Bakerov ostrov: Rozdiel medzi revíziami
dopl. z cs |
dopl. z cs |
||
| Riadok 25: | Riadok 25: | ||
Po vojne zostal ostrov neobývaný. Vstup na neho je dovolený len na zvláštne povolenie amerického úradu pre ryby a zver, ktoré sa obvykle vydáva len vedcom a výskumníkom. |
Po vojne zostal ostrov neobývaný. Vstup na neho je dovolený len na zvláštne povolenie amerického úradu pre ryby a zver, ktoré sa obvykle vydáva len vedcom a výskumníkom. |
||
== Doprava == |
|||
Na ostrove niesu [[prístav]]y, musí sa kotviť ďalej od pobrežia. Na západnom pobreží môžu pristávať [[čln]]y. Opustená [[Vzletová a pristávacia dráha|pristávacia dráha]] z vojny, 1 665 m dlhá, je pokrytá vegetáciou a nepoužiteľná. |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt|commons=Category:Baker Island}} |
{{projekt|commons=Category:Baker Island}} |
||
{{Výhonok USA}} |
|||
{{Oceánia}} |
{{Oceánia}} |
||
Verzia z 22:28, 2. november 2013
Baker je neobývaný atol (koralový ostrov) neďaleko rovníka uprostred Tichého oceána, asi 3 100 km juhozápadne od Honolulu. Leží na 0°11′40″S 176°28′45″Z / 0,1944444°S 176,4791667°Z zhruba v polovici cesty z Austrálie na Havaj. Jeho najbližším susedom je Howlandov ostrov, ktorý leží asi 70 km na sever. Relatívne neďaleko (niekoľko sto kilometrov na juhovýchod, juh a juhozápad) sa tiež nachádza súostrovie Kiribati.
Rozloha ostrova je 1,64 km². Počas II. svetovej vojny tu bola vybudovaná základňa s 1 665 metrovou dráhou.
Pre štatistické účely sa ostrov niekedy radí pod Menšie odľahlé ostrovy USA. V minulosti sa tiež volal New Nantucket alebo Phoebe Island.
Celý ostrov patrí spolu s okolitými 123 km² morského dna pod prírodnú rezerváciu Baker Island National Wildlife Refuge, spravovanú U.S. Fish and Wildlife Service pod americkým ministerstvom vnútra.
Obranu ostrova majú na starosti Spojené štáty. Aj keď je neobývaný, každoročne ostrov navštevují zamestnanci U.S. Fish and Wildlife Service.
Geografia
Bakerov ostrov leží neďaleko od rovníka, má rozlohu 1,64 km² (405 akrov) a dĺžku pobrežia 4,8 km. Klíma je rovníkové, s málo zrážkami, stálym vetrom a páliacim slnkom. Terén je nízky a piesčitý: korálový ostrov obklopený úzkym zriaseným útesom, so zníženou centrálnou oblasťou. Najvyšší bod leží 8 m nad hladinou mora.
Na ostrove niesu prirodzené zdroje pitnej vody. Nerastú tu stromy, sporá vegetácia pozostáva z trávy a plazivých kerov. Sú tu roztrúsené zrúcaniny, cintorín a zbytky stavieb z niekdajšej osady sa nachádzajú neďaleko západného pobrežia. Ostrov je hniezdiskom morských vtákov a vodného živočíšstva.
Spojené štáty si nárokujú exkluzívnu ekonomickú zónu 200 námorných míľ (370 km) a teritoriálne vody 12 námorných míľ (22 km).
Dejiny
V roku 1832 ostrov zbadal americký námorník, kapitán Michael Baker, ktorého meno dnes ostrov nesie.
Spojené štáty sa prihlásili k vlastníctvu ostrova v roku 1857 na základe Guano Islands Actu prijatého 1856. Medzi rokmi 1886 a 1934 bol Bakerov ostrov britským zámorským územím. Jeho zásoby guana dolovali americké a britské firmy v druhej polovici 19. storočia. V roku 1935 došlo ku krátkemu pokusu o kolonizáciu Bakerovho a susedného Howlandovho ostrova. Bola založená osada Meyerton so štyrmi americkými obyvateľmi. Tí boli evakuovaní v roku 1942 po japonských vzdušných a námorných útokoch. Počas Druhej svetovej vojny bol ostrov obsadený americkou armádou.
Po vojne zostal ostrov neobývaný. Vstup na neho je dovolený len na zvláštne povolenie amerického úradu pre ryby a zver, ktoré sa obvykle vydáva len vedcom a výskumníkom.
Doprava
Na ostrove niesu prístavy, musí sa kotviť ďalej od pobrežia. Na západnom pobreží môžu pristávať člny. Opustená pristávacia dráha z vojny, 1 665 m dlhá, je pokrytá vegetáciou a nepoužiteľná.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bakerov ostrov
