Georgij Michajlovič Grečko
| Georgij Grečko | |
| kozmonaut NPO Energija/Akadémie vied | |
 Georgij Grečko v roku 2011 | |
| Št. príslušnosť | ZSSR/Rusko |
|---|---|
| Stav | zosnulý |
| Narodenie | 25. máj 1931 Leningrad, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) |
| Úmrtie | 8. apríl 2017 (85 rokov) Moskva, Rusko |
| Iné zamestnanie | inžinier |
| Čas vo vesmíre | 134d 20h 32m |
| Kozmonaut od | 27. mája 1968 |
| Misie | Sojuz 17, Saľut 4 Sojuz 26, Saľut 6 EO-1, Sojuz 27, Sojuz T-14, Saľut 7 EP-5, Sojuz T-13 |
| Znaky misií |  |
| Kozmonaut do | 1. marca 1992 |
Georgij Michajlovič Grečko (rus. Георгий Михайлович Гречко; * 25. máj 1931, Leningrad – † 8. apríl 2017, Moskva) bol sovietsky kozmonaut, ktorý sa zúčastnil viacerých vesmírnych letov a dlhodobých pobytov na staniciach Saľut 4, Saľut 6 a Saľut 7.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť a výcvik
[upraviť | upraviť zdroj]V čase vojny ho rodičia poslali k babičke do Černigova. Postupne absolvoval rôzne školy cez strednú až k fakulte mechaniky a začal pracovať v konštrukčnej kancelárii Sergeja Pavloviča Koroľova. Ten ho odporučil na výcvik kozmonautov a v roku 1966 sa medzi nich dostal. Hneď na začiatku výcviku sa však zranil a tak sa ďalej venoval hlavne štúdiu. Obhájil diplomovú prácu s témou cesty na Mesiac a po uzdravení a lekárskych testoch sa do výcviku vrátil. Bol určený za náhradníka letu Sojuzu 9 v roku 1970. V roku 1975 už do vesmíru letel.
Lety do vesmíru
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý let na Sojuze 17 absolvoval s kozmonautom Gubarevom na stanicu Saľut 4. Štartovali z Bajkonuru. NA orbite strávili mesiac.
O dva roky neskôr letel na Sojuze 26 s Romanenkom na orbitálnu stanicu Saľut 6. Tam sa okrem iných stretli s česko-slovenským kozmonautom Vladimírom Remekom. Grečko sa na Zem vrátil v lodi Sojuz 27 po troch mesiacoch strávených vo vesmíre, čo bol vtedy svetový rekord.
O osem rokov neskôr letel na osem dní so Sojuzom T-14 na stanicu Saľut 7.
- Sojuz 17,(10. január 1975 – 9. február 1975)
- Sojuz 26, Sojuz 27 (10. december 1977 – 16. marec 1978)
- Sojuz T-14 (17. september 1985 – 25. september 1985)
Po letoch
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci výcviku sa zúčastnil niekoľkých expedícií do Pamíru a na Sibír, pretože tam získané znalosti boli využité pri snímkovaní zadaných oblastí z vesmíru a ďalším výskumným úlohám. V roku 1978 bol pozvaný aj do Česko-Slovenska, kde o. i. 27. apríla získal Zlatú hviezdu hrdinu ČSSR. Bol dvojníkom pre sovietsko-indickú posádku. V roku 1984 obhájil dizertáciu o optických výskumoch zemskej atmosféry a získal titul doktora fyzikálno-matematických vied. Bol ženatý a mal dve deti. Zomrel vo veku 85 rokov dňa 8. apríla 2017 v Moskve.[1]
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Milan Codr. Sto hvězdných kapitánů. [s.l.] : Práce, 1982.
- Milan Codr. O kosmických dnech a nocích. [s.l.] : Práce, 1987.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Biografia v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
- Biografia na stránkach Space40 (po česky)
- ↑ Yulia Vopseva | VK [online]. m.vk.com, [cit. 2022-09-23]. Dostupné online.