Šahy
Šahy | ||
maď. Ipolyság | ||
mesto | ||
Bývalý župný dom, dnes mestský úrad
| ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Nitriansky kraj | |
Okres | Levice | |
Región | Hont | |
Vodný tok | Ipeľ | |
Nadmorská výška | 136 m n. m. | |
Súradnice | 48°03′55″S 18°57′05″V / 48,065278°S 18,951389°V | |
Rozloha | 42,73 km² (4 273 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 6 992 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 163,63 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1237 | |
Primátor | Pál Zachar[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) | |
PSČ | 936 01 | |
ŠÚJ | 502782 | |
EČV (do r. 2022) | LV | |
Tel. predvoľba | +421-36 | |
Adresa mestského úradu |
Hlavné námestie Šahy Hlavné námestie 1 936 01 Šahy | |
E-mailová adresa | sahy@sahy.sk | |
Telefón | (036) 741 10 71 | |
Fax | (036) 741 01 50 | |
Poloha mesta na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa mesta
| ||
Wikimedia Commons: Šahy | ||
Webová stránka: sahy.sk | ||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
Freemap Slovakia: mapa | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Demonym: Šahan [4]
|
Šahy (v minulosti Ipoľské Šiahy, maď. Ipolyság, Ság, nem. Eipelschlag)[5] sú pohraničné mesto na Slovensku ležiace v okrese Levice v Nitrianskom kraji.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Ulice
[upraviť | upraviť zdroj]Medzinárodná cesta E77 Budapešť – Krakov vedie po ulici SNP, cez Hlavné námestie, cez ipeľský most, po Hontianskej ulici k hraničnému prechodu – teda cez stred mesta. Na bývalej Sedliackej ulici, teraz ulici Janka Kráľa, je postavené sídlisko, ktoré bolo počas povodní pod vodou. Na Hlavnom námestí je málo zelene, knižnica, radnica, hotel a autobusová stanica. Na Lesnej ceste je bývalý židovský cintorín, na Ružovej ulici je rekonštruovaná synagóga, na Mládežníckej ulici je slovenské aj maďarské gymnázium.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Cez mesto Šahy tečie rieka Ipeľ a oddeľuje časť Homok od zvyšku mesta. Na západ od mesta sa do Ipľa vlieva Krupinica. V Preseľanoch ústi do Ipľa Kamenec.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Názov mesta pravdepodobne pochádza od vlastného mena šachor, ktoré označuje vodnú rastlinu, ktorá sa v močaristom povodí rieky Ipeľ hojne nachádzala a pôvodní slovenskí obyvatelia nížin ňou pokrývali strechy. Podľa inej hypotézy meno pochádza zo staromaďarského ság (= kopec, zem), čo však nie je možné historicky doložiť. Iná podobná nepodložené hypotéza hovorí o zhodnosti s menom kabarského kmeňa. Ipolyság doslova znamená Poiplie.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto sa spomína prvýkrát v roku 1244 pod menom Saag. Vzniklo najprv ako osada pri kláštore premonštrátov, ktorého hlavná budova dodnes stojí hneď vedľa katolíckeho kostola. Katolícky kostol bol postavený v období baroka, v období po tureckých nájazdoch takmer do tla vyhorel, do dnešného dňa sa však zachoval pôvodný ústupkový portál bohato zdobený reliéfmi s rastlinnými motívmi. Mesto bolo v minulosti sídlom župy a malo právo meča – právo popravovať odsúdených.
Mesto a Židia
[upraviť | upraviť zdroj]V Šahách žili Židia početnejšie od 19. storočia, na prelome 19. a 20. storočia založili najstaršiu tlačiareň mesta – Neumannovu tlačiareň. V meste sú aj dnes dva židovské cintoríny, na severe mesta ortodoxný a druhý na Homoku. V Šahách bola aj škola Talmudu. Z troch synagóg stoja dve. Veľkú synagógu predala židovská obec okolo roku 1970 mestu, druhá patrí dnes k Hontianskemu múzeu a stojí tam pamätník obetiam holokaustu. Okolo roku 1900 mala židovská komunita 1 200 členov, asi štvrtinu obyvateľstva. Tá bola v roku 1944 deportovaná do koncentračných táborov. Podľa informácie primátora mesta Ing. Jána Lőwyho sa po vojne vrátilo sotva 30 ľudí, mnohí hneď emigrovali. Posledný obyvateľ Šiah iba s židovskými predkami umrel v roku 2006.[6][7]
Časti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Výsledky sčítania obyvateľov v Šahách v roku 2011: 7 624, z toho národnosti maďarskej 4 410 (57,8%), slovenskej 2 959 (38,8%), českej 33 a inej.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová pôvodne románska stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z obdobia okolo roku 1238. Kostol bol súčasťou komplexu premonštrátskeho kláštora. Stavba bola poškodená počas tureckých nájazdov a bola výrazne barokovo prestavaná v období okolo roku 1738. Počas výskumu v roku 2008 boli objavené románske murivá aj v severnej časti lode, čo potvrdzuje, že z pôvodnej stavby sa dochovalo viac než bol pôvodný predpoklad. Najhodnotnejším prvkom kostola je románsko-gotický ústupkový portál zdobený rastlinnými, figurálnymi a zvieracími motívmi. Portál predstavuje na území Slovenska ojedinele dochované dielo vysokej kvality.[8] Z pôvodného kláštora sa dochovalo jedno krídlo okolo rajského dvora, ktoré slúžilo v neskoršom období ako sýpka. Ide o dvojpodlažnú trojtraktovú gotickú stavbu na pôdoryse obdĺžnika zo 14. až 15. storočia.[9]
-
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
-
Románsko-gotický portál
-
Interiér kostola
-
Jeden z epitafov v interiéri
-
Bývalý premoštrátsky kláštor
- Bývalý župný dom, dvojpodlažná neskoroklasicistická dvojtraktová stavba z rokov 1827 – 1841.[10] Stavbe dominuje stredný päťosový rizalit členený pilastrami. Atika v podobe balustrády je bohato dekorovaná sochami, na stredovej osi je umiestnený erb Hontianskej stolice. Okná majú dekoratívne polkruhové suprafenestry s ornamentálnymi vlysmi. V pivnici tohto domu bol v roku 1848 väznený Janko Kráľ, napísal tu báseň Šahy[11] V objekte v súčasnosti sídli mestský úrad.
- Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty, klasicistické sochárske dielo z roku 1858.[12] Nachádza sa v parku na Hlavnom námestí.
- Synagóga status quo ante, sieňový priestor s liatinovou galériou z roku 1852.[13] Fasáda synagógy je trojosová s troma vstupmi. V atike sú umiestnené dosky Desatora. Po obnove v nej sídli galéria súčasného umenia.
- Ortodoxná synagóga, maursko-secesná halová stavba z roku 1929. V interiéri sa nachádza liatinová galéria. Trojosová fasáda je historizujúca, zakončená doskami Desatora.[14] V druhej polovici 20. storočia bola necitlivo prestavaná.
- Židovské cintoríny, ortodoxný a status quo ante
- Hontianska kalvária, súbor secesných zastavení z roku 1907. Stojí na mieste staršej kalvárie postavenej Jezuitmi v 18. storočí.
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1770
-
Radnica, bývalý župný dom
-
Atika s erbom hontianskej stolice
-
Mariánsky stĺp
Múzeá
[upraviť | upraviť zdroj]- Hontianske múzeum a galéria Ľudovíta Simonyiho
Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Medzinárodný hraničný prechod Šahy/Parassapuszta medzi Slovenskom a Maďarskom, významný pre cestný tranzit z Balkánu cez Maďarsko a Slovensko do Poľska. Prechod stratil vstupom Slovenska a Maďarska do Schengenského priestoru dňa 21. decembra 2007 svoju funkciu.
Železnica
[upraviť | upraviť zdroj]- Dňa 24. septembra 1886 bola odovzdaná trať Šahy – Čata, Šahy boli spojené so Štúrovom a Bratislavou
- Dňa 15. augusta 1891 bola odovzdaná trať Šahy – Drégelypalánk (Drégeľská Pálanka) – Balassagyarmat (Balážske Ďarmoty)
- Dňa 7. apríla 1899 bola odovzdaná trať Šahy – Krupina
- Dňa 11. júla 1909 prišiel prvý vlak z Budapešti
- Rok 1918 úsek Šahy – Drégelypalánk (6,5 km) bol prerušený po potiahnutí hranice
- Dňa 15. januára 1925 bola odovzdaná trať Krupina – Zvolen, Šahy boli spojené so stredným Slovenskom
- Dňa 2. februára 2003 prerušená osobná doprava na trati Šahy – Čata
- Dňa 2. februára 2003 prerušená osobná doprava na trati Šahy – Krupina
- Dňa 15. júna 2003 obnovená osobná doprava na trati Šahy – Čata
- Dňa 2. januára 2019 obnovená osobná doprava na úseku Zvolen – Šahy
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Gymnázium Šahy s vyučovacím jazykom slovenským
- Gymnázium Šahy s vyučovacím jazykom maďarským
- Cirkevné osemročné gymnázium Ferenca Fegyvernekiho s vyučovacím jazykom maďarským v Šahách
- Stredná odborná škola – Szakközépiskola s vyučovacím jazykom slovenským aj maďarským
- Odborné učilište internátne
- Základná škola Janka Kráľa s vyučovacím jazykom slovenským
- Základná škola, E.B. Lukáča 6 s vyučovacím jazykom slovenským
- Základná škola Lajosa Pongrácza s vyučovacím jazykom maďarským
- Cirkevná základná škola Ferenca Fegyvernekiho s vyučovacím jazykom maďarským
- Špeciálna základná škola s materskou školou internátna [15]
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]- Telovýchovná jednota TJ SAAG Šahy, oddiely: karate, tenis, stolný tenis
- Futbalový klub – FK Slovan Šahy
- Body Building Club Tešmak
- Klub horských cyklistov Ipeľ Šahy
- Kulturistický klub Šahy
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Ľudovít Winter (* 1870 – † 1968), budovateľ kúpeľov Piešťany
- Ferdinand Daučík (* 1910 – † 1986), hráč Slovana a Slávie, reprezentant na dvoch majstrovstvách sveta, tréner FC Barcelona
- Juraj Berczeller (* 1914 – † 2008), hudobník, kapelnik, skladateľ, klavirista a aranžer. Zakladateľ známej Tatra revue v Bratislave, dnešné Štúdio L+S.
- István Harna (* 1940), poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
- László Gyurgyík (* 1954), sociológ
- Pál Csáky (* 1956), bývalý podpredseda vlády Slovenska
- Tibor Tóth (* 1957), bývalý vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky, exposlanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec nitrianskeho Vyššieho Územného Celku
- Tibor Bastrnák (* 1964), poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
- Norbi Kovács (* 1968), muzikant, člen českých skupín Ivan Hlas Trio a Kybabu
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Alojz Sokol (* 1871 – † 1932), tu vyrástol, chodil do školy
- Ladislav Ballek (* 1941 – † 2014), veľvyslanec SR v Prahe, spisovateľ – romány z teritória mesta a okolia, chodil tu do gymnázia
Čestné občianstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- 1994 – Ľudovít Simonyi
- 2001 – Ladislav Ballek
- 2001 – István Harna
- 2001 – Péter Hunčík
- 2002 – Ernest Zórád
- 2002 – MUDr. Ladislav Kiss
- 2002 – Tibor Tóth
- 2003 – János Pongrácz
- 2005 – Pablo Urbányi, Karol Zábrády
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]- Vác, Maďarsko, (po slovensky Vacov), mesto ležiace na ceste medzi Šahami a Budapešťou.
- Szécsény, Maďarsko
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Šahan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ V Šahách už Židia nežijú, ale stopy po komunite sú stále prítomné [online]. [Cit. 2008-01-11]. Dostupné online. Archivované 2007-12-03 z originálu.
- ↑ Rozhovor s primátorom 2. januára 2008
- ↑ Šahy [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Janko Kráľ: Šahy [online]. [Cit. 2008-01-11]. Dostupné online. Archivované 2009-01-30 z originálu.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Šahy - Synagóga status uo ante [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Šahy -Ortodoxná synagóga [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ sahy.sk
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Ing. František Danis/Danis Ferenc: ŠAHY Pohraničné mesto * IPOLYSÁG a határmenti város
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šahy
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka mesta
- Neoficiálna stránka o meste
- Apsida.sk- profil románskeho kostola