Deimos (mesiac)
| Deimos | |
 Deimos na snímke sondy Mars Reconnaissance Orbiter z marca roku 2009. | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Objaviteľ | Asaph Hall |
| Dátum objavenia | 12. august 1877 |
| Iné označenia | Mars II |
| Orbitálne (obehové) vlastnosti (Epocha: J2000,0) | |
| Veľká polos | 23 460 km |
| Excentricita | 0,0002 |
| Pericentrum | 23 455 km |
| Perióda obehu | 1,2624407 dňa |
| Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty | 0,93° |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Rozmery | 5,0×12,0×10,4 (12.4 ± 0.36) km |
| Hmotnosť | (2,244 ± 0,15)×1015 kg |
| Priemerná hustota | 2,247 ± 0,251 g/cm3 |
| Gravitácia na rovníku | 0,0039 m/s2 m/s2 |
| Gravitačný parameter | 0,0001497 ± 0,0000105 m/s2 |
| Úniková rýchlosť | 0,0069 km/s |
| Perióda rotácie | 30,3 hodín |
| Albedo | 0,068 ± 0,007 |
| Priemerná povrchová teplota | ~−40 °C, t. j. ~233K |
| Atmosférický tlak | nemerateľný |
Deimos (v gréčtine Δείμος, po slovensky – hrôza) je prirodzený satelit Marsu. Je menší a obieha po vzdialenejšej dráhe ako Fobos. Deimos objavil 12. augusta 1877 Asaph Hall, iba šesť dní po objave druhého mesiaca Marsu, Fobosu. Je zaujímavé, že existenciu mesiacov Marsu predpovedal už Johannes Kepler v roku 1610.
Deimos bol pomenovaný podľa Deima, jedného zo synov boha vojny Área (Marsa) a Afrodity (Venuše). On a jeho brat Fobos spoločne stále sprevádzali svojho otca, boha vojny. Mená oboch mesiacov navrhol Henry Madan (1838 – 1901) z Eton College, podľa citátu z XV. knihy eposu Ílias, kde boh vojny povoláva Strach (Fobos) a Hrôzu (Deimos). Podľa iných mytologických povestí boli Deimos a Fobos kone, zapriahnuté do Áresovho vojnového voza.
Opis mesiaca
[upraviť | upraviť zdroj]Mesiac Deimos, veľmi nepravidelného tvaru, je s najväčšou pravdepodobnosťou zachytenou planétkou, pochádzajúcou z oblasti hlavného pásu planétok. Zachytená bola zrejme vzájomnou kombináciou gravitačných porúch spôsobených Jupiterom a samotným Marsom. Na základe spektroskopických meraní sa podobá planétkam typu C, ktorých zloženie sa blíži uhlíkatým chondritom, čomu nasvedčuje aj nízka hustota objektu. Dá sa očakávať, že bude obsahovať veľké množstvo uhlíka a uhlíkatých (organických) látok.
Povrch je pokrytý krátermi, pozostatkami jeho bombardovania v minulosti, ktoré sú väčšinou čiastočne zaplnené regolitom, takže jeho povrch je pomerne hladký. Na povrchu Deima je veľká nepravidelná priehlbina s priemerom okolo 10 km, ktorá je alebo pozostatkom veľkého impaktu, alebo naopak stopou po vzniku tohto mesiaca splynutím dvoch menších telies. Dva najväčšie krátery, jediné doteraz pomenované, oba s priemerom okolo 3 km, nesú mená Swift (pozri odsek „Deimos v literatúre“) a Voltaire.
Pozorovanie na mieste
[upraviť | upraviť zdroj]Pri pohľade z Deima by Mars vyzeral tisíckrát väčší a štyristokrát jasnejší ako spln pozemského Mesiaca pri pozorovaní zo Zeme.
Naopak Deimos pozorovaný z povrchu Marsu (je vidieť iba do areografických šírok približne 82,7º) má zdanlivý priemer iba 2,5 oblúkovej minúty, teda voľnému oku by pripadal ako pomaly sa pohybujúca hviezda. Už v malom ďalekohľade by však bolo možné pozorovať jeho fázy. Pri „splne“ žiari porovnateľne s planétou Venuša, v „prvej“ alebo „poslednej štvrti“ je jeho hviezdna veľkosť porovnateľná s hviezdou Vega. Vzhľadom na to, že obieha Mars pomalšie, ako je rýchlosť rotácie Marsu okolo osi, vychádza na východe a zapadá na západe. Pri pozorovaní na rovníku je doba medzi východom a západom Deima približne 2,7 dňa.
Kozmický prieskum
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé snímky tohto mesiaca zblízka vyhotovili v roku 1977 sondy Viking 1 a Viking 2. Družicová časť prvej z nich sa priblížila k tomuto mesiacu až na 50 km, pričom získala snímky s rozlíšením až 3 m. Z gravitačného pôsobenia mesiacov Marsu na obežné dráhy sond boli pomerne presne stanovené ich hmotnosti (s relatívnou chybou okolo 7 %).
Deimos v literatúre
[upraviť | upraviť zdroj]Anglický spisovateľ Jonathan Swift vo svojich Guliverových cestách popisuje objav dvoch mesiačikov Marsu hvezdármi vymyslenej zeme Laputa. Swiftov satirický román vyšiel prvýkrát v roku 1726, teda poldruhého storočia pred skutočným objavom Fobosu a Deima a žiadny vtedajší hvezdársky ďalekohľad nebol dostatočne výkonný, aby mohol skutočné mesiace odhaliť.
Český spisovateľ sci-fi J. M. Troska v prvom dieli trilógie Zápas s nebem (prvé vydanie 1940) popisuje let svojich hrdinov na prieskum Deima.
Pristátie pilotovanej expedície na Deime popisuje Kim Stanley Robinson v románe Green Mars (Zelený Mars, prvé angl. vydanie v r. 1993).
