Preskočiť na obsah

Lopúch väčší

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lopúch väčší

Lopúch väčší – vrchol stonky s úbormi.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Arctium lappa
L.[1][2], 1753[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lopúch väčší[3] (lat. Arctium lappa)[2] je statná dvojročná bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Jeho prirodzený areál zahŕňa mierne oblasti Eurázie.[2]

Lopúch väčší je dvojročná bylina, vysoká 100 až 200 cm. Byle sú priame, hrubé, ryhované, vlnato chlpaté, bohato rozkonárené a vyplnené stržňom.[4][5][6][7]

Listy sú striedavé, dlhostopkaté, prízemné sú dlhé až 50 cm a široké do 40 cm, horné sa rýchlo zmenšujú, listové stopky sú plné. Čepele sú v obryse srdcovito vajcovité, celistvookrajové alebo veľmi jemne zubaté, na líci zelené, na rube sivo plstnaté, neskôr lysé.[4][5][6][7]

Kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je úbor, zdanlivo tvoriaci jeden mnohopočetný kvet. Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité, pravidelné, päťpočetné, so zrastenými korunnými lupienkami. Vytvárajú rúrkokvetý úbor, najčastejšie s fialovými kvetmi. Tyčiniek je päť a ich peľnice sú zrastené do rúrky okolo čnelky. Kalich je voľný, trváci, redukovaný do chlpatého chocholca, dlhého 1 až 3 mm, ktorý tvorí lietacie zariadenie slúžiace na rozširovanie semien vetrom. Mnohoradový zákrov je vytvorený zo zelených listeňov, ktoré sú úzko čiarkovité, na báze brvité, postupne zúžené do zlatožltej háčikovitej špičky.[4][5][6][7]

Guľovité úbory s priemerom 30 až 35 mm sú usporiadané na konci konárikov do vrcholíkových metlín. Plodom je čierna, jemne bradavičnatá nažka, veľká 5 až 6 mm.[4][5][6][7]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Areál rozšírenia lopúcha väčšieho zahŕňa mierne oblasti Eurázie.[2] Zavlečený je v Kanade, Spojených Štátoch, na Britských ostrovoch, v Austrálii, na Novom Zélande a v Rusku od Kurilských ostrovov cez Sachalin po Prímorie.[2]

Na Slovensku je na celom území hojný.[4]

Lopúch väčší obsadzuje vhodné stanovištia od nížin do horského stupňa. Rastie často na rumoviskách, pasienkoch a v krovinách. Obľubuje vlhké, výživné, neutrálne, hlinitopiesočnaté pôdy. Kvitne od júla do septembra.[4] Rozširuje sa hlavne zoochórne – prichytávaním na srsť zvierat, pričom rozširovacou jednotkou je celý úbor.[8]

Význam a využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Korene lopúcha väčšieho obsahujú inulín, éterický olej, organické kyseliny, horčiny a minerálne látky. Pre liečivé vlastnosti sa ich výťažky používajú ako metabolikum, dermatologikum, diuretikum, antibakterikum a homeopatikum. Uplatnenie má aj v kozmetike a čiastočne v kuchyni. Z usušených koreňov sa získava lopúchový olej (Bardanae oleum), čo je výťažok koreňa v rastlinnom oleji.[6][7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Sp. Pl.: 816 (1753)
  2. a b c d e f Arctium lappa L. [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 256-257.
  4. a b c d e f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1103-1105.
  5. a b c d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 314-315.
  6. a b c d e Sergej Mohnacký, Tibor Benčať, Karol Kočík, Blažena Benčaťová. Liečivé rastliny (vysokoškolská učebnica). 1.. vyd. Zvolen : Technická univerzita vo Zvolene, 2016. ISBN 978-80-228-2912-0. S. 24-25.
  7. a b c d e Miroslav Habán, Pavol Otepka, Štefánia Vavreková, Marta Habánová, Renáta Kobidová. Liečivé rastliny. 1. prepracované. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2013. ISBN 978-80-552-1121-3. S. 14-15.
  8. Tibor Baranec at al.. BOTANIKA. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021. ISBN 978-80-552-2380-3. S. 140.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]