Lastúrniky
Lastúrniky | |
Lastúrniky z Artforms of Nature of Ernsta Haeckela, 1904. | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Bivalvia Linnaeus, 1758 | |
Synonymá | |
Lamellibranchia | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Lastúrniky (iné názvy: zriedkavo korytníky, zastarano lasturniky, lastúrnici, lastúrovci, lastury, mlže, mlži, mušle; lat. Bivalvia, Lamellibranchia) sú trieda schránkovcov. Ich telo je ukryté v dvojchlopňovej schránke zloženej z lastúr, ktoré sú spojené pružným väzom, a väčšinou aj systémom zubov (cardo) na protiľahlom póle. Sú bilaterálne symetrické, u niektorých trvalo prisadnutých je symetria narušená (spodná lastúra je menšia, plochá).
U lastúrnikov pozorujeme viaceré zjednodušenia v stavbe tela, ktoré sú dôsledkom prispôsobenia sa na pasívny prisadnutý, alebo iba málo pohyblivý spôsob života:
- nervová sústava je zjednodušená, skladá sa z 3 párov ganglií – cerebropleurálne (vznikli zrastom cerebrálnych a pleurálnych ganglií, inervujú prednú časť plášťovej dutiny, predný zatvárací sval a pár statocýst), pedálne (inervujú nohu, u prisadnutých takmer zanikajú) a viscerálne (inervujú zadnú časť plášťovej dutiny);
- receptory sú málo vyvinuté, okrem statocýst sa vyskytujú hmatové tykadielka – rhopálie a zriedka sú na okraji plášťa aj oči;
- hlava vrátane raduly je úplne redukovaná, potravu prijímajú filtrovaním cez žiabrové lupienky, ktorých dýchacia funkcia je sčasti potlačená, takže dýchanie zabezpečuje aj obrvený epitel plášťa a celý povrch tela.
Anatómia
[upraviť | upraviť zdroj]Tráviaca sústava začína ústnym otvorom, nasleduje hltan, žalúdok s bielkovinovým kryštálom v slepom vaku, črevo a anus. Črevo tesne pred konečníkom obyčajne prechádza srdcovou komorou.
Obehová sústava je jednoduchá: Srdce má 2 predsiene, do ktorých žiabrové artérie privádzajú okysličenú hemolymfu. Srdce ju vypudzuje hlavovou aortou dopredu, kde sa rozlieva v systéme lakún. Odkysličená hemolymfa sa zbiera v zberných vénach, ktoré ju vedú opäť do žiabier.
Vylučovaciu sústavu tvorí pár kardiálnych metanefrídií (Bojanových orgánov), ktorých nefrostómy odvádzajú metabolity z dutiny perikardu.
Rozmnožovanie a vývin
[upraviť | upraviť zdroj]Lastúrniky sú pôvodne gonochoristy, no vyskytujú sa aj hermafrodity. Párové gonády v primitívnejších prípadoch ústia do metanefrídií, u fylogeneticky vyšších majú vlastné vývody. Gonády nemajú žiadne akcesorické zariadenia ani kopulačný orgán, k oplodneniu dochádza vo vode. Vývin je nepriamy cez larvu typu veliger, u Unionoidea cez glochídium.
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]Poznáme asi 10 000 druhov lastúrnikov. Delia sa na 8 radov, z nich však 6 je výlučne morských.
trieda lastúrniky (Bivalia/Lamellibranchia):
- rad Palaeotaxodonta
- rad Cryptodonta
- rad vláskožiabrovce (Pteriomorpha)
- rad korýtka/škľabky/vidlozubovky (Schizodonta)
- rad rôznozubovky (Heterodonta)
- rad bezzámkovky (Adapedonta)
- rad Anomalodesmata
- rad priehradkožiabrovky (Septibranchia)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lastúrniky
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lastúrniky
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
- FERIANC, Oskár, et al. Slovenské mená zoologického systému. Kultúra slova, 1978, roč. 12, čís. 5, s. 166-175. Dostupné online. ISSN 0023-5202.