktorý sa ukrýva v útrobách. V masíve tejto časti Medzevskej pahorkatiny dnes poznáme vyše 50 jaskýň rôznych morfologických typov, ktoré prekonali rôzny speleogenetický vývoj (jaskynná sústava Jasovskej jaskyne, Moldavská jaskyňa, Mníchova diera, Helena, Matejova jaskyňa, Jazvečí hrad).

Východné stráne ukláňajúce sa do doliny Bodvy, ktorú kontroluje významná geologická štruktúra S-J vergencie, pokrývajú listnaté lesy so zastúpením duba, hrabu, lipy a borovice. V južnej a severnej časti v svahoch vystupuje geologické podložie (vápence), centrálna časť svahov je prekrytá svahovinami. Plošina pahorkatiny západne od Bodvy sa vzhľadom na prítomný geologický podklad poľnohospodársky intenzívne využíva. V okrajovej časti v severnej a SV časti tohto územia sa nachádzajú ponory (napr. Sellyedés, Gazka), ktoré komunikujú s rozľahlými jaskynnými sústavami.

Okrajová časť Košickej kotliny s pomerne riedkym osídlením v centrálnej oblasti má komunikácie lokálneho významu. Z Košíc do Medzeva vedie cesta II/548, z Moldavy nad Bodvou do Jasova vedie západným okrajom cesta II/550. V jej blízkosti je trasovaná i železničná trať Moldava nad Bodvou – Medzev, odbočujúca z trate Zvolen – Košice.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-20]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-20]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]