Ch-25

Ch-25
	; Ch-25ML pripevňovaná na Su-24 na základni pri Lazikiji (Sýria)
Typ:	Raketa vzduch-zem krátkeho dosahu
Miesto pôvodu:	Sovietsky zväz; Rusko
História služby
V službe:	Ch-25: 3. februára 1976; Ch-25M: 13. augusta 1989 - súčasnosť
História výroby
Výrobca:	Zvezda; Zvezda-Strela
Vyrobené:	Ch-25: 1975 - 1983; Ch-25M: 1981 - 1997
Varianty:	Ch-25MP; Ch-25ML; Ch-25MR
Základné údaje
Bojová hlavica:	trieštivo - trhavá

Ch-25 (v kóde NATO: AS-10 Karen) je strela typu vzduch-zem krátkeho dosahu vyvinutá Sovietskym zväzom v konštrukčnej kancelárii Zvezda (v súčasnosti ruská spoločnosť Zvezda-Strela). Je určená na ničenie stacionárnych a mobilných pozemných cieľov.

Hoci je strela v ruskom letectve dodnes využívaná, čoskoro ju zrejme nahradí modernejšia Ch-38M vyvinutá spoločnosťou Raduga.

Vznik a vývoj

Skúsenosti s prvými ruskými riadenými strelami "vzduch-zem" (Ch-23) neboli úplne uspokojivé. Okrem nízkej presnosti raketa Ch-23 výrazne zaťažovala pilota. Ten sa totiž musel venovať súčasne pilotovaniu lietadla, navádzaniu strely a v prípade nutnosti ešte vykonávať bojové manévre. Vedecko-technický pokrok v oblasti mikroelektroniky a optiky v prvej polovici 70. rokov 20. storočia umožnil posun taktiež vo vývoji riadených striel.

Dňa 4. decembra 1970 bolo prijaté rozhodnutie o zvýšení takticko-technických charakteristík lietadiel Su-7BM a Su-17M, ktoré malo byť dosiahnuté novou laserom navádzanou raketou a laserovým značkovačom "Prožektor-1". O 2 roky neskôr bol zahájený vývoj strely Ch-25.^[1] Testovanie novej rakety začalo v roku 1973, kedy bolo z lietadiel Su-7BM a Su-17M vystrelených celkovo 12 exemplárov. Keďže výsledky boli z hľadiska presnosti neuspokojivé, testy ďalej pokračovali pomocou Su-17M2, ktorý mal sofistikovanejšie zameriavacie zariadenie. K ďalším odpalom došlo v priebehu roka 1974 a testovali sa strelby aj z MiG-23BK (MiG-27K). Raketa Ch-25 bola zaradená do výzbroje 3. februára 1976 a vyrábala sa do roku 1983. Dňa 13. augusta 1989 boli zavedené jej vylepšené verzie Ch-25MP, Ch-25ML a Ch-25MR, ktoré sa vyrábali až do roku 1997.

Konštrukcia a vlastnosti

Od svojho predchodcu (Ch-23) zdedila strela Ch-25 len vonkajší vzhľad a aerodynamický dizajn.

V prednej časti sa nachádza navádzací systém - laserový, rádiovo-povelový, pasívny/aktívny rádiolokačný, satelitný, optický TV alebo infračervený. Nasleduje riadiaci systém a za ním vysoko výbušná bojová hlavica. V zadnej časti je umiestnený raketový motor s bočnými tryskami.^[2]

Nasadenie

Sovietska intervencia v Afganistane

Od apríla 1986 bombardovali sovietske Su-25 strelami Ch-25ML vchody do jaskýň, ktoré využívali afganskí mudžahedíni ako úkryty a sklady zbraní. Útoky boli vykonávané z výšky až 8 km.^[3]

Invázia Iraku do Kuvajtu

Na začiatku invázie do Kuvajtu stratil Irak lietadlá Su-22 a MiG-23 po zásahu raketami zem-vzduch zo systému MIM-23B (I-Hawk). Na potlačenie kuvajtskej protivzdušnej obrany použilo iracké letectvo strely Ch-25MP vystrelené z lietadiel Su-22.^[4]

Ruská intervencia v Sýrii

V októbri 2015 útočili ruské Su-24 na pozície militantov v Sýrii strelami Ch-25ML.^[5]

Varianty

Ch-25MP – protirádiolokačná verzia s inerciálnym a pasívnym rádiolokačným systémom navedenia, ktorá nahrádzala Ch-27PS.^[6]
Ch-25MPU – modernizovaná protirádiolokačná verzia s pasívnym rádiolokačným systémom navedenia.
Ch-25ML – laserom navádzaná verzia, ktorá nahrádzala Ch-25.
Ch-25MR – verzia s rádiovým povelovým systémom, ktorá nahrádzala Ch-23.^[7]
Ch-25MT – verzia s pasívnym TV systémom navedenia.
Ch-25MTP – verzia s pasívnym infračerveným systémom navedenia.^[8]
Ch-25MA – verzia s inerciálnym a aktívnym rádiolokačným systémom navedenia.^[9]
Ch-25MS – verzia so satelitným systémom navedenia.^[10]

Špecifikácie

	Ch-25	Ch-25ML	Ch-25МR	Ch-25МP
Výrobné označenie	Výrobok 69	Výrobok 713	Výrobok 714	Výrobok 711/ Výrobok 712
Rok zavedenia do výzbroje	1976	1981	1981	1981
Navádzanie	laserové	laserové	rádiovo povelové	pasívne rádiolokačné
Motor	PRD-228	PRD-276
Efektívny dostrel minimálny, km	3
Efektívny dostrel maximálny, km	7	10	10	40
Kruhová odchýlka, m	5-10	5-10	do 0,5 - 1	do 0,5 - 1
Rýchlosť nosiča pri odpale, km/h	700-1000	700-1250
Minimálna výška odpalu, km	0,5	0,05
Maximálna výška odpalu, km	4	5		12
Maximálna rýchlosť strely	850	870	860	920
Dĺžka, mm	3750	3705	3830	4194/4294
Priemer, mm	275
Rozpätie krídel, mm	820	755
Hmotnosť, kg	320	299±8	320	315±8
Bojová časť	F25-1М trieštivo - trhavá	F27
Hmotnosť bojovej časti	112	86-90	140	86-90
Závesníky	APU-68, APU-68UМ, APU-68-85, APU-68UМ2, APU-68UМ3
Nosiče	Su-17, Su-24, Su-25, Su-27, MiG-27, MiG-29, MiG-31BМ, Ка-50 (Ch-25МL)

Používatelia

Rusko

Referencie

Letecký portál
Ruský portál

[1] Х-25 История создания

[2] Х-25

[3] Sukhoi Su-25 Frogfoot^{[nefunkčný odkaz]}

[4] Iraqi Invasion of Kuwait; 1990

[5] RT takes closer look at Russian jets bombing ISIS

[6] Ракета Х-25МП

[7] Ракета Х-25МП: История создания

[8] Х-25 "Прожектор"

[9] Ракета Х-25МАЭ

[10] Ракета Х-25МСЭ

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]