Biela sobota
| Biela sobota Svätá sobota | ||||||||
| súčasť veľkonočného tridua | ||||||||
_Engel_tragen_den_Leichnam_Christi.jpg) Mŕtvy Kristus pridržiavaný anjelmi od Francesca Trevisaniho | ||||||||
| Základné informácie | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| význam | uctieva Kristovo telo uložené v hrobe | |||||||
| oslava | poklona Božiemu hrobu (večerná veľkonočná vigília už patrí k veľkonočnej nedeli/Nedeli Pánovho zmŕtvychvstania) | |||||||
| Dátum | ||||||||
| dátum | sobota Svätého týždňa (Rímskokatolícka cirkev) sobota Veľkého týždňa (Gréckokatolícka cirkev, Pravoslávna cirkev) | |||||||
| Zvyky a tradície | ||||||||
| Zvyky | Posviacka veľkonočných jedál | |||||||
| Nadväzujúce časti tridua | ||||||||
| ||||||||
Biela sobota alebo Veľká sobota alebo Svätá a veľká sobota alebo Svätá sobota (lat. Sabbatum sanctum) je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou. Večer alebo v noci sa slávi Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista (Veľkonočná vigília). Názov Biela sobota deň získal zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii, ktorá však k Bielej sobote nepatrí, alebo môže pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, konaných tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania. V Rímskokatolíckej cirkvi sa nazýva Svätá sobota [pozn 1].
V rímskokatolíckej cirkvi
[upraviť | upraviť zdroj]V rímskokatolíckej cirkvi je Svätá sobota súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Počas dňa sa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. Výnimkou je okrem liturgie hodín obrad Efeta, ktorým sú katechumeni pripravení na samotný krst. Liturgia hodín sa často koná aj verejne, po nej sa vyloží, resp. odloží Eucharistia v Božom hrobe. V západnej cirkvi je zvykom počas Svätej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe. Svätá sobota sa liturgicky končí okamihom začatia obradov nočnej bohoslužby nazvanej Veľkonočná vigília, ktorou sa už začínajú oslavy nedele Zmŕtvychvstania Pána. Táto vigília je niekedy nesprávne nazývala liturgia Bielej soboty.
Dňom Svätej soboty sa končí pôst (pôstné obdobie ako také však končí omšou svätenia olejov na Štvrtok Svätého týždňa).
Svätá sobota je tak posledný deň veľkonočného tridua, ktoré sa začína na Štvrtok Svätého týždňa večer, pokračuje Piatkom utrpenia Pána a Svätou sobotou a vrcholí Veľkonočnou vigíliou ústiacou do Nedele Pánovho zmŕtvychvstania.
V gréckokatolíckej cirkvi
[upraviť | upraviť zdroj]V gréckokatolíckej cirkvi je Veľká sobota posledným dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia (hádesu - "ríše mŕtvych"). Ráno sa slávi tzv. Jeruzalemská (nadhrobná) utiereň. Jej štruktúra pripomína pohreb, nosnými prvkami sú velebenia k 176 veršom najdlhšieho žalmu (žalm 118 podľa Septuaginty) a kánon. Tieto texty sú rozjímaním nad Kristovou smrťou a jej významom pre ľudstvo.
Podvečer sa slávi večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého. Hlavnou myšlienkou tejto bohoslužby je krst; počas nej je zvykom udeľovať dospelým katechumenom krst, myropomazanie (birmovanie) a eucharistiu. Obsahuje 15 starozákonných čítaní s predobrazmi utrpenia a vzkriesenia Ježiša Krista a tiež s predobrazmi krstu (pôvodne sa krstilo počas týchto čítaní). Texty tejto bohoslužby poukazujú aj na spojenie krstu a Paschy. Medzi čítaním apoštola a evanjelia sa všetky chrámové prikrývky aj rúcha kňazov vymenia - namiesto tmavých (čiernych alebo bordových) sa dávajú svetlé. Pôvodne bola táto bohoslužba súčasťou celonočného bdenia pred Paschou. Niekde sa po jej skončení prečítajú celé Skutky svätých apoštolov.
Je to jediná sobota v roku, keď je predpísaný pôst.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podľa nového vydania Rímskeho misála sa v Rímskokatolíckej cirkvi upravil aj názov Veľkého týždňa aj názvy dní vo Svätom týždni podľa latinskej terminológie.