Preskočiť na obsah

Alžbeta Kubánková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alžbeta Kubánková
Betka Kubánková v roku 1960
Betka Kubánková v roku 1960
Základné informácie
Rodné meno Alžbeta Lesňáková
Umelecké mená Betka Kubánková
Narodenie 14. máj 1930
Levoča, Česko-Slovensko
Úmrtie 13. júl 2012 (82 rokov)
Bratislava, Slovensko
Pôsobenie SĽUK, Slovenské národné divadlo
Žáner ľudová hudba, opera
Typ hlasu alt (kontraalt)
Roky pôsob. 1949 – 1990
Vydavateľstvá Opus, Panton, Supraphon
Súvisiace
články
Juraj Kubánka
Stanislav Mjartan

Alžbeta Kubánková, známa aj pod menom Betka Kubánková (* 14. máj 1930, Levoča – † 13. júl 2012, Bratislava) bola slovenská speváčka ľudových piesní a opery (alt).

Jej partnermi boli Juraj Kubánka a Stanislav Mjartan. Mala 3 deti.

Pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyrastala v Levoči, kde v domácom prostredí i počas účinkovania v ochotníckych súboroch nadobudla prvé spevácke skúsenosti. Po maturite na levočskom gymnáziu v roku 1949 nastúpila do novozaloženého SĽUK-u a stala sa jeho spoluzakladajúcou členkou. Na konkurze do SĽUK-u bola prijatá spolu s ďalšími spolužiačkami z gymnázia a podľa toho im prischlo v SĽUK-u pomenovanie „Levočanky“[1]. Všetky boli výborné speváčky, no Betka Kubánková sa o krátky čas vypracovala na poprednú a výraznú sólistku súboru. Jej neobyčajný sýty alt znel už na prvom vystúpení tohto súboru pri oslavách 5. výročia SNP vo Zvolene. Počas pätnástich sezón účinkovania v tomto telese absolvovala tisícky vystúpení od najmenších dedín až po hlavné centrá, pred mnohotisícovým obecenstvom. Vystupovala v takmer tridsiatich krajinách sveta, kde okrem našich piesní autentickým naštudovaním a prednesom interpretovala aj piesne z domácej (indonézskej, irackej, cejlónskej, barmskej, francúzskej, nemeckej) ľudovej tvorby. Jej repertoár obsahoval vyše 150 piesní v rôznych úpravách. Populárnymi sa stali v jej podaní piesne „Ej, zajali, zajali“, „Do dvorečka, do dvora“, „Povej, vetrík, povej“, „Láska, Bože, láska“, cigánske piesne a iné.

V roku 1963 sa stala členkou operného súboru SND v Bratislave. Prechod k inému hudobnému žánru ju podnietil ku hlbšiemu štúdiu hlasovej techniky. V tomto telese pôsobila do roku 1990. Medzi jej najvýznamnejšie operné postavy v SND i na pôde opery Štátneho divadla v Košiciach patrí postava Školnice v Suchoňovej opere Krútňava. Ani v tomto období sa neprestala venovať ľudovému spevu. Jej prednes sa menil, myšlienky piesní sa snažila vyjadrovať umeleckou formou.

Popri pôsobení v opere SND nahrávala piesne i pre rozhlas a televíziu, príležitostne vystupovala verejne. Spolupracovala s Farkašovcami i s Ľudovou hudbou Jána Berkyho – Mrenicu. Hosťovala v súboroch Skaličan na Festivale v anglickom Sidmouthe a v súbore Lúčnica[2] na festivale v Gorici v Taliansku.

Účinkovala v programoch klasickej hudby, okrem iného aj s Českou filharmóniou v Prahe a v kompozícii „Poéma o človeku“ od Jana Páleníčka so Symfonickým orchestrom FOK.

Diskografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Sólové projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Kompilácie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1984 - Zlatý erb Opusu

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Súradnice času - almanach Gymnázia v Levoči, vydalo Gymnázium v Levoči v roku 1988
  • Slovensko - kultúrno spoločenský mesačník, ročník X, číslo 1, vydala Matica slovenská v roku 1986

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]