Araks
Araks | |
Aras | |
rieka | |
Rieka Araks pri Nachčivane
| |
Štáty | Turecko, Arménsko, Irán, Azerbajdžan |
---|---|
Zdrojnica | Arménska vysočina |
Ústie | Kura (Kaspické more) |
Dĺžka | 1 072 km |
Povodie | 102 000 km² (10 200 000 ha) |
Prietok | |
- priemerný | 285 m³/s |
Wikimedia Commons: Aras River | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Araks[1][2] (iné názvy: Aras[1][2], tur. Aras Nehri, azerb. Araz a Arax, armén. Արաքս, perz. ارس – Rud-e Aras ) je ázijská horská rieka v Zakaukazsku, najväčší pravostranný prítok rieky Kury. Meria 1072 km, rozloha jej povodia je 102 tisíc km².[1][3]
Rieka tvorí hranicu medzi Arménskom a Azerbajdžanom s Iránom a Tureckom, kedysi tvorila hranicu ZSSR. Pramení v Turecku v Arménskej vysočine. Po prechode tiesňavami ústi do Araratskej roviny (v blízkosti rieky sa nachádza aj vrch Ararat), na dolnom toku prechádza Muganskou a Miľskou stepou. Jej najvýznamnejšími prítokmi sú vodné toky Arpa, Razdan, Vozopan, Achurjan, Kotur a Karasu. Rieka je nesplavná, v niektorých oblastiach (prevažne v Azerbajdžane) sa využíva na závlahy. Najviac vody má počas záplav v marci až júni, keď sa v horách topí sneh, a v novembri, či decembri z výdatných dažďov.[1] V Kuro-arakskej nížine sa vlieva do rieky Kury, pričom poskytuje väčšinu usadenín tvoriacich deltu rieky Kury.[4]
Araks a kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa jednej z hypotéz má byť povodie Arasu mýtickým Edenom.[4] Ako niekdajšia hranica medzi Ruskou ríšou a Perziou po Golestánskej mierovej dohode býva Arak niekedy vnímaný ako jeden zo symbolov rozdelenia azerbajdžanského národa a ním obývaného územia na dve časti (severný ruský – dnes nezávislý Azerbajdžan a južný perzský – dnes súčasť Iránu.[5] V azerbajdžanskej literatúre a umení je preto rieka často vnímaná ako symbol túžby a straty. Významný kultúrny vplyv má meno rieky (Aras), ktoré sa používa aj ako mužské meno – napríklad azerbajdžanský poet Məmməd Araz, či arménsky futbalista Aras Özbiliz.[6] Z hľadiska arménskych dejín je rieka významná preto, že na jednom z jej ostrovov ležalo hlavné mesto Veľkého Arménska Artaxata.[4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Araks na pohraničí, uprostred hora Ararat
-
Araks pri iránskom Poldašte
-
Araks pri iránskej Jofle
-
Araks pri Nurduze
-
Araks na hranici Náhorného Karabachu a Iránu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Araks. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1999. [Cit. 2020-04-23]. Dostupné online. ISBN 80-224-0554-X. S. 332.
- ↑ a b Aras In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A – L. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915932. S. 68.
- ↑ Araks. In: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. Ed. Štefan Očovský. Bratislava : Obzor, 1977. S. 79.
- ↑ a b c Aras River In: Encyclopædia Britannica [online]. [Cit. 2020-04-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ARAXES (ARAS) RIVER. In: SWIETOCHOWSKI, Tadeusz; COLLINS, Brian C.. Historical dictionary of Azerbaijan. 1. vyd. [s.l.] : Scarecrow Press, 1999. S. 18 – 19.
- ↑ ARAZ A ARAZ, MAMMAD (1933 – 2004). In: GASIMOV, Zaur. Historical Dictionary of Azerbaijan. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2017-12-20. ISBN 978-1-5381-1042-3. S. 31.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Araks