Preskočiť na obsah

Katolícky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Slovo katolícky (z gréckeho καθολικός – katholikos = všeobecný, týkajúci sa všetkých, otvorený všetkým, univerzálny) a odvodené pojmy katolícka cirkev (príslušná cirkev) a katolíctvo (katolícka cirkev alebo príslušný teoretický koncept alebo príslušní veriaci alebo príslušná vierouka) má viacero významov.

Existujú pokusy obsahovo odlíšiť pojmy katolícka cirkev a katolíctvo/katolícky, ale (odhliadnuc od formálno-lingvistickej stránky) ozajstné obsahové odlíšenie nie je možné, pretože pohľadov na tieto pojmy v jednotlivých cirkvách a inde je veľa a sú značne subjektívne.

Jednotlivé významy:

A) Najčastejšie dnes katolícka cirkev označuje rímskokatolícku cirkev spolu s východnými katolíckymi cirkvami (v tomto prípade sa obyčajne píše s veľkým začiatočným písmenom, teda Katolícka cirkev) a katolíctvo vieroučný systém tejto cirkvi či príslušníkov tejto cirkvi. Samotná rímskokatolícka cirkev sa však aj sama (teda bez východných katolíckych cirkví) označuje ako „katolícka cirkev“ (dôvod pozri významy B), C) a D)). Jej konfesnonáučné označenie a označenie, pod ktorým sa od 2. vatikánskeho koncilu oficiálne zúčastňuje na medzikonfesných rozhovoroch, teda znie „rímskokatolícka cirkev“.

Pojem katolícka cirkev v tomto zmysle sa teda môže vzťahovať:

  • tak na rímskokatolícku cirkev plus východné katolícke cirkvi (kresťania pod jurisdikciou rímskeho biskupa – pápeža)
  • ako aj na rímskokatolícku cirkev v užšom zmysle (kresťania cirkvi latinského obradu pod jurisdikciou rímskeho biskupa – pápeža)

Slovo „rímskokatolícky“ vzniklo už veľmi dávno z dôvodu spätosti tohto štátneho náboženstva zanikajúcej rímskej ríše so svojim štátom. Slovo „katolícky“ sa ako označenie pre (túto) konfesiu používalo s pribúdajúcou frekvenciou počnúc 16. storočím, teda časom reformácie.

B) Pôvodne však pojmy katolícky a katolícka cirkev znamenali všeobecne ponímané kresťanstvo. Katolícky tu znamená „v čase a priestore univerzálne poslanie“ cirkvi a je popri jednote, svätosti a apoštolicite štvrtým podstatným znakom cirkvi. Pojem teda zahŕňa všetky kresťanské cirkvi a vyjadruje – zjednodušene povedané – presvedčenie cirkvi, že je prístupná nie jednej rase alebo národu (Židom alebo pohanom), ale všetkým ľuďom. Prvý doklad slova katolícky v tomto zmysle (a teda aj vôbec v zmysle tohto článku) pochádza z listu Smyrnenským sv. Ignáca Antiochijského, ktorý znie: „Kde biskup, tam nech je aj ľud, ako kde je Kristus, tam je aj katolícka cirkev“ (Ign. Smyrn. 8,2). V ekumenickom hnutí sa na zabránenie zámenám s inými významami slova katolícky používa dnes ruský ekvivalent – slovo sobornosť. V modernej teológii badať snahu uvoľniť pojem „katolícky“ z moderného konfesijného chápania (významy A), D), F) ) a znovu ho chápať ako základnú črtu kresťanstva.

C) Od 3. storočia sa pojem katolícky a katolícka cirkev stále viac používal jednoducho na odlíšenie od heretických skupín a na zvýraznenie vlastnej „pravovernosti“. Katolícky teda označoval veľkú cirkev v staroveku na rozdiel od heretických skupín a siekt, ktoré sa obmedzovali len na určitú zemepisnú oblasť. Aj dnes veľa cirkví používa prívlastok „katolícka“ vlastne na odlíšenie, najmä od niektorých foriem protestantizmu (od kalvínov, puritánov a podobne).

D) Od 4. storočia je pojem obsiahnutý v Nicejskom vyznaní a dnes sa preto niekedy ako katolícky a katolícke cirkvi označujú všetky cirkvi, ktoré toto vyznanie uznávajú a zároveň si nárokujú apoštolskú postupnosť. Patria sem napríklad: rímskokatolícka cirkev, východné katolícke cirkvi pravoslávne cirkvi a väčšina protestantských cirkví. Tento význam je úzko spätý s významom B) a dá sa teda argumentovať aj tak, že napríklad pravoslávne cirkvi prívlastok katolícky majú v zmysle B). Sama seba za „katolícku“ považuje aj anglikánska cirkev.

Nie celkom úplný zoznam tohto širokého chápania „katolíckej cirkvi“:

E) Existuje aj veľa ďalších kresťanských cirkví, ktoré nespĺňajú bod A) či D) a jednoducho sú „katolícke“ preto, lebo samé seba tak označujú. Tento bod úzko súvisí s bodom C).

F) Skôr ako teoretický koncept (nie v praxi) sa ako katolícky a katolícke cirkvi označuje najmä rímskokatolícka cirkev (v širšom zmysle, teda spolu s východnými katolíckymi cirkvami) a starokatolícka cirkev, ktorá sa oddelila od rímskokatolickej cirkvi až po 1. vatikánskom koncile (1870).

G) Na začiatku reformácie reformátori chápali katolíctvo ako „spoločenstvo svätých“ (čiže ešte nie ako konfesionálny pojem).