Turany
| Turany | |
| mesto | |
 Evanjelický kostol
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Martin |
| Región | Turiec |
| Vodné toky | Váh, Studenec |
| Nadmorská výška | 406 m n. m. |
| Súradnice | 49°07′00″S 19°02′00″V / 49,116667°S 19,033333°V |
| Rozloha | 46,75 km² (4 675 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 4 107 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 87,85 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1. júla 1319 |
| Primátor | Dušan Novysedlák[3] (nezávislý) |
| PSČ | 038 53 |
| ŠÚJ | 512681 |
| EČV (do r. 2022) | MT |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| Adresa mestského úradu |
Osloboditeľov č. 83/91 038 53 Turany |
| E-mailová adresa | obecturany@centrum.sk |
| Telefón | 043/4292 400 |
| Fax | 043/4292 402 |
  Poloha mesta na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mesta
| |
| Wikimedia Commons: Turany | |
| Webová stránka: turany.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Turany sú mesto na Slovensku v okrese Martin.
Polohopis
Nachádzajú sa na dolnom Turci, asi 8 km severovýchodne od Martina. Po vybudovaní Krpelianskeho kanála severne od mesta sa Turany ocitli na ostrove Váhu, ktorého prírodné koryto tečie južným okrajom intravilánu. Stredom preteká potok Studenec. Severným okrajom zástavby mesta vedie hranica ochranného pásma Národného parku Malá Fatra.
Dopravne je mesto napojené na cestu I/18, ktorá obchádza centrum severným obchvatom. Južne od Turian vedie diaľnica D1. Priemyselnú zónu od mesta oddeľuje železničná trať Žilina – Košice.
Dejiny[4]
Turany patria k najstarším mestám regiónu. Dochované miestne názvy (Mohýlka, Hradiská) napovedajú veľmi staré osídlenie na dôležitej ceste, no tiež možný pôvod názvu z keltského slova Tur, znamenajúci veža. Zmienka o „starobylom kostolíku“ v starej farskej kronike pochádza už z roku 1300 (čiže kostolík musel byť oveľa starší), no prvá doložená písomná zmienka pochádza z roku 1319. Územie patrilo do Zvolenskej župy, z ktorej sa v roku 1339 vyčlenila Turčianska župa. Turany boli majetkom sklabinského panstva, hoci za Váhom, južne nad obcou, sa vypínal hrad Sučany. V roku 1397 udelil kráľ Žigmund Luxemburský mestské práva, medzi ktoré patrilo právo postaviť mlyn, voľne užívať rieky aj lesy. Práva potvrdil v roku 1461 kráľ Matej Korvín, v roku 1563 Ferdinand I., ktorý povolil tri jarmoky (na Troch kráľov, Sv. Ducha, Sv. Imricha) a týždenné trhy a v roku 1574 aj Maximilián II..
Začiatkom 17. storočia boli Turany so 70 domami a 350 obyvateľmi druhým najväčším sídlom po Mošovciach. Napriek morovej epidémii v roku 1679, kedy vymrela polovica obyvateľov, sa ich počet v roku 1715 zvýšil už na 540 v 108 domoch, čo bolo najviac v Turci. Medzi časté pohromy patrili povodne a požiare, ktorých kroniky spomínajú niekoľko. Požiare len v 18. storočí Turany pustošili v rokoch 1715, 1719, 1724, 1796 (vyhorela takmer celá obec) a 1798, povodne ničili chotár v rokoch 1725, 1728, 1789 a 1795.
Drevené stavby začali pomaly nahrádzať murované a medzi prvé patrila v roku 1785 evanjelická fara a o rok neskôr aj kostol. Obe budovy i školu zničil požiar v marci 1796 a katastrofálne následky mala povodeň z 25. augusta 1813, kedy voda siahala po strechy a úplne zrovnala so zemou väčšinu domov, no aj poškodenú faru a kostol. Húževnatí obyvatelia si však čoskoro všetky dôležité stavby opäť vybudovali a napríklad škola bola otvorená už 30. júna 1814. V roku 1831 zasiahla mestečko cholera, na ktorej následky zomrelo 218 ľudí. V roku 1845 bola otvorená pošta.
Počas revolučných rokov mestečko navštívil Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Výrazný podnet na rozvoj mala výstavba Košicko-bohumínskej železnice, ktorá 7. decembra 1871 napojila mestečko na železničnú sieť. Nakoľko stanice v Sučanoch, Vrútkach i Martine sa len plánovali, Turany boli dôležitým dopravným uzlom pre celý dolný Turiec. V roku 1874 sa začala v lokalite Matušky budovať píla, ktorá však v roku 1914 vyhorela. Ružomberská celulózka tu v roku 1919 postavila drevársky závod, ktorý bol (neskôr ako Drevina) hlavným zamestnávateľom na dlhé desaťročia. V roku 1910 stálo v mestečku už 392 domov, ktoré obývalo až 1 974 obyvateľov. V predposlednom roku prvej svetovej vojny prišli evanjelický kostol o veľký a katolícky o svoj menší zvon, ktoré boli roztavené pre zbrojársku výrobu.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 boli Turany z neznámych dôvodov zbavené štatútu mesta a stali sa opäť obcou.[5]
Významným medzníkom pre Turany bolo vybudovanie elektrickej siete a pouličného osvetlenia v rokoch 1929 až 1932 a nový evanjelický kostol sa budoval v rokoch 1932 až 1934. Druhá svetová vojna znamenala útrapy aj pre Turany; v bojoch zahynulo 16 bojovníkov a ďalších 8 civilistov.
Rozvoj Turian v 50. rokoch 20. storočia prinieslo budovateľské nadšenie, ktoré prinieslo vybudovanie miestneho rozhlasu, sprevádzkovanie kina či výstavbu materskej školy. V čase veľkej povodne 29. júna 1958 sa dokončoval 4 roky budovaný vážsky kanál, ktorý po spustení výraznou mierou obmedzuje frekvenciu a rozsah ďalších katastrof. V roku 1961 bolo otvorené zdravotné stredisko a začala výstavba bytov na Obchodnej ulici. Veľký požiar v roku 1964 zničil 3 výrobné haly Dreviny, vrátane strojového vybavenia. V roku 1966 bola dokončená evanjelická fara, budova Jednoty (dnes Kriváň) a v nasledujúcom roku aj štadión a telefónna ústredňa. Drevárske SOU bolo zriadené v roku 1969, o rok pribudol obchod v závodnej reštaurácii a o ďalší začala výstavba rekreačného strediska v lokalite Trusalová. Následne bola dobudovaná vodovodná sieť, čerpacia stanica, areál športového štadióna, rozšírený autokemping a otvorený motorest a dokončená budova učilišťa.
V roku 1980 vzniklo Miestne kultúrne stredisko, o dva roky neskôr bola dokončená školská telocvičňa a v roku 1983 bol sprevádzkovaný Dom služieb. O dva roky neskôr bola dokončená budova MNV a rok pred zmenou režimu aj nová budova materskej školy a o pár mesiacov aj budova poštového úradu. Dom smútku bol dokončený už v roku 1990, o dva roky obnovil svoju činnosť Urbariát a začala rozsiahla plynofikácia obce. V rámci privatizácie obec získava byty, zdravotnícke zariadenia, kino, ale aj 61 ha lesa. V roku 1998 bolo ukončená revitalizácia centra obce a ukončená plynofikácia.
1. januára 2016 získali Turany opätovne štatút mesta.[6]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Kostol svätého Gála, jednoloďová gotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z prvej polovice 14. storočia. Nachádza sa v centrálnej časti mesta. V presbytériu sa nachádzajú dve polia krížovej klenby. Od reformácie do roku 1639 bol kostol evanjelický. Kostol postihol ničivý požiar v roku 1636, po obnove došlo k zmene pôvodného patrocínia sv. Michala na sv. Gála. V tomto období dostal kostol nový trámový strop. Pri kostole sa nachádza renesančná zvonica na pôdoryse štvorca z rokov 1636-1639. Kostol prešiel čiastočnými úpravami v 18. a 19. storočí, v roku 1913 bola z iniciatívy baróna Juliusa Révaia vybudovaná nová empora. Kostol bol naposledy obnovovaný v rokoch 2006-2009. V interiéri sa nachádza vzácny neskorogotický krídlový oltár zasvätený sv. Kataríne pochádzajúci z konca 15. storočia. Oltár je darom spišského biskupa Jána Révaia, pôvodne pochádzal zo Spišského Štvrtka.[7]
- Evanjelický kostol, jednoloďová modernistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1933. Kostol vznikol na mieste tolerančného chrámu z roku 1786. Ide o monumentálnu stavbu, dielo staviteľa Jozefa Peška z Ružoberka. V interiéri sa nachádza trojstranná empora.[8] Fasády sú členené opornými piliermi, okná sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami. Veža je ukončená štíhlou ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Gála -
-
-
-
-
Evanjelický kostol
Osobnosti mesta
Rodáci
- Miloš Alexander Bazovský (* 1899 – † 1968), maliar
Čestní občania mesta[9]
- Milan Laluha (* 1930 – † 2013), maliar a grafik
- Ľubomír Paulovič (* 1952), herec a režisér
Partnerské mestá
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ História obce na turany.sk
- ↑ DUDRÁKOVÁ, Andrea. Primátor: Sme viac mestečkom ako mestom. MY Turčianske noviny - Nový Život Turca, január 2016, roč. 25/56, čís. 1, s. 2. Dostupné online [cit. 2016-01-16]. ISSN 0139-6374.
- ↑ Uznesenie NR SR č. 396/2015 Z. z. SR, z 24. novembra 2015 k návrhu na vyhlásenie obce Turany za mesto [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2015-12-18, [cit. 2016-01-09]. Dostupné online.
- ↑ VERONIKA KAPIŠINSKÁ, EVA ŠEVČÍKOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Turany, s. 509-514.
- ↑ VERONIKA KAPIŠINSKÁ, MAROŠ MAČUHA, ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Turany, s. 508.
- ↑ Osobnosti Turian [online]. Turany: mesto Turany, [cit. 2016-01-16]. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turany
