Preskočiť na obsah

Harmanecká jaskyňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Harmanecká jaskyňa
jaskyňa
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Obec Dolný Harmanec
Pohorie Kremnické vrchy
Súradnice 48°48′50″S 19°02′24″V / 48,814002°S 19,040021°V / 48.814002; 19.040021
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Harmanecká Cave
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Harmanecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Kremnických vrchoch a Starohorských vrchoch v Dolnom Harmanci.

Harmanecká jaskyňa sa nachádza v Kremnických vrchoch (v hraničnej oblasti s Veľkou Fatrou), 16 km na SZ od Banskej Bystrice, v obci Dolný Harmanec, na severnom svahu vrchu Kotolnica, vo výške 828 m n. m., asi 260 m nad hladinou potoka Harmanec.

Vstupná časť jaskyne, ktorú ľudia nazývali Izbica, bola známa od nepamäti. Do ďalších neznámych priestorov sa roku 1932 prekopal M. Bacúrik. Speleológovia postupne objavovali Dóm Pagod a Riečisko (1938), Vysoký gotický dóm, Bludný dóm (1942) a priestory za Bludným dómom, takže dnes je známa dĺžka jaskyne 2 763 m. Verejnosti je sprístupnený okruh v dĺžke 1 020 m.

V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor, novelizované v roku 1972, v súčasnosti má štatút národnej prírodnej pamiatky. Jaskyňa je vytvorená v tmavosivých (guttensteinských) vápencoch stredného triasu v dvoch úrovniach. Je výsledkom korozívnej a erozívnej činnosti ponorných vôd (pritekajúcich z juhu) v priebehu pliocénu, čím predstavuje typ puklinovo-rútivej jaskyne v senilnom štádiu vývoja. Podzemné priestory zahrňujú chodby, siene a dómy, založené na vrstvových plochách a tektonických poruchách. Vyzdobujú ju útvary všetkých druhov.

Pozoruhodné sú biele pagody, sintrové jazierka, nástenné vodopády s ružovkastými záclonovitými závesmi vo Vysokom gotickom dóme a Kamenná váza vo Dóme Pagod, ktorá je aj v znaku Harmaneckej jaskyne. V Malej sieni sa objavujú aj útvary z bieleho kašovitého sintra. Dno Riečišťa a Nánosovej chodby pokrývajú hlinité a piesčité nánosy ponorných vôd. V rozsiahlych dómoch a sieňach prevládajú mohutné pagodovité útvary s charakteristickými excentrickými stalaktitmi a mäkkým sintrom. V niektorých častiach jaskyne sa nachádzajú jazierka so vzácnymi jaskynnými perlami. Farba kvapľových útvarov je väčšinou biela, len miestami prechádza do žltej a hnedej.

Teplota jaskyne je 6,2°C, vlhkosť okolo 97%. Keďže sa vzdušné prúdy prejavujú len vo vstupných častiach, nadobúda charakter dynamicko-statickej jaskyne.

Z jaskynných netopierov tu boli pozorované: podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier brvitý (Myotis emarginatus) a netopier ostrouchý (Myotis blythii).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.