Ľadová doba (časť štvrtohôr)

Ľadová doba alebo glaciál je relatívne studené a relatívne suché obdobie štvrtohôr, kedy dochádzalo k mohutnému rozvoju zaľadnenia a poklesu morskej hladiny. U nás údajne panovali teploty v priemere až o 4 alebo 5 °C nižšie ako dnes, terén bol utváraný najmä periglaciálnymi javmi, v horských oblastiach glaciálnymi javmi.

Obdobie glaciálu sa ďalej delí na relatívne ešte chladnejší štadiál a relatívne teplejší interštadiál.

Prehľad

útvar (perióda)	oddelenie (epocha)	pod- oddelenie (pod- epocha)	stupeň (vek)	MIS/OIS (párne číslo je ĽD, nepárne číslo je MĽD)	tisíce rokov pred 2000 po Kr. (vzťahuje sa najmä na hranice MIS)	ĽD/ MĽD v tradičnom ponímaní	nordický (=severo- európsky) systém	alpský systém a)	alpský systém b)	britský systém	európskoruský systém	severo- americký systém
kvartér (=štvrtohory)	holocén	vrchný + stredný + spodný holocén	megalaj + nortgrip + grón	MIS 1 (časť)	0 - 11,7/14,7*	MĽD (poľadová doba)	holocén/flandr	holocén	holocén	holocén/flandr	holocén	holocén
	pleistocén	vrchný pleistocén	"vrchný stupeň pleistocénu" (= tarant)	MIS 1(časť) a MIS 2-5d (=2-5.4)	11,7/14,7* - 120/115	ĽD	vislan (=vistulan, wisla) resp. neskorý glaciál (=neskorý vislan) + vislan	würm (=5./4. ĽD) resp. neskorý glaciál (=neskorý würm) + würm	würm (=5./4. ĽD) resp. neskorý glaciál (=neskorý würm) + würm	devens resp. neskorý glaciál (t. j. "Loch Lomond" a "Windermere") + devens	valdaj resp. neskorý glaciál + valdaj	wisconsin resp. neskorý glaciál (=najneskorší wisconsin) + wisconsin
		vrchný pleistocén	"vrchný stupeň pleistocénu" (= tarant)	MIS 5e (=5.5)	120/115 - 128/130	MĽD	ém (=eem)	ris-würm	ris-würm	ipswich	mikulino	sangamon
		stredný pleistocén (do 774)	čiba (staršie: ión) (do 774)	MIS 6 - 10	128/130 - 365	ĽD	sál (=saale)	ris (=riss, 4./3. ĽD)	ris (=riss, 4./3. ĽD) + mindel-ris	wolston	dneper a moskva (=moskovien) + lichvin	illinoian (od MIS 8) + preillinoian – pokrač.
				MIS 11	365 – 405 / 425	MĽD	holstein		ris (=riss, 4./3. ĽD) + mindel-ris	hoxne	dneper a moskva (=moskovien) + lichvin	preillinoian
				MIS 12	405/425 – 478	ĽD	elster		mindel (=3./2. ĽD)	anglian	oka
				MIS 13 - 21	478 - 865	rôzne	kromer (=cromer)	mindel-ris + mindel (=3./2. ĽD) + günz-mindel (resp. namiesto günz-mindelu: haslach-mindel + haslach + günz-haslach)	günz-mindel + günz (=2./1. ĽD) + donau-günz + (?) donau (=1./0. ĽD)	kromer (od MIS 19) + beeston	mučkap-belovežsk + don + iľinka + pokrovka + petropavlovka
		spodný pleistocén (od 774)	kaláber (od 774 do 1806)	MIS 22 - 61	865 – 1770	rôzne	bavel + menap + vál + eburón	günz (=2./1. ĽD) + donau-günz + donau (=1./0. ĽD)	?	kromer (od MIS 19) + beeston	krinica + tolučevkaja
		spodný pleistocén (od 774)	gelas (od 1806) (staršie niekedy radený do pliocénu)	MIS 62 – 103	1770 – 2590	rôzne	tegelén + pretegelén (=brügen)	biber-donau + biber	?	paston + prepaston (=bavent) + bramerton (=ant) + thurne	chapry
koniec neogénu (čiže mladších treťohôr)	koniec pliocénu	vrchný pliocén	piačenz	MIS 104 a násl. čísla	2590 - 3600	rôzne	reuver	?	?	?	verchodon	?

Vysvetlivky:

ĽD = ľadová doba

MĽD = medziľadová doba

* - Pre celú tabuľku platí hodnota 11,7, len špeciálne pre hranicu medzi MIS 1 a MIS 2 platí hodnota 14,7. MIS 1 teda zahŕňa nielen holocén, ale aj kúsok pleistocénu, konkrétne (presne alebo približne) tzv. neskorý glaciál.

40 000 a 100 000-ročný glaciálny cyklus

Na teplotnej krivke dejín Zeme možno pozorovať, že sa počas štvrtohôr (ale prísne vzaté už aj oveľa skôr) cyklicky striedajú teplé a studené obdobia, ktoré dnes označujeme ako obdobia MIS/OIS, alebo ako ľadové a medziľadové doby v "technickom", čiže najužšom zmysle (každé párne MIS/OIS je ľadová doba a každé nepárne je medziľadová doba). Ďalej možno na teplotnej krivke dejín Zeme pozorovať, že počas štvrtohôr doba medzi teplotným vrcholmi dvoch za sebou nasledujúcich párnych MIS (resp. analogicky nepárnych MIS) bola spočiatku zhruba 40 000 rokov a teplotný výkyv bol relatívne plytký, zatiaľ čo neskôr bola táto doba zhruba 100 000 rokov a teplotný výkyv bol relatívne veľký. Treba poznamenať, že na účely takejto analýzy sa výnimočne namiesto štyroch období MIS 2, 3, 4 a 5 rozlišujú len dve obdobia - ľadová doba MIS 2-5d (tradičný würm) a medziľadová doba MIS 5e (tradičný ris-würm), lebo inak by posledný cyklus pred dneškom bol výrazne kratší než 100 000 rokov.

Prechod z obdobia 40 000-ročného na obdobie 100 000-ročného cyklu nastal postupne v období medzi 800 000 až 900 000 rokov pred Kr. a označuje sa ako strednopleistocénna revolúcia. V období 100 000-ročného cyklu jednotlivé ľadové doby trvali priemerne zhruba 80 tisíc rokov a medziľadové doby priemerne zhruba 20 tisíc rokov.

Milankovićove cykly v štvrtohorách

Spomínaný 40 000 a 100 000-ročný teplotný cyklus je do značnej miery vysvetlený tzv. Milankovićovou teóriou. Táto teória hovorí, že dlhodobejšia teplota na Zemi je primárne určovaná množstvom dopadajúceho slnečného žiarenia na Zem (čiže insolácie), ktoré sa mení v dôsledku súhry zmien 3 parametrov sklon zemskej osi, excentricita dráhy Zeme a poloha v rámci precesie, čiže všeobecnejšie formulované v dôsledku zmeny vzájomnej polohy Slnka a Zeme. Milankovićova teória je známa aj pod názvami Milankovićova krivka, Milankovićov cyklus či Milankovićove cykly (Slovo cykly v tomto názve označuje tri cykly - cyklus zmeny zemskej osi, cyklus zmeny excentricity dráhy Zeme a cyklus precesie, a nie je teda myslené ako súhrnné označenie 40 000-ročného a 100 000-ročného teplotného cyklu). Milankovićova teória je dnes veľmi dobre osvedčená a hoci bola pôvodne stanovená len pre posledných 600 000 až milión rokov (čiže zhruba pre vrchný a stredný pleistocén), neskôr sa zistilo, že platí aj pre spodný pleistocén a pre oveľa staršie obdobia dejín Zeme, preto je dnes prísne vzaté vhodné upresniť, že 40 000 a 100 000-ročný teplotný cyklus štvrtohôr je v súlade s Milankovićovou teóriou (resp. Milankovićovou krivkou/cyklami/cyklom) aplikovanou špeciálne na štvrtohory.

Fungovanie Milankovićovej teórie v kontexte štvrtohôr možno trochu zjednodušene opísať takto: Ak sa zmení vzdialenosť Zeme od Slnka alebo natočenie Zeme voči Slnku, zmení sa aj množstvo tepelnej energie, ktoré povrch Zeme dostáva zo Slnka. Tieto zmeny sú malé, asi 1-3 % odchýlky, ale napriek tomu majú ďalekosiahle dôsledky na podnebie. V štvrtohorách sa spočiatku uplatňoval najmä silnejší, ale kratšie pôsobiaci parameter "sklon zemskej osi", ktorý trvá (čiže jeho hodnota sa cyklicky opakuje každých) asi 40 000 (41 000) rokov. Časom však narástli ľadové čiapočky do takej veľkosti, že počas krátkeho teplejšieho obdobia nestačili ustúpiť. Teplotná zotrvačnosť spôsobila, že sa zvýšenou mierou začal uplatňovať slabší, ale dlhšie pôsobiaci parameter "excentricita dráhy Zeme", ktorý trvá (čiže jeho hodnota sa cyklicky opakuje každých) asi 100 000 rokov. Parameter excentricita dráhy vyjadruje skutočnosť, že sa dráha Zeme cyklicky mení z takmer kruhovej na eliptickú. Tým je vysvetlený 40 000 a 100 000-ročný teplotný cyklus štvrtohôr. Tretí Milankovićov parameter "precesia" sa cyklicky opakuje veľmi zhruba každých 23/25 000 rokov a v prípade štvrtohôr má vplyv najmä na rôzne zmeny teploty v kratších intervaloch.

Externé odkazy (iné než použité zdroje)

http://www.quaternary.stratigraphy.org.uk/charts/, rozpis linkov:
- Globálna tabuľka:
  - verzia 2011: [1]; dokumentácia: [2]
  - verzia 2010: [3], dokumentácia [4]
  - verzia 2009: [5],dokumentácia: [6]
  - verzia 2008 (publikovaná): [7]
  - verzia 2007b: [8]
  - verzia 2005c: [9]
  - verzia 2004b: [10], publikované (2005): [11]
  - zoznam zmien medzi verziami http://www.quaternary.stratigraphy.org.uk/correlation/chart.html (hlavná zmena je okrem zmien niektorých definícií veľkých celkov zo strany ICS v tom, vo verzii 2008 [podľa popisu v tabuľke 2008, podľa popisu na stránke 2007] a potom zas vo verzii 2010 boli zmenené vzorky použité na datovanie MIS)
- Regionálne tabuľky:
  - Európa (obsahuje aj alpský, francúzsky, poľský, litovský a bieloruský systém)
    - (alfa-)verzia 2011: [12]
  - Primárne Európa (od AEQUA; obsahuje aj alpský systém):
    - verzia 2009: [13]
    - verzia 2007: [14]
- Astronomické a iné dáta do 3 mil. BP: [15]
[16]
Gibbard: [17]
Eiszeitalter und Gegenwart – Quaternary Science Journal, č. 1/2, 2007, roč. 56, Special Issue – Stratigraphie von Deutschland – Quartär [18] (rozoberá detailne definície jednotlivých ľadových dôb v str. Európe)
články o jednotlivých ľadových dobách v Britannica.com online

Zdroje k tabuľke ľadových dôb

(prístup na internetové zdroje bol na jar 2007; uvedené staršie zdroje boli väčšinou iba vzaté na vedomie a nie sú priamo zahrnuté v tabuľke)

Klein, R.: The Human Career, 1999
Wolpoff, M. H.: Paleoanthropology, 1999
McKee, J. K. et al.:Understanding Human Evolution, 2005
Halouzka, R. Chronostratigrafia kvartéru (1989) citovaný in: Štefanovičová T.: Najstaršie dejiny Bratislavy, 1993
ľadová doba. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 462-463.
ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s.
Barker, G. (ed.): Companion Encyclopaedia of Archaeology, 1999
Eiszeitalter in: Brockhaus - Die Enzyklopädie in 30 Bänden. 21., neu bearbeitete Auflage. Leipzig, Mannheim: F. A. Brockhaus 2005-06. (najmä obrázok nazvaný: „Eiszeitalter zeitliche Abfolge der pleistozänen Kalt- und Warmzeiten“)
Kováč, D. (ed.) et al.: Kronika Slovenska 1, 1998 (str. 25)
Gibbard, P., Kolfschoten, Th. van: The Pleistocene and Holocene Series. 441-452. In: Gradstein, F. Ogg, J. & Smith, A. (eds) A Geologic Time Scale 2004. Cambridge University Press, 2005 [19]
P.L. Gibbard, S. Boreham, K.M. Cohen & A. Moscariello: Global chronostratigraphical correlation table for the last 2.7 million years - version 2005c [20]
Stratigraphische Tabelle von Österreich: [21]
Pliocene/Pleistocene [22]
Gijssel, K. van: A continent-wide framework for local and regional stratigraphies; application of genetic sequence and event stratigraphy to the Middle Pleistocene terrestrial succession of Northwest and Central Europe, 2006 [23] (pôvodne: [24])
Walker, M.:Quaternary dating methods, 2005 [25]
Bolikhovskaya, N. S., Molodkov, A. N.: East European loess–palaeosol sequences: Palynology, stratigraphy and correlation, 2006 [26]
Kuhlman, G. et al.: Integrated chronostratigraphy of the Pliocene-Pleistocene interval and its relation to the regional stratigraphical stages in the southern North Sea region, 2006 [27]
M. Roy et al.: Glacial stratigraphy and paleomagnetism of late Cenozoic deposits of the north-central United States, 2004 [28]
Bioclim – Deliverable D2: Consolidation of Needs of the European Waste Management Agencies and the Regulator of the Consortium, 2002 [29]
Preusser in: Terra Nostra 2006/2 – 150 years of Neanderthal discoveries [30]
Geologische tijdperken [31]
Hoyos, G. G. de, Espinosa T. M.: Antropología II – Fascículo 1. La investigación antropológica en América (posledný zdroj 1992) [32]
Geomorfologický vývoj České republiky [33]
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f9/Quartaer.png/350px-Quartaer.png
GeoWhen:[34]
Bowen, D. Q.: Only four major 100-ka glaciations during the Brunhes Chron?, 1998 (abstract) [35]^{[nefunkčný odkaz]}
Adams, J. et al.: Sudden climate change during the Quaternary [36]
Memphic Geology: [37]
Bennington, J. B.: [38] Archivované 2010-04-05 na Wayback Machine
Steele, T. E.: Red deer: their ecology and how they were hunted by late pleistocene hominids in western Europe [39] Archivované 2012-06-17 na Wayback Machine
Geological Guide to Pakefield, Suffolk: [40] Archivované 2011-10-19 na Wayback Machine
Bridgland, D. R.: Quaternary of the Thames, 1994 [41] Archivované 2016-01-22 na Wayback Machine
Rose, J. et al.: A multi-stage model for early and middle pleistocene glaciations of Wales and Midland and eastern England, 1999 [42] Archivované 2004-09-11 na Wayback Machine
Harris, T.: Ice Age Britain - East Anglia and the English Midlands [43]
A Brief Introduction to the Geology of the Hartlepool Area [44] Archivované 2015-05-01 na Wayback Machine
[45]
AMNH: The Ice Age, 1998 [46]
Hosfield, R. et al.:Assessment Report (Phase 1) [47]
[48] Archivované 2011-12-13 na Wayback Machine
University of Cambridge: The Delphi Project [49]^{[nefunkčný odkaz]} (pôvodne [50])
[51]^{[nefunkčný odkaz]} (pôvodne [52]) - dáta ktoré spočiatku používala tabuľka Gibbard et al.
Deep Sea Drilling Project Reports and Publications: [53]
Berggren, W. A.: Late Pliocene-Pleistocene glaciation, 1972 [54]
[55] (medzičasom nefunkčný link)
[56]^{[nefunkčný odkaz]} (medzičasom nefunkčný link)
[57] (medzičasom nefunkčný link)
[58] (medzičasom nefunkčný link)
[59] (medzičasom nefunkčný link)
[60]^{[nefunkčný odkaz]} (medzičasom nefunkčný link)

Portál vied o Zemi