Klasická čínska filozofia

Klasická čínska filozofia je svetonázorová teória, prúd a filozofické školy na území historickej Číny v priebehu asi 3 tisícročí. Základom je ontologický model bipolárnej prírodnej dialektiky Jin a jang, ktorej bytostnou podstatou je tvorivá energia Te v procese Cesty Tao univerza.

Dejiny

Čínska filozofia vznikla začiatkom prvého tisícročia pred našim letopočtom. V 8. storočí pred Kr. - 5. storočí pred Kr. bolo v nej už rozšírené učenie o piatich živloch alebo praprvkoch prírody (vody, ohňa, kovu, dreva a zeme), ktorých spojením sa vytvára všetka rozmanitosť javov a vecí. V Knihe premien (I-ťing) sa vyčleňuje osem prvopočiatkov, z ktorých sa utvára rozmanitosť sveta. Súčasne v čínskej filozofii vznikajú hlavné princípy učenia o protikladných a vzájomne spätých silách - jin a jang, ktorých pôsobenie sa pokladalo za príčinu pohybu a premenlivosti v prírode. Jin a jang boli symbolmi svetla a tmy, kladného a záporného, mužského a ženského počiatku v prírode.

Hlavný predstaviteľ tohto obdobia Lao-c’, zakladateľ taoizmu, na neho nadviazal Konfucius, zakladateľ konfucianizmu, na ktorý nadväzuje neotaoizmus filozofa Wang Pi.

V 3. stor. prenikol do Číny budhizmus, v 4. stor.-7. stor. vznikla špecifická čínska podoba budhistickej filozofie, tzv. zen-budhizmus (čchan).

Od 8. stor. nastala renesancia konfucianizmu.

V 11. stor.-12. stor. vznik neokonfucianizmu.

Filozofický vývin čínskej klasickej filozofie dovŕšili Wang Jang-ming (prelom 15. stor. - 16. stor.) a Wang Fu-č' (17. stor.).

Počnúc 18. stor. a najmä v 19. stor. vplyv európskej filozofie, najmä sociálnych utópií, od zač. 20. stor. vplyv nemeckej klasickej filozofie, americkych politologických teórií a ruského marxizmu.

významové útvary

Periodizácia čínskej filozofie

Smery, školy, učenia

Pozri aj

čínska filozofia

Zdroje

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
I-ťing (Kniha premien)
Lao-c’: O Ceste Tao a Jej tvorivej energii Te
Ve světě taoismu. Sborník, 1992