Preskočiť na obsah

Horná Torysa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pamätník turistického zrazu na vrchole Minčol

Horná Torysa (Hornotoryský región) je slovenský región a región cestovného ruchu.

Región hornej Torysy sa nachádza na východe Slovenska, v Prešovskom samosprávnom kraji, v severozápadnej časti Šariša. Územie tvoria hranice katastrov 23 obcí severnej časti okresu Sabinov a jedna obec v okrese Levoča. Územie o rozlohe 26 921 hektárov sa rozprestiera medzi Levočskými vrchmi a pohorím Čergov. Hlavnou osou územia je horný tok rieky Torysy a strediskovým centrom regiónu je mesto Lipany.

Obce a mestá patriace do územia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • rieka Torysa s prítokmi:
    • z ľavej strany: Goduša, Kučmanovský potok, Lačnovský potok, Lúčanka, Milpošský potok, Hanigovský potok, Drahotín, Hrašov, Tokáreň a Ľutinka.
    • z pravej strany: Kráľovec, Jaškovec, Vysocký potok, Čierny močiar, Kunišovský potok, Podhorský potok, Zubrík, Antalov potok, Ďačovský potok, Dubovický potok, Volianský potok a potok Kohút.
  • v obci Vyšný Slavkov sa nachádza zdroj pitnej vody – Žriedlo.

Prvé záznamy patria do obdobia 11.12. storočia, kde sa z osád postupne vytvárali strediská hospodárskeho života a prvé dediny, ktoré husto lemujú údolie rieky Torysy a jej prítokov. V prvej polovici 13. storočia sa región stal súčasťou Šarišského komitátu a sídlom županov bol Šarišský hrad. 15. storočie patrí usadzovaniu rusínskeho pastierskeho obyvateľstva severnej časti Šariša.

Väčšinu času patril Vyšný Slavkov do iného územnosprávneho celku ako zvyšok regiónu, v dnešnej dobe patria všetky obce do Prešovského kraja.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženské zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Región ma bohatú folklórnu históriu a funguje tu množstvo folklórnych skupín a súborov, ktoré usporadúvajú 2 veľké folklórne podujatia (Hornotorysský folklórny festival v Krivanoch, O gajdicu Andreja Mizeráka v Lúčke). V posledných rokoch sa tu rozvíja aj moderný tanec a moderná hudba. V Lipanoch sa usporadúva v lete festival Pohodička.

Školstvo je v regióne zastúpené všetkými druhmi škôl, okrem vysokých.

Cestovný ruch

[upraviť | upraviť zdroj]

Sú tu dve rekreačné strediská Oddychové centrum Žliabky Dubovica a Rekrea Lúčka – Potoky.

V meste Lipany pôsobí futbalový klub ŠK Odeva Lipany, v regióne pôsobia futbalové a turistické kluby.

V Lipanoch medzi kultúrne pamiatky patria kostol sv. Martina a barokový kostol Sv. Magdalény a iné.

Nad obcami Brezovička, Hanigovce a Kamenica sa nachádzajú zrúcaniny hradov.

V regióne je viacero kaštieľov a to v obciach Rožkovany, Krivany, Červenica, Dubovica, Brezovica a Brezovička.

Pomník padlých hrdinov v prvej a druhej svetovej vojne v Lipanoch.

Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzeným priemyselným centrom regiónu je mesto Lipany, kde sa sústreďuje 75 % priemyslu. Pôsobia tu dvaja zahraniční investori Orac decor a Team industries, lokálne podniky Odeva Lipany, Mediproduct, Aluminium system, Elektro Lipany a JK Slovakia. Za prácou obyvatelia dochádzajú v rámci okresu Sabinov (Milk – Agro, ZŤS, SANAS) alebo Prešovského samosprávneho kraja.

Regiónom prechádza cesta I. triedy v celkovej dĺžke 16 km na trase PrešovStará Ľubovňa, ostatné cesty sú zaradené do II. a III. triedy a obecné cesty (miestne komunikácie) v celkovej dĺžke 119,3 km.

Severojužným smerom pretína región dôležitá železničná trať spájajúca Poľsko – Slovensko - Maďarsko. Dĺžka trate je 18 km, ktorá je od roku 1997 (železničná trasa Prešov – Plaveč) zelektrifikovaná.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Štatistický úrad Slovenskej republiky [online]. [Cit. 2014-02-16]. Dostupné online. Archivované 2014-03-29 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]