More: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d Verzia používateľa 195.168.70.146 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Amonet |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
[[Súbor:North Sea 01 ubt.jpeg|thumb|right|Pobrežie [[Severné more|Severného mora]] pri [[Lønstrup]]e v [[Dánsko|Dánsku]]]] |
[[Súbor:North Sea 01 ubt.jpeg|thumb|right|Pobrežie [[Severné more|Severného mora]] pri [[Lønstrup]]e v [[Dánsko|Dánsku]]]] |
||
'''More''' je časť |
'''More''' je časť [[oceán (časť svetového oceánu)|oceánu]] pri jeho pobreží, ktorá buď výrazne vniká do pevniny alebo je od zvyšku oceánu oddelená ostrovom, skupinou [[ostrov]]ov, polostrovom alebo podmorským prahom. |
||
Rozlišuje sa [[vnútrozemské more |
Rozlišuje sa [[vnútrozemské more]], [[okrajové more]] a [[medziostrovné more]]. More je časť oceánu, ktorá má odlišný vodný režim od svojho oceánu. Moria na okrajoch oceánov, čiastočne ohraničené pevninou (napríklad [[ostrov]]mi, [[súostrovie|súostroviami]] alebo [[polostrov]]mi), sa nazývajú [[okrajové more|okrajové moria]] ([[Severné more]]) alebo [[medziostrovné more|medziostrovné moria]] ([[Karibské more]]). Okrajové a medziostrovné moria sa svojimi systémami prúdov, slanosťou vody alebo usadeninami príliš nelíšia od zvyšku oceánu. Ak obklopuje pevnina takmer celé more, tak sa to more označuje ako [[vnútrozemské more]] ([[Stredozemné more]], [[Baltské more]], [[Červené more]]). Vnútrozemské moria mávajú z dôvodu nadmerného vyparovania alebo naopak prítoku riečnej vody výrazne vyššiu resp. nižšiu slanosť ako je zvyčajných 35 ‰ a aj v mnohých ďalších charakteristikách sa od okrajových morí odlišujú. |
||
Názov "more" nesú aj niektoré veľké vnútrozemské (spravidla slané) [[jazero|jazerá]], ktoré nemajú prirodzený odtok (napr. [[Kaspické more]] alebo [[Mŕtve more]]). Nie sú to však skutočné moria, pretože nie sú súčasťou oceánu. |
Názov "more" nesú aj niektoré veľké vnútrozemské (spravidla slané) [[jazero|jazerá]], ktoré nemajú prirodzený odtok (napr. [[Kaspické more]] alebo [[Mŕtve more]]). Nie sú to však skutočné moria, pretože nie sú súčasťou oceánu. |
||
Moria a oceány pokrývajú celkom 361 miliónov km², čiže 71 % povrchu planéty [[Zem]] a ich objem dosahuje 1 370 miliónov km³ vody. Morská voda tak predstavuje 96,5 % planetárneho vodstva. Priemerná hĺbka svetového oceánu je približne 3 |
Moria a oceány pokrývajú celkom 361 miliónov km², čiže 71 % povrchu planéty [[Zem]] a ich objem dosahuje 1 370 miliónov km³ vody. Morská voda tak predstavuje 96,5 % planetárneho vodstva. Priemerná hĺbka svetového oceánu je približne 3 790 m. |
||
== Zoznam morí podľa oceánov == |
== Zoznam morí podľa oceánov == |
||
Riadok 53: | Riadok 53: | ||
** [[Tyrrhenské more]] |
** [[Tyrrhenské more]] |
||
** [[Labradorské more]] |
** [[Labradorské more]] |
||
* [[Weddellovo more |
* [[Weddellovo more]] |
||
| valign= |
|| |
||
| valign=top | |
|||
=== === |
=== [[Indický oceán]] === |
||
* [[Súbor:Red_Sea_37.95521E_21.41271N.jpg|thumb|right|[[Červené more]] – typické vnútrozemnské more]] |
* [[Andamanské more]][[Súbor:Red_Sea_37.95521E_21.41271N.jpg|thumb|right|[[Červené more]] – typické vnútrozemnské more]] |
||
* [[Arabské more]] |
* [[Arabské more]] |
||
* [[Mackenzieho more]] |
* [[Mackenzieho more]] |
Verzia z 22:48, 11. september 2014
More je časť oceánu pri jeho pobreží, ktorá buď výrazne vniká do pevniny alebo je od zvyšku oceánu oddelená ostrovom, skupinou ostrovov, polostrovom alebo podmorským prahom.
Rozlišuje sa vnútrozemské more, okrajové more a medziostrovné more. More je časť oceánu, ktorá má odlišný vodný režim od svojho oceánu. Moria na okrajoch oceánov, čiastočne ohraničené pevninou (napríklad ostrovmi, súostroviami alebo polostrovmi), sa nazývajú okrajové moria (Severné more) alebo medziostrovné moria (Karibské more). Okrajové a medziostrovné moria sa svojimi systémami prúdov, slanosťou vody alebo usadeninami príliš nelíšia od zvyšku oceánu. Ak obklopuje pevnina takmer celé more, tak sa to more označuje ako vnútrozemské more (Stredozemné more, Baltské more, Červené more). Vnútrozemské moria mávajú z dôvodu nadmerného vyparovania alebo naopak prítoku riečnej vody výrazne vyššiu resp. nižšiu slanosť ako je zvyčajných 35 ‰ a aj v mnohých ďalších charakteristikách sa od okrajových morí odlišujú.
Názov "more" nesú aj niektoré veľké vnútrozemské (spravidla slané) jazerá, ktoré nemajú prirodzený odtok (napr. Kaspické more alebo Mŕtve more). Nie sú to však skutočné moria, pretože nie sú súčasťou oceánu.
Moria a oceány pokrývajú celkom 361 miliónov km², čiže 71 % povrchu planéty Zem a ich objem dosahuje 1 370 miliónov km³ vody. Morská voda tak predstavuje 96,5 % planetárneho vodstva. Priemerná hĺbka svetového oceánu je približne 3 790 m.