Preskočiť na obsah

Židovská obec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Židovská obec (hebr. קהילהkehila) je v dnešnej dobe podľa právneho poriadku Slovenskej republiky evidovaná právnická osoba založená náboženskou organizáciou. Židovská obec je najmenšou správnou jednotkou židovskej komunity v krajine, združuje občanov židovského vyznania alebo židovského pôvodu (pozri Kto je Žid) v danom meste a priľahlých oblastiach a zaisťuje riadny chod života svojich členov v záležitostiach náboženských, kultúrnych a sociálnych. Zastrešujúcou náboženskou organizáciou („cirkvou“) je Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike (UZŽNO).

Pojem „obec“ sa začal používať od 13. storočia (pozri Štvrtý lateránsky koncil), kedy boli Židia nedobrovoľne nútení žiť oddelene od kresťanského obyvateľstva v tzv. getách a tieto územne celky potom skutočne tvorili uzavretú obec – kehilu. Tá bola takmer nezávislá v otázkach vnútornej správy (napr. zasadal rabínsky súd, ktorý mal súdnu právomoc, nezávislá v oblasti niektorých remesiel, napr. súvisiacich so stravovaním). Vo väčšine krajín boli Židia vlastnení ako majetok a kontrolovaní priamo panovníkom, nepodliehali preto aspoň teoreticky miestnym súdom. V určitých dobách a oblastiach bola Židom udelená aj rozsiahla autonómia, ako právna, tak majetková napr. v stredovekom Španielsku alebo v Poľsku a tzv. Páse osídlenia. Inštitút obce pretrval v modifikovanej podobe aj po zrušení get na území českých krajín v roku 1781 až dodnes.

Novodobý význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Po zrušení giet v druhej polovici 18. storočia bolo Židom dovolené sa slobodne sťahovať do kresťanských častí miest, vykonávať iné zamestnanie, vlastniť pôdu atp., zároveň ale židovským obciam bola odobratá súdna právomoc a zanikla rada inštitúcií s obcami skôr spojených (napr. Bejt din) alebo bolo ich pole pôsobnosti veľmi obmedzené, väčšinou len na otázky náboženské a týkajúce sa rituálneho práva, nie na otázky civilné a trestné, v ktorých židovské obce podliehali rovnako ako ostatné cirkevné organizácie občianskemu zákonu. Z tohto dôvodu bola ustanovená náhrada, tzv. židovská náboženská obec (ŽNO), ktorá ďalej pôsobila v danom mieste a starala sa najmä o náboženský život obyvateľov tej ktorej obce (teraz už v zmysle rezidenčnom).

Židovské obce na Slovensku dnes

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je 12 židovských náboženských obcí a dva židovské komunity[1]:

  • Židovská náboženská obec Bratislava
  • Židovská náboženská obec Nitra
  • Židovská náboženská obec Komárno
  • Židovská náboženská obec Piešťany
  • Židovská náboženská obec Nové Zámky
  • Židovská náboženská obec Dunajská Streda
  • Židovská náboženská obec Galanta
  • Židovská náboženská obec Banská Bystrica
  • Židovská náboženská obec Žilina
  • Židovská náboženská obec Košice
  • Židovská náboženská obec Prešov
  • Židovská náboženská obec Trenčín
  • Židovská komunita Lučenec
  • Židovská komunita Humenné

Židovské obce vo svete

[upraviť | upraviť zdroj]

V západnom, predovšetkým anglosaskom prostredí je štruktúra obcí odlišná. Základnou a najmenšou jednotkou nie je mesto, ale kongregácia, združená okolo jednej synagógy. Kongregácií môže byť v jednom meste celý rad a môžu patriť k rôznym formám judaizmu, od ortodoxnej, cez konzervatívnu, až po liberálnu. Kongregácie sa väčšinou podľa svojej príslušnosti k smeru združujú do ďalších zastrešujúcich organizácií, v USA je to napr. United Synagogues of America alebo Rabbinical Assembly of America. Najvyššou organizáciou amerických obcí všetkých denominácií je American Jewish Congress – Americký židovský kongres, európskych European Jewish Congress – Európsky židovský kongres. Najvyššou svetovou organizáciou zastrešujúcou všetky židovské obce, komunity a kongregácie vo svete je World Jewish Congress – Svetový židovský kongres.

Právnym základom existencie židovskej obce v poľských krajinách bol Kališský štatút z roku 1264 vydaný kniežaťom Boleslavom VI. Pobožným, ktorý kráľ Kazimír III. Veľký v roku 1364 rozšíril na Židov v mestách celého poľského kráľovstva.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-06-29]. Dostupné online. Archivované 2013-09-29 z originálu.
  2. Borecki, Paweł (2010). Uwagi o statusie prawnym wyznawców judaizmu na ziemiach polskich. Czasopismo Prawno-Historyczne.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židovská obec na českej Wikipédii.