Preskočiť na obsah

Massachusetts: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: sekcia Referencie vizuálny editor
Riadok 31: Riadok 31:
}}
}}


'''Massachusetts''' [čítaj: ''Mesečusits''], oficiálne '''Commonwealth of Massachusets'''<ref group="pozn.">Massachusets je jedným zo štyroch štátov, ktoré používajú termín "Commonwealth" ako oficiálny názov, spoločne s [[Kentucky]], [[Virgínia|Virgíniou]] a [[Pensylvánia|Pensylvániou]]. </ref>, je [[Štát (Spojené štáty)|štát]] na [[Northeast (USA)|severovýchode]] [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]]. Je súčasťou regiónu [[Nové Anglicko]] a hraničí na východe s [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]] a [[Mainský záliv|Mainským zálivom]], na juhu so štátmi [[Connecticut]] a [[Rhode Island]], na severe so štátmi [[New Hampshire]] a [[Vermont]], a na západe so štátom [[New York (štát USA)|New York]]. Rozlohou je šiestym najmenším štátom, avšak s viac ako siedmimi miliónmi obyvateľmi je najobývanejším štátom v regióne Nové Anglicko, [[Zoznam štátov USA podľa počtu obyvateľov|15. najobývanejším]] v Spojených štátoch amerických a tretí podľa hustoty zaľudnenia po [[New Jersey]] a [[Rhode Island]]. Hlavným a najobývanejším mestom štátu, tak ako aj jeho kultúrnym a [[Finančné centrum|finančným centrom]], je [[Boston (Massachusetts)|Boston]]. Nachádza sa v ňom mestské jadro [[Veľký Boston]], najväčšia metropolitná oblasť v Novom Anglicku a regióne, ktoré má hlboký vplyv na americkú históriu, akademickú obec a výskumnú ekonomiku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bizjournals.com/boston/stories/2010/03/22/daily22.html?page=all|vydavateľ=www.bizjournals.com|dátum prístupu=2023-06-24}}</ref> Massachusetts, pôvodne závislý od [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]], [[Rybolov|rybolovu]] a [[Obchodná činnosť|obchodu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maritime Commerce, Maritime History of Massachusetts--A National Register of Historic Places Travel Itinerary|url=https://www.nps.gov/nr/travel/maritime/commerce.htm|vydavateľ=www.nps.gov|dátum prístupu=2023-06-24}}</ref> sa počas [[Priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]] zmenil na výrobné centrum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lowell, Massachusetts History {{!}} Lowell History {{!}} Lowell.com|url=https://web.archive.org/web/20100405013026/http://lowell.com/city-of-lowell/lowell-history/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2010-04-05|dátum prístupu=2023-06-24}}</ref> V priebehu 20. storočia sa ekonomika štátu presunula z výroby na služby<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=https://web.archive.org/web/20160304071505/http://masstech.org/sites/mtc/files/documents/Staying_Power.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-06-24}}</ref> a v 21. storočí je svetovým lídrom v [[Biotechnológia|biotechnológiách]], [[Strojárstvo|strojárstve]], vyššom vzdelávaní, financiách a [[Vodná doprava|námornom obchode]].
'''Massachusetts''' je [[štát USA]]. Hlavným a zároveň najväčším mestom je [[Boston (Massachusetts)|Boston]].


== Dejiny ==
== Dejiny ==

Verzia z 17:20, 24. jún 2023

The Commonwealth of Massachusetts
Vlajka Pečať

Ostatné štáty USA
Prezývka štátuThe Bay State
(Štát zálivu)
Hlavné mestoBoston
Najväčšie mestoBoston
GuvernérCharlie Baker (R)
Rozloha
Poradie44. miesto
Celková27 337 km²
Súš20 317 km²
Voda7 043 km²
% vody26,1 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie15. miesto
Obyvateľov6 902 149
Rok sčítania2018
Hustota obyvateľov
Poradie?. miesto
Hustota324 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie6. v poradí
Dátum6. február 1788
Geografické údaje
Zemepisná šírka41°14' až 42°53' s. š.
Zemepisná dĺžka69°56' až 73°30' z. d.
Šírka295 km
Dĺžka174 km
Nadmorská výška
Najvyššia1 063,4 m n. m.
Stredná150 m n. m.
Najnižšia0 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zónaVýchodná: UTC-5/-4
ISO 3166-2US-MA

Massachusetts [čítaj: Mesečusits], oficiálne Commonwealth of Massachusets[pozn. 1], je štát na severovýchode Spojených štátov amerických. Je súčasťou regiónu Nové Anglicko a hraničí na východe s Atlantickým oceánom a Mainským zálivom, na juhu so štátmi Connecticut a Rhode Island, na severe so štátmi New Hampshire a Vermont, a na západe so štátom New York. Rozlohou je šiestym najmenším štátom, avšak s viac ako siedmimi miliónmi obyvateľmi je najobývanejším štátom v regióne Nové Anglicko, 15. najobývanejším v Spojených štátoch amerických a tretí podľa hustoty zaľudnenia po New Jersey a Rhode Island. Hlavným a najobývanejším mestom štátu, tak ako aj jeho kultúrnym a finančným centrom, je Boston. Nachádza sa v ňom mestské jadro Veľký Boston, najväčšia metropolitná oblasť v Novom Anglicku a regióne, ktoré má hlboký vplyv na americkú históriu, akademickú obec a výskumnú ekonomiku.[1] Massachusetts, pôvodne závislý od poľnohospodárstva, rybolovu a obchodu,[2] sa počas priemyselnej revolúcie zmenil na výrobné centrum.[3] V priebehu 20. storočia sa ekonomika štátu presunula z výroby na služby[4] a v 21. storočí je svetovým lídrom v biotechnológiách, strojárstve, vyššom vzdelávaní, financiách a námornom obchode.

Dejiny

16. storočie

Počas náboženských nepokojov v 16. storočí sa skupina mužov a žien, ktorí dostali prezývku puritáni, usilovala zreformovať anglikánsku cirkev znútra. Ich hlavnou požiadavkou bolo, aby sa rituály a štruktúry spojené s rímskym katolicizmom nahradili jednoduchšími protestantskými formami viery a bohoslužieb. Ich reformné názory podkopávali jednotu štátnej cirkvi, čím vzbudzovali obavy, že spôsobia rozkol v národe a ohrozia kráľovu autoritu.

Separatisti

Roku 1607 skupinka separatistov (radikálna sekta puritánov, ktorí neverili, že anglikánsku cirkev možno zreformovať) odišla do holandského Leydenu, kde jej Holandsko poskytlo azyl. Kalvínski Holanďania im však umožnili vykonávať zväčša len nízko platenú robotnícku prácu. Niektorí členovia kongregácie sa nezmierili s takouto diskrimináciou a radšej sa vysťahovali do Nového sveta.

Puritáni

Skupina leydenských puritánov získala od Virgínskej spoločnosti pozemkové výsady a roku 1620 sa 101 mužov, žien a detí nalodilo na Mayflower a vydalo sa do Virgínie. Búrka ich zahnala ďaleko na sever, až k mysu Cod v Novom Anglicku. Pretože boli presvedčení, že sa nachádzajú mimo súdnej právomoci akejkoľvek organizovanej vlády, muži uzavreli formálnu dohodu, že budú poslúchať „spravodlivé a pre každého platné zákony“, navrhnuté vodcami, ktorých si sami zvolili. Tento dokument sa do histórie zapísal ako Mayflowerská zmluva.

V decembri loď Mayflower dorazila do plymouthského prístavu; Otcovia pútnici si začali budovať príbytky uprostred zimy. Takmer polovica ich zahynula na následky chladu a chorôb. Prežiť im pomohli Indiáni z kmeňa Wampanoag, žijúci v susedstve, ktorí ich naučili pestovať kukuricu. Na ďalšiu jeseň už dosiahli Otcovia pútnici veľkú úrodu kukurice a rozkvet obchodu s kožušinami a drevom.

Roku 1630 sa na brehoch massachusettského zálivu vylodila nová skupina prisťahovalcov s povolením kráľa Karola I. založiť kolóniu. Mnohí boli puritáni, ktorých v Anglicku čoraz väčšmi prenasledovali pre náboženské presvedčenie. Ich vodca John Winthrop sa otvorene rozhodol vybudovať v Novom svete "mesto na kopci". Tým mal na mysli miesto, kde by puritáni žili v prísnom súlade so svojou náboženskou vierou.

Kolónia massachusettského zálivu a John Winthrop

Kolónia massachusettského zálivu mala zohrať dôležitú úlohu v rozvoji celej oblasti Nového Anglicka. Winthrop a jeho puritánski spoločníci priniesli so sebou zakladajúcu listinu, a preto mohla správa kolónie sídliť v Massachusetts, a nie v Anglicku.

Podľa zakladajúcej listiny moc spočívala v rukách generálneho súdneho dvora, pozostávajúceho len zo slobodných alebo plnoprávnych členov, ktorí zároveň museli byť členmi puritánskej cirkvi. Toto ustanovenie zabezpečovalo, že puritáni sa stali dominujúcou politickou aj náboženskou silou v kolónii. Generálny súdny dvor volil i guvernéra. Takmer celú ďalšiu generáciu ním bol John Winthrop.

Nie každému prísna ortodoxnosť puritánskej vlády vyhovovala. Jedným z prvých, kto sa otvorene postavil proti Generálnemu súdnemu dvoru, bol mladý duchovný Roger Williams, ktorý nesúhlasil s tým, že kolónia sa zmocnila indiánskych území, a s jej vzťahmi k anglikánskej cirkvi.

Keď ho vypovedali z massachusettského zálivu, kúpil pôdu od narragansettských Indiánov a v oblasti dnešného Providence v štáte Rhode Island založil roku 1636 prvú americkú kolóniu, v ktorej došlo k úplnej odluke cirkvi od štátu a bola uzákonená sloboda náboženského vierovyznania.

Začiatkom tridsiatych rokov

Nielen takzvaní kacíri ako Williams opustili Massachusetts. Aj ortodoxní puritáni, hľadajúci úrodnejšiu pôdu a lepšie možnosti, začali čoskoro opúšťať kolóniu massachusettského zálivu. Chýry o úrodnosti connecticutského údolia prebudili záujem farmárov, ktorým sa na chudobnej pôde nedarilo. Začiatkom tridsiatych rokov sa mnohí rozhodli radšej čeliť nebezpečenstvu indiánskych útokov, aby získali pozemky na rovine a hlbokú, úrodnú pôdu. Nové komunity už väčšinou nepokladali členstvo v cirkvi za podmienku účasti vo voľbách, čím sa volebné právo rozšírilo na väčší počet obyvateľstva.

V tom istom čase sa aj na pobreží New Hampshire a Maine začali množiť nové osady, keďže čoraz viac prisťahovalcov sem lákala pôda a sloboda, ktorú Nový svet zdanlivo ponúkal.

Referencie

  • Cincotta, Howard, ed. United States. United States Information Agency. Amerických dejín. Vienna: USIA Regional Program Office (Táto príručka je publikáciou vlády USA preto je voľne prístupná na verejnej doméne v Spojených štátoch amerických - pozri 17 U.S.C. 105).
    • Túto prácu preložila p. Jarmila Cihová. P. Cihová súhlasila s uverejnením materiálov na webovej stránke Wikipedia a s ich archiváciou permissions-sk@wikimedia.org

Iné projekty




Chyba citácie Značky <ref> pre skupinu „pozn.“ sú prítomné, ale nebola nájdená zodpovedajúca značka <references group="pozn."/>

  1. www.bizjournals.com, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  2. Maritime Commerce, Maritime History of Massachusetts--A National Register of Historic Places Travel Itinerary [online]. www.nps.gov, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  3. Lowell, Massachusetts History | Lowell History | Lowell.com [online]. web.archive.org, 2010-04-05, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  4. Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.