Hlavný kapitanát (Kráľovské Uhorsko)

Hlavný kapitanát (často nesprávne skrátene kapitanát; nem. (Grenz)oberhauptmannschaft – „(pohraničný) hlavný kapitanát/(pohraničné) hlavné hajtmanstvo“ alebo zriedkavejšie Grenzgeneralat – „pohraničné generálne veliteľstvo“; lat. supremus capitaneatus (confiniorum) – "(pohraničné) najvyššie náčelníctvo"; v modernej maď. főkapitányság – „hlavný kapitanát“) bol úrad a územie hlavného kapitána, teda jedno z veliteľstiev protitureckej obrany od konca 15. stor. do zač. 18. stor. v Uhorsku resp. Kráľovskom Uhorsku (čiastočne aj Sedmohradsku) a jemu podliehajúce územie. V niektorých prípadoch (na juhu) sa delil na menšie jednotky tzv. kapitanáty (po nemecky Hauptmannschaft alebo zriedkavo Kapitanat, lat. capitaneatus)

Hlavný kapitán

Na území severne od Drávy (okrem Hornouhorského, Dolnouhorského a (?)Varadínskeho hl. kapitanátu) sa rozlišoval:

„(pohraničný) hlavný kapitán“ (nem. Oberst/Obrist, Grenzobrist/ Grenzoberst, Grenzoberhauptmann, lat. supremus capitaneus (confiniorum), v modernej maď. végvidéki fõkapitány) zodpovedný (len) za pohraničné pevnosti na pridelenom území; väčšinou to bol zástupca rakúskej (alebo lojálnej uhorskej) šľachty; jeho územie sa nazývalo hranica/pohraničné územie (pohraničie) (nem. Grenze/Granitz/Gränitz/Grenzgebiet alebo Grenzfestungen/Grenzorte, lat. confinia, juhoslovansky krajina, mod. maď. végvidék)
„obvodný hlavný kapitán“ (iný preklad: krajinský/okresný hl. k.; nem. Kreisoberst/Kreisobrist, (spočiatku) obrister Landeshauptmann, lat. supremus capitaneus partium regni Hungariae alebo prorex alebo bonus, v súdobej maď. országhadnagy – krajinský poručík, országkapitánya – krajinský kapitán, v mod. maď. kerületi fõkapitány) zodpovedný za vojenské záležitosti žúp na jemu pridelenom území (okrem pevností spadajúcich pod pohraničného hlavného kapitána); bol to zástupca uhorských stavov; jeho územie sa nazýva obvod/krajina/okres (nem. Kreis, lat. partes, mod. maď. kerület, országrész)

V Hornouhorskom a Dolnouhorskom hl. k. bola však len jedna funkcia hlavného kapitána, ktorý bol zodpovedný aj za pevnosti aj za župy. Okrem toho obe funkcie naraz (ale formálne oddelene) niekedy zastávala jedna osoba aj v Zadunajsku a od roku 1564 stále v Preddunajsku. Južne od Drávy bola len funkcia pohraničného hlavného kapitána, ekvivalentom obvodného pohraničného kapitána tam bol (od roku 1526?) chorvátsko-slavónsky bán (banus Croatiae et Sclavoniae; Ban in Kroatien und Windischland) pre celé územie južne od Drávy.

Jednotlivé hlavné kapitanáty

Celé Uhorsko

1540 – 1542 existovala funkcia uhorský hlavný kapitán (supremus capitaneus regni Hungariae; Oberst-Landeshauptmann in Ungarn), ktorú zastával Péter Perényi

Predtisie (Horné Uhorsko)

Hornouhorský hlavný kapitanát:

názvy: Hornouhorský h.k., Košický h.k., Horné Uhorsko, nem. Oberurgarn, lat. supremus capitaneatus partium regni Hungariae superiorum; spočiatku názov „Košice a Horné Uhorsko“
typ: obvod aj pohraničné územie
trvanie: 1559 – 1699
poloha: východné Slovensko a Zakarpatská Ukrajina a severné Potisie (presnejšie 13 stolíc Gemersko-malohontská, Hevešská, Boršodská, Spišská, Šarišská, Turnianska, Abovská, Zemplínska, Užská, Sabolčská, Satumarská, Berežská, Ugočská, vrátane všetkých pohraničných pevností v týchto stoliciach)
sídlo: Košice
vznik 1559 vyčlenením z Preddunajského hl. k.; 1565 na lepšiu obranu proti Sedmohradsku v rámci Hornouh. hl. k. vytvorený Hl. kapitanát Satmár a Zátisie;
Poznámka: Predchodcami tohto hlavného kapitanátu boli:
- funkcia hornouhorského hlavného kapitána v rokoch 1527 – 1550, ktorú zastával Gašpar Seredy (Seredský), no Horným Uhorskom sa vtedy možno myslelo čiastočne iné územie
- funkcia „predtiského“ (t. j. de facto hornouhorského) krajinského hlavného kapitána v rokoch 1554 – 1557
- funkcia košického kapitána (capitaneus Cassoviensis) v rokoch 1552 – 1559, ktorej nositelia mali väčšinou (t. j. v rokoch 1553 – 1557) zároveň funkciu hlavného kapitána hornouhorských miest

Zátisie

Hlavný kapitanát Satmár a Zátisie

názvy: Satmár a Zátisie, nem. Sakmar samt zugehöriger Ortflecken jenseits der Theiß, (lat. supremus capitaneatus Zatmariensis et partium Transtibiscanarum)
typ: obvod a pohraničné územie
trvanie: 1565 – po roku 1684
poloha: Sabolčská, Satmárska, Ugočská župa a časť Berežskej župy, vrátane (4) pohraničných pevností v týchto stoliciach
sídlo:Satmár
podjednotka Hornouhorského hlavného kapitanátu na lepšiu obranu proti Sedmohradsku

Preddunajsko (Západné a stredné Slovensko)

Preddunajský hlavný kapitanát

názvy: Preddunajský hl. kap., nem. Kreis diesseits der Donau – Preddunajský obvod, lat. partes regni Hungariae Cisdanubianae – Preddunajský obvod, supremus capitaneatus partium regni Hungariae Cisdanubianarum
typ: obvod
trvanie: 1542 – zač. 18. stor.
poloha: pôvodne územia severne a severovýchodne od Dunaja (t. j. de facto Slovensko a Zakarpatská Ukrajina a severné Potisie); od roku 1554 bez pohraničných pevností patriacich Banskomestskému hlavnému kapitanátu (ktorý ale od roku 1564 bol de facto pod správou toho istého hlavného kapitána); od roku 1559 bez územia Hornouhorského hlavného kapitanátu; t. j. Preddunajský hlavný kapitanát bol od roku 1559 na území 10 západoslovenských žúp od Bratislavskej po Zvolenskú okrem Komárňanskej (teda Bratislavská, Nitrianska, Trenčianska, Turčianska, Oravská, Liptovská, Tekovská, Hontianska, Zvolenská a Novohradská), de iure bez pohraničných pevností, de facto vrátane pohraničných pevností
sídlo sa menilo (napr. 1564 – 68 Nitra, 1568 – 81 Šurany, 1581 – 89 Levice, 1589 – 1663 Nové Zámky, 1663 – 1686 Komárno)
1554 od neho oddelený Banskomestský hlavný kapitanát; 1559 od neho oddelené Hornouhorský hlavný kapitanát; od 1564 zastávala funkciu preddunajského obvodného hlavného kapitána aj banského pohraničného hlavného kapitána natrvalo jedna osoba na základe spoločného poverenia

Banskomestský hlavný kapitanát

názvy: Banskomestský hlavný kapitanát, nepresne Banský hlavný kapitanát; do 1589 v nemčine bergstädterische Grenze – Banskomestská hranica, do 1589 lat. confinia antemontana – Predbanské pohraničné lokality alebo confinia antemontanas civitates- Pohraničné lokality predbanských miest; 1589 – 1663 prevažne Novozámocký hlavný kapitanát – nem. Neuhäuseler Grenze, lat. confinia ad Újvár pertinentia; od 1665 nem. gegen Neuhäsel li(e)gende Grenze – Hranica (ležiaca) oproti Novým Zámkom (Hlavný kapitanát oproti Novým Zámkom), lat. confinia contra Újvár posita
typ: pohraničné územie
trvanie: 30. roky/1541/1554 (zdroje sa rozchádzajú) – zač. 18. stor.
poloha: pohraničné pevností pri juhostredoslovenských banských mestách (pôvodne) od Levíc po Divín
sídlo: spočiatku Zvolen, od 1564 to isté ako Preddunajský hl. kapitanát
vznik vyčlenením z Preddunajského hl. k., od 1564 pozri pod Preddunajský hlavný kapitanát; 1663 dobytie Nových Zámkov Turkami; 1665 Leopoldov s okolím (tzv. (?)Leopoldovská hranica – leopoldische Grenze) ako aj Bratislava vyňaté z právomoci hlavného kapitána a zverené nemeckému veliteľovi Leopoldova

Zadunajsko

Zadunajský hlavný kapitanát:

názvy: Zadunajský hlavný kapitanát, nem. Kreis diesseits der Donau – Zadunajský obvod, lat. partes regni Hungariae Transdanubianae – Zadunajský obvod, supremus capitaneatus partium regni Hungariae Transdanubianarum
typ: obvod
trvanie: 1542 – zač. 18. stor
poloha: Zadunajsko (11 stolíc Mošonská, Šopronská, Vašská, Zalianska, Rábska, Komárňanská, Vesprímska, Stoličnobelehradská, Šomoďská, Tolnianska (neskôr turecká) a Baranská župa (neskôr turecká)); od 50. rokov 16. stor. postupne strácal právomoc za pohraničné pevnosti, ktoré boli postupne pridelované Komárňanskému, Rábskemu, Szigetvárskemu, Kanižskému hlavnému kapitanátu a Hlavnému kapitanátu oproti Kaniži
sídlo sa stále menilo
1556 od neho oddelený Rábsky hl. kapitanát; 1563 k nemu pričlenený Szigetvársky hl. kapitanát; 1566 od neho oddelený Kanižský hl. kapitanát, 1600/1607 od neho oddelený Hl. kap. oproti Kaniži
do roku 1563 bol na čele „krajinský hlavný kapitán“, od roku 1563 „obvodný hlavný kapitán“ (supremus capitaneus partium regni Hungariae Transdanubianarum; Kreisoberst jenseits der Donau);

Komárňanský hlavný kapitanát:

názvy: Komárňanský hl. k., Komárno, nem. Komorn, lat. supremus capitaneatus Comaromiensis
typ: pohraničné územie
trvanie: 1552 – 1690
poloha: len pevnosť Komárno
sídlo: Komárno
zvláštne postavenie, na čele „hlavný kapitán“ (Obrist/Oberst, supremus capitaneus)

Rábsky hlavný kapitanát:

názvy: Rábsky hlavný kapitanát, od 60. rokov nem. aj raaberische Grenze (Rábska hranica) alebo Raab mit zugehörigen Grenzfestungen/Raab und dahin inkorporierten Grenzen (Ráb s príslušnými pohraničnými pevnosťami), lat. supremus capitaneatus Jauriensis illucque pertinentium confiniorum
typ: pohraničné územie
trvanie 1556/60. roky 16. st. – 1700
poloha: pohraničné pevnosti juhovýchodne od Rábu, od konca 60. rokov všetky pohraničné pevnosti medzi Drávou a Dunajom (okrem Kanižského hl. kapitanátu a Hl. kapitanátu oproti Kaniži)
sídlo: Ráb
vznik vyčlenením zo Zadunajského hl. k.

Szigetvársky hlavný kapitanát:

názvy: Szigetvársky hlavný kapitanát, lat. supremus capitaneatus arcis Sziget
typ: pohraničné územie
trvanie: (?) 40. roky 16. stor. – 1566
poloha: malé pevnosti južne od Balatonu
sídlo: (?)Szigetvár
od 1563 mal spoločného hlavného kapitána so Zadunajským hlavným kapitanátom; 1566 dobytý Turkami

Kanižský hlavný kapitanát:

názvy: Kanižský hlavný kapitanát, Hlavný kapitanát Kaniža a príslušné pohraničné pevnosti, nem. Kanischa (und zugehörige Grenzfestungen/ und dahin inkorporierte Grenzen), lat. supremus capitaneatus Canisiensis; (len) prvé dva roky sa volal lat. supremus capitaneatus (regni Hungariae) inter lacum Balathon et fluvios Muram et Dravam – pohraničné územie (Uhorského kráľovstva) medzi Blatenským jazerom a Drávou a Murou (v slovenčine aj nepresne Balatónsko-drávsky hlavný kapitanát)
typ: pohraničné územie
trvanie: 1566 – 1600
poloha: pohraničné pevnosti Kaniža a okolie
sídlo: Kaniža
1574 – 1575 a 1583 – 1592 bol kanižský pohraničný hlavný kapitán a zadunajský obvodný hlavný kapitán tá istá osoba; 1600 Kaniža dobytá Turkami

Hlavný kapitanát oproti Kaniži:

názvy: do cca 1615 Hlavný kapitanát Sarvár (a príslušné nové lokality) + Körmendský hlavný kapitanát, od cca 1615 nem. gegen Kanischawärts li(e)gende Grenze – Hranica (ležiaca) oproti Kaniži (Hlavný kapitanát oproti Kaniži), lat. confinia Canisae opposita/supremus capitaneus confiniorum Canisae oppositorum, maď. Kanizsa ellen vetett végvárak
typ: pohraničné územie
trvanie 1600 – 1703
poloha: pevnosti západne od Balatonu (rieky Rába a Zala)
sídlo: Egerszeg
po 1607 v rámci tohto hl. kapitanátu vytvorená špeciálna jednotka pre pevnosť Légrad a okolie v Medzimurí na čele s rodinou Zrínskych (tzv. Zrínska hranica – Zerinische Grenze)

Pozn: Po roku 1607 bola z rakúskej strany hranice (teda mimo Kráľovského Uhorska) vytvorená tzv. Štajerská hranica (steirische Grenze) zahŕňajúca pevnosti Hardberg, Fürstenberg, Feldbach, Radkersburg a Pettau, ale nemala postavenie hlavného kapitanátu.

Chorvátsko a Slavónsko (Južne od Drávy)

Vendský/Slavónsky hlavný kapitanát

názvy: Vendský hlavný kapitanát, Slavónsky hlavný kapitanát; pôvodne nem. windische Grenze(n) – Vendská/Slavónska hranica; od 1580 častejšie nem. windische und weitschawarische Grenze – Vendská a bajcsavárska hranica; od okolo 1600 nem. Varasdiner Grenze – Varaždínska hranica (Varaždínsky hlavný kapitanát); po 1607 aj nem. windische und petrinianische Grenze – Vendská a petrinjská hranica, lat. regni Slavoniae confinia et Petrinia – Slavónska hranica a Petrinja; od zač. 18. stor. nem. Warasdiner Grenze/ Grenzgeneralat – Varaždínska hranica/Varaždínske pohraničné generálne veliteľstvo
typ: pohraničné územie
trvanie: cca 1578/1580 – (?)1878
poloha: pôvodne pohraničné pevnosti medzi Drávou a Sávou, neskôr aj niektoré pevnosti v okolí
sídlo: do zač. 17. st.:?, od zač. 17. stor. Varaždín
v rokoch 1531 – 1532, 1537 – 1539, 1543 – 1546 a 1551 – 1553 a 1556 – cca 1580 existoval predchodca tohto hlavného kapitanátu v podobe územia podliehajúceho „hlavnému poľnému veliteľovi (nem. Oberst-Feldhauptmann/Oberstleutnant, lat. generalis capitaneus) Vendu/Slavónska“, ktorí si cca od roku 1578/80 zmenil titul na hlavný kapitán; 1578 pripojenie 3 pevností medzi Kanižou a Murou (tzv. bajcsavárska hranica); po 1607 pripojenie pevnosti Petrinja; po roku 1699 reorganizácia v rámci vytvorenia Vojenskej hranice

Chorvátsky hlavný kapitanát

názvy: Chorvátsky hlavný kapitanát, nem. kroatische/krabatische Grenze – Chorvátska hranica; spočiatku (minimálne do 60. rokov 16. stor.) aj nem. alte kroatische/krabatische Grenze – Stará chorvátska hranica; od 1580 aj Karlovecký hlavný kapitanát, nem. Karlstädter Grenze – Karlovecká hranica; od zač. 17. stor. aj nem. kroatische und Meergrenze – Chorvátska a morská hranica, lat. confinia Croatica et maritima; od zač. 18. stor. nem. Karlstädter Grenze/Grenzgeneralat – Karlovecká hranica/Karlovecké pohraničné generálne veliteľstvo
typ: pohraničné územie
trvanie: 1538 – 1540 a 1580 – (?)1878
poloha: pôvodne pohraničné pevnosti Senj (nem. Zengg), Bihać, Ripać a Otočac a okolie, neskôr ďalšie južne od Vendského hlavného kapitanátu
sídlo: do cca 1600:?, od cca 1600 Karlovec
V rokoch 1527 – 1532 a 1538 – 1540 a 1543 – 1545 a 1556 – 1580 existoval predchodca tohto hlavného kapitanátu v podobe územia podliehajúceho "hlavnému poľnému veliteľovi" (nem. Oberst-Feldhauptmann/Oberstleutnant, lat. generalis capitaneus) Chorvátska, ktorý si (v rokoch 1538 – 1540 a) od roku 1580 zmenil titul na na hlavného kapitána; územie sa pôvodne (t. j. v prvej polovici 16. stor.) delilo na dva kapitanáty (Hauptmannschaften alebo Kapitanate) – Senj a Bihać; od polovice 16. stor. sa prímorská časť zvykla označovať Morská hranica (Meergrenze, confinia maritima); po roku 1699 reorganizácia v rámci vytvorenia Vojenskej hranice

Vendský a chorvátsky hlavný kapitanát:

názvy: Vendský a chorvátsky hlavný kapitanát, nem. windische und kroatische Grenze – Vendská a chorvátska hranica
typ: pohraničné územie
trvanie: 1556 – 1568
poloha: územie neskoršieho Vendského hlavného kapitanátu + Chorvátskeho hlavného kapitanátu
v rokoch 1532 – 1537 a 1540 – 1543 a 1553 – 1556 existoval predchodca tohto hlavného kapitanátu v podobe územia podliehajúceho "hlavnému poľnému veliteľovi (nem. Oberst-Feldhauptmann, lat. generalis capitaneus) Chorvátska a Slavónska/Vendu", 1546 – 1550 zas existoval spoločný hlavný veliteľ pre Chorvátsko, Slavónsko a Uhorsko; od 1556 sa Vendský a chorvátsky kapitanát skladal z podjednotiek Stará chorvátska hranica (neskorší Chorvátsky hlavný kapitanát), Vendská hranica (neskorší Vendský hlavný kapitanát) a od roku 1559 aj z novovytvorenej (novodobytej) Novej chorvátskej hranice

Bánsky/Kulpiansky hlavný kapitanát

názvy: Bánsky hlavný kapitanát, Kulpiansky hlavný kapitanát, nem. banische Grenze – Bánska hranica, lat. confinia banalia; lat. confinia Colapiana – Kulpianska hranica; od zač. 18. stor. nem. Banaler Grenze/Grenzgeneralat – Bánska hranica/Bánske pohraničné generálne veliteľstvo
typ: pohraničné územie
trvanie: koniec 16. stor. – (?)1878
poloha: pôvodne pohraničné pevnosti okolo rieky Kulpa
na čele bol priamo chorvátsko-slavónsky bán (ktorý mal okrem toho už dávnejšie de facto aj funkciu chorvátsko-slavónskeho obvodného hlavného kapitána); po 1607 pevnosť Petrinja presunutá do Vendskej hranice; po roku 1699 reorganizácia v rámci vytvorenia Vojenskej hranice
Poznámka: Pozor na zámenu s Banskomestským hl. kapitanátom (banský – od slova baňa, bánsky – od slova bán)

Vojenská hranica (18. a 19. stor.)

Od roku 1699 boli v rámci vtedy začatého vytvárania tzv. Vojenskej hranice medzi Uhorskom a Osmanskou ríšou (nem. Militärgrenze, lat. confinium militare, po chorvátsky Vojna krajina) vytvorené:

v západnej časti tri „hranice“ (nadviazali na tradičnú Karlovackú, Varaždínsku a Bánsku hranicu, pozri vyššie), ktoré spolu tvorili tzv. Chorvátsku hranicu a
v strednej a východnej časti nové „hranice“ Sriemsko-slavónska hranica/Slavónska hranica (1702 – 1878), Potisko-pomarošská hranica (1700 – 1750), Banátska/Uhorská hranica (1742 – 1872), a Sedmohradská hranica (1764 – 1851, skladala sa zo Sikulskej (od r. 1764) a Valašskej (od r. 1766)).

Išlo však už o inú organizáciu než ranonoveké hlavné kapitanáty, k tomu pozri článok Vojenská hranica.

Banát a okolie

Dolnouhorský hlavný kapitanát:

názvy: Dolnouhorský hlavný kapitanát, Dolnozemský hlavný kapitanát, Dolné Uhorsko, Dolná zem, nem. Niederlande in Ungarn, lat. partes inferiores regni Hungariae, capitaneatus partium regni Hungariae inferiorum; po 1554 Zátiský hlavný kapitanát, lat. supremus capitaneatus partium Transtibiscanarum
typ: obvod aj pohraničné územie
trvanie: cca 1475 – 1566
poloha: Temešvár a široké okolie (12 žúp od Sriemskej na juhozápade po Bihársku na severovýchode), územie postupne zmenšované dobývaním Turkami z juhu
na čele spočiatku spravidla župan Temešvárskej župy, neskôr napríklad Varadínsky biskup a iní; zanikol dobytím Turkami;

Poznámka: Zvyšnú protitureckú hranicu do zač. 16. stor. – teda kým neexistovali ostatné hlavné kapitanáty – bránili jednak bán (Dalmácia, Chorvátsko, Slavónsko) a jednak sedmohradský vojvoda.

Sedmohradsko

(Veľko-)Varadínsky hlavný kapitanát

typ: pohraničné územie
trvanie: 1552 – 1660
poloha: Veľký Varadín a okolité pohraničné pevnosti
vznikol na obranu proti Turkom; v rokoch 1557 – 1598 a 1606 – 1660 bol súčasťou štátu Sedmohradsko a v jeho rámci ďalej fungoval

Chronologický prehľad vývoja hlavných kapitanátov

Hlavné kapitanáty na území Kráľovského Uhorska (uvedené vždy proti smeru hodinových ručičiek):

Pred 1542:

(1540 – 1542) Uhorský
(od 1527) „Hornouhorský“
(1538 – 1540) Chorvátsky
(od cca 1475) Dolnouhorský

1542 – 1552:

(do 1550) „Hornouhorský“
Preddunajský
Banskomestský
Zadunajský
(?)Szigetvársky
Dolnouhorský

1552 – 1556:

(od 1553/54) Predtiský/Hornouhorskomestský
Preddunajský
Banskomestský
Zadunajský
Komárňanský
Szigetvársky
Dolnouhorský/Zátiský
Varadínsky

1556-cca 1566:

Hornouhorský (do 1557 Predtiský/Hornouhorskomestský; formálne okrem 1557 – 1559)
Preddunajský a (od 1564) Banskomestský
(do 1564) Banskomestský
Zadunajský
Komárňanský
Rábsky
Szigetvársky
Vendský a chorvátsky
Dolnouhorský/Zátiský
(do roku 1557) Varadínsky

cca 1566 – cca 1580:

Hornouhorský [vrátane Satmárskeho]
Preddunajský h.k. a Banskomestský
Zadunajský
Komárňanský
Rábsky
Kanižský
(?)Bánsky

cca 1580 – cca 1607:

Hornouhorský [vrátane Satmárskeho]
Preddunajský a Banskomestský/(od 1589) Novozámocký
Zadunajský
Komárňanský
Rábsky
(do 1600) Kanižský
(od 1600) Sárvársko-körmendský
Vendský a bajcsavársky/Varaždínsky
Chorvátsky/Karlovecký
Bánsky
(1598 – 1606) Varadínsky

cca 1607 – koniec 17. stor.:

Hornouhorský [vrátane Satmárskeho hl. k.]
Preddunajský. a Novozámocký [od 1665 bez Leopoldova s okolím a Bratislavy]
Zadunajský
Komárňanský
Rábsky
Oproti Kaniži (do cca 1615 Sarvársko-körmendský)
Vendsko-pertrinjský/Slavónsky/Varaždínsky
Chorvátska a morská hranica/Chorvátsky/Karlovecký
Bánsky

Zdroje

Dávid, G. – Fodor, P. (eds.): Ottomans, Hungarians and Habsburgs in Central Europe; Leiden, Boston, Köln; 2000
Zoznamy hlavných kapitánov v maďarčine
[1]^{[nefunkčný odkaz]}
[2]
kapitanáty. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok III K – M. Bratislava : Veda, 1979. 656 s. S. 38.
DANGL, Vojtech. Systém protitureckej obrany na území Slovenska v druhej polovici 16. storočia. Vojenská história : časopis pre vojenskú históriu, múzejníctvo a archívnictvo (Bratislava: Vojenský historický ústav), 2006, čís. 4, s. 26 – 42. Dostupné online [cit. 2020-01-13]. ISSN 1335-3314. Archivované 2011-04-09 z originálu.