Ibiza
Toto je článok o ostrove. O meste pozri Ibiza (mesto).| Ibiza | ||
| ostrov | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Španielsko
| |
|---|---|---|
| Autonómne spoločenstvo | Baleáry | |
| Najvyšší bod | Sa Talaiassa | |
| - výška | 475 m n. m. | |
| - súradnice | 38°54′41″S 1°16′27″V / 38,91139°S 1,27417°V | |
| Rozloha | 571 km² (57 100 ha) | |
| Obyvateľstvo | 147 914 (2019) | |
| Hustota | 259,04 obyv./km² | |
| Wikimedia Commons: Ibiza | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Ibiza [vyslov. medzi „ivisa“ a „ibiza“], po katalánsky Eivissa, je španielsky ostrov v Baleárskom súostroví na západe Stredozemného mora, významné stredisko turistického ruchu.
Poloha a prírodné podmienky
[upraviť | upraviť zdroj]Spolu so susedným ostrovom Formenterou je hlavnou súčasťou skupiny Illes Pitiüses (po šp.: Islas Pitiusas; tento názov pochádza od starovekých gréckych obchodníkov a znamená „Borovicové ostrovy“).
Ibiza je rozlohou 571 km² tretím najväčším ostrovom Baleár. Leží 80 km juhozápadne od Mallorky a 90 až 150 km na juhovýchod od španielskej pevniny. Má zhruba oválny tvar, pretiahnutý v smere juhozápad-severovýchod. Na dĺžku meria 41, na šírku 22 km, obvod pobrežia činí 210 km. Je dosť členitý, miestami s vysokými pobrežnými útesmi; najvyšší vrchol Sa Talaia (Atalaya) dosahuje 475 m nad morom, ďalšie vrcholy sú napr. Puig Gros (415 m) a Puig Fornàs (410 m). Ibiza má z Baleárskeho súostrovia najvyšší podiel lesov. Podnebie je subtropické s priemernou ročnou teplotou 18,6 °C, ročný úhrn slnečného svitu dosahuje 2 883 hodín.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Zo správneho hľadiska patrí Ibiza do autonómneho spoločenstva Baleáry, kde spolu s ostrovom Formentera tvoria ostrovnú oblasť Ibiza a Formentera Archivované 2007-10-07 na Wayback Machine. Ostrov má 106 220 obyv. (2005), z toho zhruba 1/10 predstavujú trvalo žijúci cudzinci. Člení sa na päť mestských obcí (municipis). Hlavným a najväčším mestom je s 40 000 obyvateľmi Eivissa (Ciutat d'Eivissa) na juhovýchodnom pobreží. Ďalšími mestami sú Sant Antoni de Portmany, Sant Joan de Labritja, Sant Josep de sa Talaia a Santa Eulària des Riu. Obyvatelia sú prevažne katalánskej národnosti a hovoria nárečím eivissenc (po šp.: ibicenco), ktoré je blízke ostatným baleárskym dialektom katalánčiny (mallorquí, menorquí).
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Do 60. rokov 20. storočia bola Ibiza sebestačným ostrovom poľnohospodárov a rybárov, ktorého hlavným vývozným tovarom bola soľ (až 70 000 ton ročne). S nástupom masovej turistiky sa všetko zmenilo. Dnes predstavuje turistický ruch 98 % ekonomiky ostrova a potraviny a ostatný tovar sa vo veľkom dovážajú z pevniny. Ročne navštívi Ibizu vyše 1,5 miliónov turistov, najviac britských, nemeckých, talianskych a francúzskych. Ibiza láka najmä mladých ľudí; nočný klub Privilege [1] v Sant Rafel je považovaný za najväčší na svete.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Skalné maľby a megality dokladajú osídlenie ostrova už na začiatku 2. tisícročie pred Kr.. Výraznú stopu tu zanechali Feničania, ktorí okolo roku 700 pred Kr. založili prístav Ibes alebo Ebusim (tj. dnešnú Eivissu). Názov, neskôr označujúci aj celý ostrov, zrejme pochádza od mena fenického a egyptského boha Besa. Z 5. až 2. stor. pred Kr. sa dochoval skalný chrám bohyne Tanit v jaskyni Es Culleram u Cala San Vicenç. Po páde Kartága pripojil 123 pred Kr. l. Quintus Caecillius Metellus Baleáry k rímskemu panstvu. Hlavné mesto sa vtedy volalo Ebesus, neskôr za cisárstva aj Flavia Augusta. Latinský názov Portus Magnus sa odráža v mene Sant Antoni de Portmany.
Roku 426 Ibizu vyplienili Vandali, v 6. a 7. storočí patrila k Byzantskej ríši. Po roku 711 sa Baleárske ostrovy dostali pod maurský vplyv. Ibiza (po arabsky Jabiza) zažila vpády Normanov a na čas sa stala súčasťou Córdobského kalifátu, od ktorého sa odtrhla v roku 1009. Baleáry boli v 11. storočí útočiskom pirátov a v 12. storočí poslednou baštou Almorávidovcov. Aragónsky kráľ Jakub I. dobyl v roku 1229 Mallorku a následne roku 1235 Ibizu a pripojil Baleáry k aragónskej korune. Po spojení aragónskeho a kastílskeho kráľovstva v roku 1474 boli dejiny Ibizy zviazané s osudmi celého Španielska.
Vo svetle zámorských objavov na prelome 15. a 16. storočia sa Baleárske ostrovy ocitli na okraji zájmu. Počet obyvateľov klesal a ostrovy sa často stávali terčom nájazdov berberských pirátov. Na ochranu boli budované strážne veže, ľudia sa usídľovali na rozptýlených statkoch vo vnútrozemí a za vlády Filipa II. boli posilnené maurské hradby Starého Mesta (D'alt Vila) v Eivisse (od roku 1999 je Dalt Villa na zozname svetového dedičstva UNESCO). Núdza časom doháňala aj obyvateľov Ibizy ku korzárstvu, ktoré sa skončilo až na začiatku 19. storočia. Okolo roku 1930 začali na Ibizu vo väčšom množstve prichádzať britskí turisti, tento vývoj však na dve desaťročia prerušili španielska občianska a druhá svetová vojna . Až od konca 50. rokov vyrastali pozdĺž pobrežia hotely a ostrov sa čoskoro premenil na významnú rekreačnú oblasť. Od roku 1983 sú Baleárske ostrovy autonómnym spoločenstvom.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Staré Mesto (D'alt Vila) v Eivisse od mora; v popredí vpravo rybárska osada Sa Penya -
"Kolumbovo vajce" v prístave Sant Antoni -
Satelitný obrázok ostrovov Ibiza a Formentera -
pohľad od jeskyne Es Culleram ku Cala San Vicenç -
hotely v Cala San Vicenç
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ibiza
