Córdobský kalifát

Rozsah Córdobského kalifátu začiatkom 10. storočia

Córdobský kalifát alebo (na odlíšenie od Abbásovského kalifátu v Bagdade) Západný kalifát bol kalifát na asi (južných) 80%-tách Pyrenejského polostrova a v časti severnej Afriky (Ceuta a Tanger) od roku 929 do 1031, v ktorom vládli Umajjovci. Vznikol transformáciou córdobského emirátu, ktorý vznikol roku 756. Na severe súperil s kresťanskými panovníkmi Aragónska, Astúrie, Katalánska a Navarry. Roku 1031 sa rozpadol na rad menších kráľovstiev (tzv. taifas), čo umožnilo razantnejší nástup reconquisty.

Bol to vyspelý štátny útvar, ktorý kultúrou a vzdelanosťou prevyšoval väčšinu súdobých európskych štátov. Jeho mestá sa vyznačovali rozvinutou remeselnou výrobou a obchodom, pokročilou architektúrou a mestskou zástavbou. Známe sú napríklad historické jadrá miest ako Córdoba, Granada a Sevilla. Mauri stavali krásne a zaujímavé budovy ako mešitu La Mesquita v Cordobe, ktorá sa dnes používa ako katedrála. V rámci kalifátu viac-menej v pokoji koexistovali židia, kresťania aj moslimovia.

Vládcovia (neúplné)

• Abd ar-Rahmán III., 1. kalif Córdobského kalifátu

Pozri aj

• arabská ríša