Preskočiť na obsah

Pyramída v Abyde

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Pyramída v Abyde
ÚDAJE
Lokalita: Arába el-Masfúna
Staviteľ: Ahmose I.
Obdobie: 18. dynastia
Typ: pravá
Materiál: piesok, vápenec
Základňa: 50 m
Sklon: ~60°
 

Súradnice: 26°10′31.21″S 31°56′16.18″V / 26,1753361°S 31,9378278°V / 26.1753361; 31.9378278

Pyramída v Abyde alebo Pyramída Ahmoseho I. alebo Pyramída kráľovnej Tetišeri stojí južne od pozostatkov významného staroegyptského mesta Abdžu (starogr. Abydos) neďaleko dnešnej dediny Arába el-Masfúna v Egypte.

Poslednú známu kráľovskú pyramídu v Egypte[1][2][pozn 1] postavil zakladateľ 18. dynastie faraón Ahmose I. (okolo 1640–1532 pred Kr.) ako kenotaf v kultovom meste boha Usira, v pomyselnej blízkosti jeho symbolickej hrobky, podobne ako niekoľko ďalších panovníkov.[3] Jeho skutočná hrobka sa pravdepodobne nachádza v priestore tébskeho pohrebiska Dra Abú el-Naga.

Pyramída

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozloha pyramídy (okolo 2000 m²) je porovnateľná s malými pyramídami Starej a Strednej ríše.[4] Na konštrukciu jadra bol použitý voľne ukladaný kameň a piesok. Obklad bol strhnutý dávno, zachovali sa len jeho dva rady na východnej stene. Pyramída nemá podzemné priestory a spolu s jej chrámom je súčasťou väčšieho, osovo orientovaného architektonického súboru.

Pyramídový komplex

[upraviť | upraviť zdroj]
Situácia okolo Ahmoseho pyramídy. 1 – pyramída; 2 – úroveň základne; 3 – pozostatok stavebnej rampy; 4 – zádušný chrám faraóna; 5 – zádušný chrám jeho manželky.

Architektonická kompozícia kenotafu spočíva na axiálnom usporiadaní objektov, ktoré spolu vytvárajú symbolickú hrobku panovníka, a pripomínajú mýtus o smrti a znovuzrodení boha Usira. Komplex začína na severe cestou z nílskeho údolia, zádušnými chrámami a vlastnou pyramídou. Po 510 metroch na juh bola v osi umiestnená svätyňa, venovaná kráľovnej Tetišeri, manželke Senachtenreho Taa, matke Sekenenreho Taa a starej matke Kamoseho a Ahmoseho I. Po ďalších 550 metrov sa pri osi nachádza vstup do symbolickej podzemnej Usirovej hrobky. Nakoniec po 200 metroch, pod skalnatým bralom, spočívajú pozostatky terasového chrámu.

Podobne ako rozloha pyramídy je významná aj rozloha pyramídového chrámu (pravdepodobne 2600 – 4200 m²),[4] ktorého ruiny ležia severne od pyramídy. Súčasťou jeho dispozície boli tri priestory, z ktorých stredný pravdepodobne kedysi slúžil ako vnútorné nádvorie. Do chrámu sa smerom od rieky vchádzalo vstupom s dvomi stromami po bokoch. Na protiľahlej strane bola asi kolonáda. Našli sa aj stopy po štyroch kruhových sýpkach. Nedávny výskum odhalil fragmenty vnútornej výzdoby, ktorej časť pravdepodobne rozpráva o faraónovej výprave proti Hyksósom. Na mieste sa našli fragmenty reliéfov s ďalšími motívmi, ktoré predstavujú vzácny zdroj informácii o období panovania Ahmoseho I. a jeho syna Amenhotepa I.[5] Pri južnom nároží pyramídy sa nachádzal menší zádušný chrám jeho sestry a manželky Ahmose Nefertari.

Svätyňa kráľovnej Tetišeri bola stavba z nepálených tehál, ktorá sa podobala svojim tvarom mastabe. Chodbou sa vstupovalo do jej stredu. Na zadnej strane bola umiestnená známa stéla[1] s venovaním Ahmoseho svojej starej matke. Podľa textu, ktorý sa na nej nachádza, pri pyramíde bolo vytvorené jazero so sadmi.[6][7]

Podzemná hrobka sa konceptom podobá hrobke Senusreta III., vybudovanej neďaleko. V porovnaní s ňou však Ahmoseho javí znaky väčšieho chvatu a nie je tak kvalitne remeselne urobená.[1] Vstup do nej je vo forme bežnej osobnej hrobky. Na začiatku je priama, mierne zostupujúca chodba nízka len okolo jedného metra, po určitej vzdialenosti sa začne kľukatiť, zatáča sa najskôr doprava, potom doľava, až vstupuje do siene s deviatimi pravouhlými stĺpmi po každej strane. Z nej chodba pokračuje ďalej. Nakoniec sa stočí opäť doprava a skončí rozšíreným priestorom, tzv. grottou.[6]

Konečným prvkom je terasový chrám na úpätí brala. V týchto miestach sa našli pochované kultové predmety, od votívnej keramiky až po riečne bárky. Chrám pokračoval schodmi k malej komore s vápencovým pódiom, možno základňou pre kráľovu sochu. Z tohto miesta mala dokonalý výhľad na celý komplex.[6]

Výskum

[upraviť | upraviť zdroj]

Komplexu sa v rokoch 1899–1902 venovali Arthur Mace a Charles T. Currelly, našli pozostatky pyramídy a sústredili sa prevažne na jej zádušný chrám. Mace pri vykopávkach vyhĺbil tunel až pod pyramídu v snahe nájsť jej podzemné priestory. Currelly pokračoval až do roku 1904. Od roku 1993 komplex skúma Stephen P. Harvey, ktorého tím okrem iného odkryl pozostatky ďalších stavieb v tesnom okolí.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Ahmoseho pyramída je posledná kráľovská pyramída, ktorú egyptológia pozná. Vie však o nápise, v ktorom sa spomína dnes neznáma pyramída faraóna Thutmoseho I. (druhého nástupcu Ahmoseho I.) v Abdžu. Zároveň je takmer isté, že Ahmose vybudoval v meste a jeho okolí viac menších pyramíd, venovaných kultu svojej starej matky kráľovnej Tetišeti a možno aj kultu svojej sestry kráľovnej Ahmose Nefertari. (O'Connor 2011, s. 105)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Lehner 1997, s. 190
  2. ↑ O'Connor 2011, s. 105
  3. ↑ Arnold 2003, s. 4
  4. ↑ a b O'Connor 2011, s. 107
  5. ↑ O'Connor 2011, s. 108
  6. ↑ a b c Lehner 1997, s. 191
  7. ↑ Verner 2008, s. 343

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Arnold, Dieter (2003), The Encyclopedia of Ancient Egyptian Architecture, Princeton University Press, ISBN 0691114889 
  • Lehner, Mark (2008), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson, ISBN 9780500285473 
  • O'Connor, David (2011), Abydos: Egypt's First Pharaohs and the Cult of Osiris, London: Thames & Hudson, ISBN 9780500289006 
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171 
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pyramída_v_Abyde&oldid=5973431“