Preskočiť na obsah

Veľryby (rad)

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Cetacea)
Veľryby

vráskavec dlhoplutvý
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Cetacea
Brisson, 1762
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Veľryby[1][2] (iné názvy: [len ako rad] veľrybotvaré[1], [len ako rad] veľrybotvaré cicavce[3], kitovce[3]; staršie kytovce[4] alebo kytovci[5]; lat. Cetacea, v najširšom zmysle aj: Pan-Cetacea alebo Cetaceamorpha) je veľký taxón patriaci do taxónu Cetartiodactyla (párnokopytníky (Artiodactyla) v širšom zmysle), ktorý patrí medzi cicavce. Vo väčšine systémov má Cetacea pridelenú taxonomickú úroveň buď rad alebo podrad alebo infrarad.

Taxón veľryby (Cetacea) v najbežnejšom vymedzení pozostáva z taxónov:

Kosticovce a bezkosticovce, t.j. dodnes žijúce veľryby, sa niekedy spolu označujú názvom veľryby (Cetacea) v užšom zmysle alebo Neoceti alebo Autoceta.

Najstaršie praveľryby žili na súši, neskoršie praveľryby boli obojživelné živočíchy a ostatné praveľryby a všetky recentné veľryby (Cetacea v užšom zmysle) sú čisto vodné živočíchy.

Veda, ktorá skúma taxón Cetacea, sa volá cetológia.

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské slovo veľryba (staršie veľryb, veľriba, veľrib) pravdepodobne vzniklo skomoleným prekladom nemeckého označenia veľryby, ktoré má dnes podobu Walfisch, ale v čase prebratia malo asi starú podobu walvisch toho istého významu. Wal (staršie aj Wall) znamená veľryba, Fisch znamená ryba (zviera veľryba sa po nemecky už od stredoveku nazýva dvoma rovnocennými slovami - buď Wal alebo Walfisch). V slovenčine (a češtine) došlo k prekladu slova Fisch (ryba) a prvá časť (Wal-) bola asi ľudovoetymologicky prispôsobená domácemu slovu veľ(ký), keďže ide o veľkú "rybu".

Cetus znamená po latinsky „veľké morské zviera“, slovo pochádza z gréckeho ketos („morský netvor“).

Základná charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Veľryby sú cicavce, pričom väčšina veľrýb (najmä všetky recentné veľryby) sú úplne adaptované na život vo vode. Ich telo je vretenovité, predné končatiny sú premenené na plutvy. Maličké zadné končatiny sú zakrpatené, nie sú spojené s chrbticou a sú skryté vnútri tela. Chvost má vodorovné drápky. Veľryby sú takmer bez srsti a sú obalené hrubou vrstvou tuku.

Veľryby sú cicavce, nie ryby

[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek slovenskému názvu veľryby, veľryby nie sú ryby v taxonomickom zmysle, ale sú to cicavce. Pred viac než 50 miliónmi rokov žili na súši, boli pokryté srsťou, mali ušné lalôčky a chodili po štyroch.

Ako príslušníci triedy cicavcov aj veľryby majú tieto základné znaky:

  • sú teplokrvné.
  • dýchajú pľúcami, teda nie žiabrami.
  • rodia živé mláďatá a dojčia ich vlastným mliekom.
  • majú srsť, najmä počas raného vývinu (aj keď spravidla ide iba o pár chlpov).

Ďalším znakom odlišujúcim veľryby od ryby je tvar chvosta. Chvostová plutva ryby je vertikálna a pohybuje sa zo strany na stranu, zatiaľ čo chvostová plutva veľryby je horizontálna a pohybuje sa hore a dolu.

Adaptácia veľrýb na morský život

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvotní zástupcovia veľrýb resp. praveľrýb (vyhynutá čeľaď Pakicetidae) spred viac než 50 miliónov rokov boli suchozemské zvieratá, výzorom pripomínajúce dnešné vlky. Ich príslušnosť ku veľrybám bola odhalená najmä na základe modifikácií ucha a stavbe zubov. O niekoľko miliónov rokov neskôr sa vyskytovala vyhynutá čeľaď Ambulocetidae, už predstavujúca obojživelné živočíchy väčšieho vzrastu, výzorom skôr podobné krokodílom. Nešlo len o sladkovodné živočíchy, analýza zubov ambulocetidov ukázala, že slané vody im neboli cudzie. Vďaka nárastu životného priestoru a vďaka vztlaku vody už na veľryby neboli kladené žiadne prírodné obmedzenia na veľkosť. Prestali potrebovať nohy. Počas tejto doby veľryby stratili vlastnosti potrebné pre suchozemský život a získali nové schopnosti dôležité pre život v mori. Zadné končatiny sa vytratili, ich telo sa zúžilo a získalo hydrodynamický tvar, čo im umožnilo pohybovať sa vo vode omnoho elegantnejšie a efektívnejšie. Z rovnakého dôvodu zmizla väčšina ich kožuchu, čo znížilo odpor ich veľkého tela vo vode.

Ako súčasť tohto evolučného procesu sa kosti v predných končatinách spojili. Časom sa to, čo predtým bola predná končatina, premenilo v tuhú hmotu z kostí, tuku a väziva, tvoriac tak veľmi efektívne plutvy, ktoré udržujú v rovnováhe obrovité telo veľrýb. Potom, čo veľryby stratili srsť, potrebovali nejaký iný spôsob, ako ochrániť svoje telo pred chladom. Pomoc prišla vo forme tuku. Tučná vrstva medzi kožou a telom poskytuje veľrybám dostatočnú ochranu. Zároveň slúži aj ako núdzová zásoba energie. U niektorých veľrýb môže byť vrstva tuku aj hrubšia ako 30 cm. Z tuku veľrýb sa vyrába vosk na sviečky.

Dýchanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže veľryby patria medzi cicavce, potrebujú pre svoje prežitie dýchať vzduch. Preto potrebujú vyplávať na hladinu, vydýchnuť oxid uhličitý a nadýchnuť sa čerstvého vzduchu. Prirodzene, nemôžu dýchať pod vodou, takže keď sa potopia, tak svalový sťah uzavrie dýchacie otvory (nozdry), ktoré zostanú uzavreté, pokiaľ sa znovu nevynoria na hladinu. Keď nozdry otvoria, tak vyfúknu teplý vzduch.

Aby sa im to robilo ľahšie, majú veľryby nozdry na vrchole hlavy, čo im dáva možnosť rýchlejšie vydýchnuť vzduch a nadýchnuť čerstvý. Starý vzduch, zahriaty z pľúc, sa pri výdychu zráža a vyparuje sa hneď, ako sa stretne s vonkajším chladným ovzduším. Je to podobné, ako keď počas chladného dňa vydýchneme obláčik pary. Tento proces poznáme ako výtrysk. U každej veľryby je toto vydýchnutie odlišné a to buď tvarom, výškou a alebo uhlom. Skúsený veľrybár alebo pozorovateľ je schopný podľa tohto výfuku určiť na diaľku druh veľryby.

Zrak

[upraviť | upraviť zdroj]

Malé oči majú veľryby posadené vzadu na každej strane ich obrovitej hlavy. Dôsledkom čoho je, že veľryby s ostrým „zobákom“ (napríklad delfíny) majú dobré binokulárne videnie ako dopredu tak aj dole, iné druhy s tupou hlavou (napríklad vorvaňovité) vidia na obidve strany, ale nikdy priamo pred alebo za seba. Oči pokrývajú mazľavé slzy, ktoré ich chránia pred soľou. Veľryby majú zrejme dobrý zrak a to ako nad tak aj pod hladinou.

Sluch a ekolokácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako oči, aj uši veľrýb sú malé. Život v mori spôsobil stratu ušného laloka, ktorý slúži na usmerňovanie zvukového vlnenia a na zosilňovanie signálov. Pretože zvuk sa vo vode šíri rýchlejšie ako vo vzduchu, vonkajšie ucho nebolo potrebné a bolo zredukované na maličkú dierku v koži, tesne za okom. Vnútorné ucho sa ale natoľko vyvinulo, že veľryby vedia nielen počuť zvuky desiatky kilometrov vzdialené, ale dokonca dokážu určiť, z ktorého smeru zvuk vychádza.

Veľryby používajú zvuk podobne ako netopiere, vysielajú zvuk, ktorý sa odrazí od objektu a vráti sa k nim. Z toho dokážu rozpoznať veľkosť, tvar, povrchové vlastnosti a pohyb objektu, rovnako aj vzdialenosť od objektu. Táto schopnosť sa nazýva echolokácia, alebo sonar. Vďaka tejto vlastnosti sú veľryby schopné vyhľadať, prenasledovať a chytiť rýchle plávajúcu obeť v absolútnej tme. Je to taká vyvinutá vlastnosť, že pomocou nej dokážu rozlíšiť potencionálnu obeť od lode. Veľryby sú schopné v zajatí naučiť sa rozlišovať napríklad loptičky rôznych farieb, veľkostí a tvarov.

Veľryby používajú zvuky aj na komunikáciu. Či už jednoduché stonanie, pískanie, mľaskanie alebo zložité 'spievanie' vráskavca dlhoplutvého, ktoré je veľmi populárne a často ho môžeme počuť v dokumentárnych seriáloch.

Zuby, kostice a potrava

[upraviť | upraviť zdroj]

Bezkosticovce (čiže zubaté veľryby) majú množstvo zubov, ktoré používajú na chytanie rýb, hlavonožcov a iných morských zvierat. Svoju potravu nežujú, jednoducho ju celú zhltnú. Medzi bezkosticovce patria napríklad delfíny a vorvaňovité.

Naproti tomu kosticovce (čiže bezzubé veľryby) vôbec nemajú zuby, namiesto toho im z hornej čeľuste visia rohovinové pláty ("dosky"), tzv. kostice. Tieto pláty fungujú ako velikánske filtre, ktoré oddeľujú malé živočíchy od morskej vody. Do tejto skupiny patria obrovitý vráskavec obrovský, vráskavec dlhoplutvý, veľryba grónska alebo vráskavec malý.

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]
Pozorovanie

Zaradenie v systéme

[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti nebolo jasné, kam veľryby v rámci cicavcov presne patria. Preto sa najčastejšie uvádzali ako samostatný rad cicavcov.

Podľa súčasných názorov patria veľryby v rámci cicavcov do taxónu (radu či nadradu) Cetartiodactyla, nazývaného aj párnokopytníky (Artiodactyla) v širšom zmysle. V rámci neho je podľa súčasného väčšinového (ale nie jediného) názoru vývojovo najbližšie príbuzným taxónom veľrýb čeľaď hrochovité (Hippopotamidae) a veľryby spolu s hrochovitými tvoria spoločný taxón Whippomorpha (=Cetancodonta).

Vnútorná systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Vysvetlivky: 1. Znak / oddeľuje úplné synonymá. 2. Znaky A, B, C... tu pomocne označujú rôzne významy toho istého názvu.

Pan-Cetacea/Cetaceamorpha/zriedkavo: veľryby A (Cetacea A):

  • určité vyhynuté taxóny neistého zaradenia - Poznámka: V tejto odrážke uvedené taxóny sa zaraďujú buď sem (t.j. ako viac-menej sesterské taxóny taxónu Cetacea B), alebo sa nepovažujú za príbuzné s veľrybami a zaraďujú sa niekde úplne inde v rámci taxónu Cetartiodactyla, resp. Artiodactyla. Pri štyroch taxónoch, ktoré sú tu pomocne označené hviezdičkou (*), je najvyššia pravdepodobnosť, že naozaj patria sem.:
  • rad [/podrad/infrarad] veľryby B (Cetacea B/ staršie: Cete C):
    • čeľaď † Pakicetidae
    • čeľaď † Ambulocetidae
    • čeľaď † Remingtonocetidae - Poznámka: Staršie (po roku 1989) niekedy zaraďovaná ako jediná čeľaď do nadčeľade Remingtonocetoidea.
    • čeľaď † Protocetidae A - Poznámka: 1. Čeľad Protocetidae môže mať tieto vymedzenia: (a) Od roku 1996 má vymedzenie použité v tomto systéme (t.j. Protocetidae A). Tento taxón je parafyletický. (b) Protocetidae B je súčasný ojedinele sa vyskytujúci taxón zodpovedajúci taxónom Protocetidae A a Pelagiceti. Tento taxón je monofyletický. (c) Zhruba v rokoch 1986 - 1996 vtedajšia čeľaď Protocetidae (t.j. Protocetidae C) pozostávala z dnešných čeľadí Protocetidae A, Pakicetidae a Ambulocetidae. (d) V rokoch 1908 - 1986 vtedajšia čeľaď Protocetidae (t.j. Protocetidae D) pozostávala z dnešných čeľadí Protocetidae A, Pakicetidae, Ambulocetidae a Remingtonocetidae. Pred rokom 1908 čeľaď Protocetidae neexistovala. 2. Čeľad Protocetidae C sa po roku 1989 niekedy zaraďovala ako jediná čeľaď nadčeľade Protocetoidea. V období od roku 1996 do začiatku 21. storočia sa potom ešte občas zo zotrvačnosti čeľade Protocetidae A, Pakicetidae a Ambulocetidae spolu klasifikovali do nadčeľade Protocetoidea; táto je z dnešného pohľadu parafyletická.
    • Pelagiceti/ zriedkavo: [čeľaď] Basilosauridae A:

V niektorých (skôr starších) systémoch sa vyskytuje taxón (podrad) praveľryby (Archaeoceti A, staršie názvy: Zeuglodontia/Zeuglodonta/Zeuglodontes/Zeugloceta), ktorý zodpovedá taxónu Cetacea B okrem taxónu Neoceti (novšie často aj okrem čeľade Kekenodontidae). Ojedinele sa v novších systémoch vyskytuje taxón Archaeoceti B ako alternatívny názov taxónu Cetacea B. Zatiaľ čo Archaeoceti A je z dnešného pohľadu parafyletický taxón, Archaeoceti B (=Cetacea B) je taxón monofyletický.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b cicavce. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 535.
  2. ↑ veľryby. In: Malá encyklopédia biológie, 1975, S. 511
  3. ↑ a b LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 73.
  4. ↑ Geografičeskij žurnal. [s.l.] : VEDA, 1971. 836 s. S. 74.
  5. ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 1931, S. 165

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veľryby_(rad)&oldid=7929220“