Filištínci

Slovo filištínec znamená aj prefíkanec.

Filištínci (zriedkavo: Pelištejci, Filištíni; starý hebr. singulár P(e)liští, plurál P(e)lištím; po staroegyptsky: P(e)leset/Pereset/Pulasati/Pursta/Palasat ^[1]) boli národ anatólskeho alebo krétskeho pôvodu, ktorý v 12. storočí pred Kr. obsadil časť východného Kanaánu v blízkosti Stredozemného mora. Sú známi ako bojovníci a výrobcovia zbraní. Ich najznámejšími mestami boli: Gaza, Aškelon, Ašdód, Ekrón a Gat. Posledné písomné zmienky o tomto národe pochádzajú zo 4. stor. po Kr.

V dobe sudcov^[2] podnikajú časté vojenské výpady na územia susedných krajín, aj voči Izraelitom a majú veľkú úlohu pri páde Saulovej moci. Jedine za vlády izraelského kráľa Dávida sa podarilo Filištíncov poraziť a tak obmedziť ich moc.

Ich bohovia Dágón, Baalzebub a v dobe Makabejcov Atargatis (Aštarta) sú semitského pôvodu a dávajú tušiť, že Filištínci sa prispôsobovali pôvodnému kanaánskemu kultu tohto územia, hoci obriezku neprevzali. Odtiaľ pochádza výraz neobrezaný Filištínec.

Domnelá historická súvislosť medzi Filištíncami a súčasnými Palestínčanmi je často zneužívaná na politické ciele. ^[3]

Referencie

Pozri aj

Múzeum filištínskej kultúry

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Filištínci

Externé odkazy

FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
dokumenty.christ-net.sk^{[nefunkčný odkaz]}
historickarevue.com
http://file.scirp.org/Html/2-1590552_69428.htm#p49

[1] Ströbel, A.: Der spätbronzezeitliche Seevölkersturm: Ein Forschungsüberblick mit Folgerungen zur bibl. Exodusthematik, 1976

[2] Sudcovia

[3] Arabsko-izraelský konflikt

[1]

[2]

[3]