Drahovce
Drahovce | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trnavský kraj |
Okres | Piešťany |
Región | Dolné Považie |
Vodný tok | Váh |
Nadmorská výška | 153 m n. m. |
Súradnice | 48°31′04″S 17°48′18″V / 48,517778°S 17,805000°V |
Rozloha | 24,04 km² (2 404 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 2 610 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 108,57 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1309 |
Starosta | Miroslav Ledecký[3] (nezávislý) |
PSČ | 922 41 |
ŠÚJ | 506991 |
EČV (do r. 2022) | PN |
Tel. predvoľba | +421-33 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Drahovce | |
Webová stránka: obecdrahovce.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Drahovčan[4]
|
Drahovce sú obec, ktorá leží na pravom brehu rieky Váh, približne 6 km na juh od okresného mesta Piešťany. So svojimi viac než dva a pol tisíc obyvateľmi patria medzi najväčšie obce piešťanského okresu.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží na hlavnej štátnej ceste medzi Trnavou a Piešťanmi, v južnej časti Považského výbežku Podunajskej roviny na nive Váhu. Počtom obyvateľov sú druhou najväčšou obcou Piešťanského okresu. Podstatná časť chotára je rozložená na úrodných hnedozemiach.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Kataster obce sa nachádza v povodí najdlhšej slovenskej rieky Váh.
Vodné plochy
[upraviť | upraviť zdroj]Drahovce sú v okolí známe juhovýchodne sa nachádzajúcimi jazerami, ktoré vznikli pri ťažbe štrkopieskov. V lete ich veľa ľudí využíva na príjemné schladenie sa vo vode a v ostatnom období sú využívané hlavne na športový lov rýb. Pri Drahovciach je asi 12 takýchto jazier. Medzi najznámejšie patria jazero Važina a jazero Baková. V severovýchodnej časti Drahovce zasahujú do katastra vodnej nádrže Sĺňava.
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Erb obce
[upraviť | upraviť zdroj]Obec má svoj erb, ktorý schválilo obecné zastupiteľstvo dňa 22. apríla 1997. Je umiestnený na obecnom úrade, na začiatku, a na konci obce. Zobrazené sú na ňom tri klince, pripomínajúce ukrižovaného Ježiša Krista a patria k tzv. arma Christi, sú aj symbolom Rádu jezuitov, ktorí pôsobili v obci. Pri skrížení nôh sa použil len jeden klinec a dva na ruky. Slnko a dva klasy symbolizujú slnečný kraj, a úrodnú pôdu.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Drahovciam sa kedysi podľa miestnej povesti hovorilo Važina. Niekoľko kilometrov severne od Važiny, na brehu rieky Váh sa nachádzala osada Baková. V roku 1773 však prišla veľká povodeň a zmietla osadu Baková. Obyvatelia Bakovej požiadali Važinčanov o možnosť prisťahovať sa k nim, do ich osady, avšak Važinčania si zapýtali prehnane vysokú cenu za pozemky. Odvtedy sa začalo Važinčanom hovoriť drahí – Drahovčania, podľa čoho sa neskôr pomenovala aj obec. Prvá písomná zmienka o Drahovciach je v Zoborskej listine z roku 1113, v ktorej sa prvýkrát spomína aj neďaleké okresné mesto Piešťany, v podobe Pescan.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Vývin názvu obce
- 1113 – Debret[5]
- 1246 – Scepdras[5]
- 1309 – Darrag
- 1773 – Drahowcze
- 1863 – Vogyeard
- 1900 – Drahovcz
- 1910 – Vágdebréd
- 1930 – Drahovce
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé záznamy o počte obyvateľov sú zachované od roku 1900
- 1900 - 2 073 obyvateľov
- 1930 - 2 364 obyvateľov - 242 domov
- 1980 - 2 876 obyvateľov - vyše 750 domov
- 2004 - 2 564 obyvateľov - vyše 900 domov
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky Kostol sv. Martina, trojloďová neskorobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1777. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby rovnakého patrocínia. V prvej polovici 20. storočia boli doplnené bočné lode, vzniklo tak súčasné trojlodie. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho poslednej prestavby z prvej polovice 20. storočia. Na hlavnom oltári je obraz sv. Martina od R. O. Dollingera z roku 1947.[6] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a segmentovo či polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, páskou a klenákmi. Veža s nárožným skosením vyrastá zo štítového priečelia s volútami vo forme rizalitu. Členená je kordónovými rímsami a lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
- Kaplnka sv. Cyrila a Metoda, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z roku 1820. Fasáda je členená kordónovou rímsou a termálnymi oknami. Priečelie je členené dvoma polostĺpmi, medzi ktoré je umiestnená nika so sochou sv. Floriána. Nad nikou je termálne okno.[7]
- Rímskokatolícky Kostol Navštívenia Panny Márie v časti Dolné Voderady, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1821. Fasáda je členená kordónovou rímsou a termálnymi oknami. Priečelie je členené dvoma polostĺpmi a ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom.
- Socha Kalvárie z roku 1872
Pomníky
[upraviť | upraviť zdroj]- Pomník padlým obetiam 2. svetovej vojny
- Pomník padlým vojakom 1. svetovej vojny
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Zaujímavou pamiatkou je zvonica, ktorú postavili Drahovčania v strede historického jadra obce v roku 1770. Vekom jej drevená konštrukcia natoľko schátrala, že ju bolo treba po druhej svetovej vojne odstrániť. Historický zvon bol uschovaný na miestnej fare v uhlí ešte počas vojny, aby bol uchránený pred použitím na nábojnice. Zvonica stála pred domom Holíkovcov. Pán Holík, ktorý už dlhšie v Drahovciach nebýval, sa zaprisahal že zvonicu postaví znova. Z chotára poznášal vhodné agátové drevo. Po jednom celom lete práce v roku 1994 ručne vytesanú zvonicu znovu postavil na pôvodné miesto na Dedinskej ulici.
Pravidelné podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]- Drahovská Desiatka - začiatkom septembra
- Drahovské Hody - 11. novembra, alebo najbližší víkend. Konajú sa pri príležitosti výročia zasvätenia miestneho kostola jeho patrónovi sv. Martinovi.
- Drahovské Vrtochy - koncom augusta.
Hudba
[upraviť | upraviť zdroj]V obci pôsobí od roku 1913 krojovaná dychová kapela Drahovčanka a Kasio.
Od roku 2008 tu začala pôsobiť nová chlapčenská skupina O106.
Od roku 2020 tu pôsobí kapela Lekárovci band
Kulinárske špeciality
[upraviť | upraviť zdroj]- Pečená kačica pripravovaná na Hody
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa nachádza základná škola, materská škola, školský klub (školská družina) a materské centrum Lienkovo.
Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Popri obci prechádza hlavná železničná trať Bratislava – Žilina, železničná zastávka Drahovce už naďalej nefunguje. Obec má priame autobusové spojenie s okolitými mestami - Piešťany, Trnava, Leopoldov, Hlohovec, Nitra.
Dôležité firmy
[upraviť | upraviť zdroj]- PVOD - Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo
- ADLO - výroba bezpečnostných dverí, protipožiarnych dverí, zasklených dverí a bezpečnostných zárubní
- OMFA Chemical Textiles - výroba podomietkových sklokeramických armovacích mriežok
Spolky a združenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Dobrovoľný hasičský zbor od roku 1882
- Slovenský zväz záhradkárov v Drahovciach, od roku 1931
- Rybári
- Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu od roku 1983
- Krúžok mladých rybárov
- Drobnochovatelia od roku 1947
- Poľovníci od roku 1947
- Spolok sv. Dominika Sávia od roku 2005
- Klub dôchodcov Drahovce
- OZ Superuvoľnení[8]
- Občianske združenie Naše Rodné Slovensko
- OZ Včeloz
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1977 sa každoročne v obci poriadajú bežecké preteky Drahovská Desiatka.
Taktiež tu funguje futbalový oddiel dospelých, ako aj dorastu a žiakov. Futbalové zápasy sa konajú na miestnom futbalovom štadióne.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Michal Alojz Trnka (* 1746 – † 1821), príslušník jezuitskej rehole, kňaz, doktor filozofie, doktor teológie, učiteľ a univerzitný profesor. Približne v roku 1830 dal postaviť uprostred obce kaplnku a zasvätil ju sv. Michalovi. Dnes je zasvätená sv. Cyrilovi a Metodovi.
- Štefan Vlk (* 1905 – † 1975), kresťanský laik, muž nezlomnej viery. Po oslovení Duchom Svätým cca 30 ročný opustil dovtedajší život a začal žiť v Detve. Žil sám v malej izbičke pod vežou vo veľmi skromných podmienkach. Pomáhal dedinčanom na statku i v domácnosti – hlavne menšími opravami. Bol horlivý katolík a často aj iných povzbudzoval k viere. Známou osobnosťou sa stal okrem iného aj tým, že opravoval a maľoval typické detvianske vyrezávané kríže. Tie sú pre Podpoľanie originálnou a dodnes zachovávanou tradíciou, stoja pri cestách, ale aj na hroboch.[9][10][11]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Drahovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b KRUPA, Vladimír. Drahovce. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 137.
- ↑ Drahovce– Kostol sv. Martina [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Drahovce – Kaplnka sv. Cyrila a Metoda [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ superuvolneni.sk
- ↑ Muž nezlomnej viery
- ↑ Štefan Vlk ľudová legenda z Detvy [online]. [Cit. 2015-10-08]. Dostupné online. Archivované 2021-01-28 z originálu.
- ↑ Kniha o Š. Vlkovi: VALENT, F. Nezlomený diablom. Zvolen : Združenie Jas, 1996. ISBN 8088795168
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drahovce