Kon-Tiki

Kon-Tiki bola plť z balzového dreva, na ktorej sa v roku 1947 nórsky antropológ, zoológ, spisovateľ a cestovateľ Thor Heyerdahl s piatimi ďalšími mužmi preplavil Tichý oceán z juhoamerického Peru až do Polynézie. Plť bola pomenovaná podľa boha Viracochu, ktorý bol v mytológii starých Inkov bohom slnka. Jeho pôvodné meno malo byť Kon-Tiki.

Heyerdahl bol presvedčený, že ľudia z Južnej Ameriky mohli osídliť Polynéziu ešte v období pred Kolumbom. Cieľom jeho expedície bolo ukázať, že plavba z Južnej Ameriky do Polynézie je možná aj bez moderného vybavenia, čo by podporilo jeho teóriu o jej osídlení. Jeho expedícia takto doplávať dokázala, hoci oproti starým Inkom disponovala niekoľkými výdobytkami modernej doby (rádiom, hodinami, námornou mapou, sextantom či kovovými nožmi).

Expedícia Kon-Tiki bola sponzorovaná ako zo súkromných zdrojov, tak z darov a vybavenia armády USA. Heyerdahl s jeho malou skupinou dorazil do Peru, kde s podporou miestnych úradov zostrojili plť z balzového dreva (bez jediného klinca alebo skrutky) tak, ako to len bolo podľa nákresov španielskych conquistadorov možné. Na cestu sa vydali 28. apríla 1947. Heyerdahl a jeho päť spoločníkov prešlo na plti za 101 dní plavby viac než 6 800 km. 7. augusta 1947 bola plavba ukončená za pomerne drastických okolností na útese Raroia.

Kniha Thora Heyerdahla o jeho expedícii sa stala svetovým bestsellerom, bola preložená do 70 jazykov a celosvetovo sa predalo cez 50 000 000 výtlačkov. Po prvýkrát bola publikovaná v roku 1950 pod názvom Expedícia Kon-Tiki: Na plti cez južné more. Originál plte Kon-Tiki je dnes možné vidieť v múzeu Kon-Tiki v nórskom Osle.

Posádka

Posádku Kon-Tiki tvorilo päť Nórov a jeden Švéd. Boli to:

Thor Heyerdahl (1914 – 2002), organizátor a vodca expedície
Erik Hesselberg (1914 – 1972), navigátor a umelec. Namaľoval veľký obraz boha Kon-Tiki, ktorý zdobil plachtu plte.
Bengt Danielsson (1921 – 1997) mal počas plavby úlohu čašníka, čo v tomto prípade znamenalo predovšetkým prideľovanie denného prídelu jedla a pitnej vody. Danielsson bol švédsky sociológ, ktorý sa zaujímal hlavne o teóriu sťahovania národov. Počas expedície bol tiež tlmočníkom, keďže bol jediným španielsky hovoriacim členom skupiny.
Knut Haugland (1917 – 2009) bol predovšetkým rádiokomunikačným expertom. Počas 2. svetovej vojny bol vyznamenaný Britmi za účasť na sabotážnych akciách v Nórsku.
Torstein Raaby (1920 – 1964) počas plavby tiež zaisťoval rádiové prenosy. Skúsenosti získal tiež počas vojny, keď sa skrýval za nemeckou líniou a sledoval nemeckú vojnovú loď Tirpitz. Jeho tajné rádiové prenosy významne prispeli k jej potopeniu spojeneckými bombardérmi.
Herman Watzinger (1910 – 1986) bol technik, počas cesty zaznamenával meteorologické a hydrologické údaje

Plavba

Kon-Tiki vyplávala z Peruánského mesta Callao 28. apríla 1947. Prvých 50 míľ bola na otvorené more vlečená loďou peruánskych námorných síl. Odtiaľ sa už plť plavila vlastnými silami na západ, unášaná Humboldtovým prúdom. Posádka prvýkrát uvidela pevninu 30. júla, keď sa doplavila na dohľad atola Puka-Puka. S ľuďmi sa cestovatelia prvýkrát dostali do krátkeho kontaktu 4. augusta (97. deň plavby) na ostrove Fangatau, nepodarilo sa im ale pristáť. O štyri dni neskôr ich plť stroskotala pri ostrove Raroia v súostroví Tuamotu. Kon-Tiki prešla približne 3770 námorných míľ (cca 6 980 km) za 101 dní, priemernou rýchlosťou 1,5 uzlov.

Po niekoľkých dňoch strávených na opustenom ostrove ich našli ľudia zo susedného ostrova, keď si všimli zvyšky plte plávajúce v mori. Cestovatelia strávili ešte niekoľko dní v domorodej dedine, kým boli dopravení i so zvyškom plte na Tahiti francúzskou loďou Tamara.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kon-Tiki na českej Wikipédii.