Dlhopis (cenný papier)
Dlhopis alebo v niektorých textoch obligácia je v praxi akýkoľvek druh dlhového cenného papiera spojeného s platbou výnosov (úrokov) okrem niektorých špecifických spravidla krátkodobých dlhových cenných papierov, napr. zmeniek, štátnych pokladničných poukážok[1], vkladových listov a podobne, ale presné definície sa rôznia.
Aj pojem obligácia sa v literatúre a v praxi používa v rôznych významoch, a to najmä:
- to isté ako dlhopis
- dlhodobý dlhopis
- preklad anglického bond (napríklad v slovenskom preklade Medzinárodných účtovných štandardov v Úradnom vestníku EÚ), pričom bond sa najčastejšie (ale zďaleka nie vždy) definuje ako dlhový cenný papier s pevným výnosom (pevným úrokom)
- "(obvykle dlhodobý) úverový cenný papier s pevne stanoveným časom splatnosti, pri ktorom sa emitent zaväzuje, že v stanovenom čase zaplatí buď jednorazovo alebo v určených termínoch po častiach nominálnu hodnotu a bude v určených termínoch platiť odmeny svojim veriteľom v podobe úroku, prémie a podobne."[2]
- verejne obchodovateľný dlhopis[3]
- dlhopis vydávaný obyčajne štátom[4]
- (obligácie sú) cenné papiere vydávané na menšie zaokrúhlené čiastky, na ktoré sa rozkladá veľká pôžička uzatvorená štátom, bankou alebo veľkým podnikom[5]
- cenný papier obligačnej povahy (dlhopis v najširšom zmysle slova), najčastejšie čiastočný dlžobný úpis (Ottova encyklopedie nové doby, okolo 1940)
Chaos v pojmoch je spôsobený vplyvom v minulosti nemčiny a v súčasnosti angličtiny, kde v pojmoch (nem. Schuldverschreibung vs. Obligation vs. Rentenpapier a pod.; angl. debenture vs. bond vs. note a podobne) takisto vládne zmätok, ktorý vzájomným prekladaním medzi jazykmi ešte narastá. V súčasnosti sa napríklad v slovenčine zvykne prekladať ako "dlhopis" alebo "obligácia" najčastejšie anglický pojem "bond", ktorý však pri bližšom pohľade nie je zhodný so slovenskou definíciou.
Slovenská právna úprava dlhopisov
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku sú dlhopisy rozoberané najmä v zákone o dlhopisoch z roku 1990 v platnom znení. Podľa tohto zákona je dlhopis definovaný ako cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len "emitent") tieto záväzky splniť.
Pojem "obligácia" v zákone o dlhopisoch nie je definovaný, vyskytuje sa tam ale v spojení komunálna obligácia a zamestnanecká obligácia, ktoré sú spomenuté ako druhy dlhopisov.
V zmysle tejto definície do dlhopisov patria aj zmenky, štátne pokladničné poukážky, vkladové listy, depozitné certifikáty a podobne; tieto sú však z pojmu dlhopis nepriamo vylúčené tým, že sa v texte iného zákona – zákona o cenných papieroch – uvádzajú ako druhy cenných papierov popri dlhopisu. Podľa slovenského práva sú teda v konečnom dôsledku možné nasledovné formy dlhopisov:
- štátny dlhopis (obligácia),
- podnikový dlhopis (obligácia) a bankový dlhopis (obligácia)
- komunálna obligácia,
- zamestnanecká obligácia,
- hypotekárny záložný list
Ďalej sa v zákone o dlhopisoch uvádza napr.
- S dlhopisom môže byť spojené právo na jeho výmenu za iný druh dlhopisu.
- Menovitou hodnotou dlhopisu je peňažná suma, na ktorú dlhopis znie.
- Kurzom dlhopisu je cena dlhopisu určená a zverejnená burzou cenných papierov postupom podľa burzových pravidiel.
- Emisným kurzom dlhopisu je cena, za ktorú emitent predáva dlhopis pri jeho vydaní.
- Dlhopisy znejú na doručiteľa alebo na meno.
Dlhopis podľa zákona o dlhopisoch musí obsahovať minimálne:
- a) označenie emitenta
- pri právnickej osobe jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo; pri zahraničnej právnickej osobe 1b) sa identifikačné číslo nemusí uvádzať,
- pri fyzickej osobe jej meno a priezvisko, bydlisko a rodné číslo,
- b) názov dlhopisu a jeho označenie podľa medzinárodného systému číslovania na identifikáciu cenných papierov ISIN,
- c) menovitú hodnotu dlhopisu, a to
- 1. v slovenskej mene najmenej jedentisíc Sk a vyššie hodnoty vždy v celých tisícoch Sk alebo
- 2. v cudzej mene, ak je dlhopis vydaný v cudzej mene,
- d) spôsob určenia výnosu a termíny jeho výplaty,
- e) vyhlásenie emitenta, že dlhuje menovitú hodnotu dlhopisu jeho majiteľovi,
- f) termín splatnosti menovitej hodnoty dlhopisu,
- g) záväzok emitenta splatiť menovitú hodnotu dlhopisu v určenom termíne alebo termínoch a vyplácať výnos dlhopisu v určených termínoch, spôsob týchto výplat a určenie platobného miesta,
- h) pri dlhopisoch znejúcich na meno aj tieto údaje o prvom majiteľovi:
- 1. pri právnickej osobe jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo; pri zahraničnej právnickej osobe sa identifikačné číslo nemusí uvádzať,
- 2. pri fyzickej osobe jej meno a priezvisko, bydlisko a rodné číslo; pri zahraničnej fyzickej osobe sa namiesto rodného čísla môže uviesť dátum narodenia,
- i) faksimile podpisu alebo podpisov osôb oprávnených konať v mene emitenta, ak ide o dlhopisy vydané v listinnej podobe.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-10-29]. Dostupné online. Archivované 2016-01-04 z originálu.
- ↑ Božena Chovancová in: Finančný trh, 1999
- ↑ V. Polidar in: Management bank a bankovních domů, Praha 1996
- ↑ obligácia. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : SAMO, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 785.
- ↑ obligace. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 602. a Encyklopedie zahraničního obchodu, 1982