Július Barč-Ivan
| Július Barč-Ivan | |
 slovenský prozaik a dramatik | |
| Narodenie | 1. máj 1909 Krompachy, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 25. december 1953 (44 rokov) Martin, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Július Barč-Ivan |
Július Barč-Ivan (pseudonym Teta Mahuliena) (* 1. máj 1909, Krompachy – † 25. december 1953, Martin) bol slovenský prozaik a dramatik.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v dvojjazyčnej učiteľskej rodine (matka bola maďarského pôvodu), jeho otcom bol Július Barč, jeho matkou Alžbeta rod. Ivanová. Vzdelanie získal v Krompachoch, Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Prešove (maturita v r. 1926) a v Košiciach. Začal tiež študovať v rokoch 1926 – 1927 právo v Prahe, no pre zdravotné problémy musel štúdium ukončiť. Neskôr v rokoch 1928 – 1934 navštevoval teologickú fakultu v Bratislave. Po skončení vzdelávania pôsobil ako kaplán v Užhorode a farár v Pozdišovciach, neskôr administrátor evanjelického cirkevného zboru. Po presťahovaní do Martina redigoval periodiká (Obežník Slovenskej národnej knižnice, Slovenská národná knižnica), viedol Národnie noviny, pracoval od roku 1942 v knižnici Matice slovenskej, kde od roku 1949 až do smrti pôsobil ako referent a katalogizátor bibliotéky. V roku 1948 sa oženil, no manželstvo mu vydržalo len tri mesiace. Ku koncu života trpel Parkinsonovou chorobou a mal psychické problémy.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Debutoval v roku 1933 knižným vydaním troch poviedok (okrem nich písal i divadelné hry), no už predtým uverejňoval časopisecky publicistické prózy (Vesna, Národné noviny). Využíva spomienky na detstvo, vyjadruje svoj súcit s utláčanými a prenasledovanými, svojim motívom dáva utopický podtext. Slovenskú drámu obohatil o nové témy a tvárne prostriedky, ale tiež podáva výpoveď o životnej a spoločenskej realite. Jeho dielo bolo ovplyvnené tvorbou svetových autorov (Henrik Ibsen, August Strindberg, Ernst Barlach, Fiodor Michajlovič Dostojevskij). Až do oslobodenia bol jediným sústavne píšucim dramatikom. Venoval sa aj publicistike a próze, ktorá vyšla vo výbere Cesta myšlienky (1971). Okrem zbierok noviel a poviedok vydal aj autobiograficky štylizovaný psychologický román a filmový scenár Pieseň.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Próza
[upraviť | upraviť zdroj]- 1933 – Pohádka, zbierka poviedok
- 1940 – Predposledný život, zbierka noviel
- 1948 – Železné ruky, román
- 1950 – Cesta ďaleká
- 1957 – Husličky z javora, posmrtne vydaný román
- 1968 – Úsmev bolesti, posmrtne vydaná zbierka noviel z rokov 1945 – 1948
- 1971 – Cesta myšlienky, posmrtný výber publicistiky
Dráma
[upraviť | upraviť zdroj]- 1934 – 3000 ľudí (knižne vyšlo v roku 1935)
- 1936 – Človek, ktorého zbili (knižne vyšlo v roku 1964)
- 1936 – Pevec boží, hra čerpajúca zo života J. Tranovského
- 1938 – Diktátor, prešla cenzúrou (knižne vyšlo v roku 1981)
- 1939 – Na konci cesty (knižne vyšlo v roku 1942)
- 1940 – Mastný hrniec, satirická komédia; prešla cenzúrou (knižne vyšlo v roku 1941)
- 1943 – Matka
- 1944 – Neznámy
- 1945 – Dvaja
- 1947 – Veža (knižne vyšlo v roku 1948)
- 1948 – Koniec, divadelná hra (len rukopis)
- 1950 – Poeta laureatus, divadelná hra (knižne vyšlo v roku 1981)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.