Massachusetts

The Commonwealth of Massachusetts
Vlajka Pečať Ostatné štáty USA
Prezývka štátu	Bay State (Štát zálivu)
Hlavné mesto	Boston
Najväčšie mesto	Boston
Guvernér	Mitt Romney (R)
Rozloha
Poradie	44. miesto
Celková	27 360 km²
Súš	20 317 km²
Voda	7 043 km²
% vody	25,7 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie	13. miesto
Obyvateľov	6 547 629
Rok sčítania	2010
Hustota obyvateľov
Poradie	3. miesto
Hustota	322,27 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie	6. v poradí
Dátum	6. február 1788
Geografické údaje
Zemepisná šírka	41°10' až 42°53' s. š.
Zemepisná dĺžka	68°57' až 73°30' z. d.
Šírka	305 km
Dĺžka	80 km
Nadmorská výška
Najvyššia	1 063 m n. m.
Stredná	150 m n. m.
Najnižšia	0 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zóna	Východná: UTC-5/-4
ISO 3166-2	US-MA

Massachusetts je štát USA. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Boston.

Dejiny

16. storočie

Počas náboženských nepokojov v 16. storočí sa skupina mužov a žien, ktorí dostali prezývku puritáni, usilovala zreformovať anglikánsku cirkev znútra. Ich hlavnou požiadavkou bolo, aby sa rituály a štruktúry spojené s rímskym katolicizmom nahradili jednoduchšími protestantskými formami viery a bohoslužieb. Ich reformné názory podkopávali jednotu štátnej cirkvi, čím vzbudzovali obavy, že spôsobia rozkol v národe a ohrozia kráľovu autoritu.

Separatisti

Roku 1607 skupinka separatistov (radikálna sekta puritánov, ktorí neverili, že anglikánsku cirkev možno zreformovať) odišla do holandského Leydenu, kde jej Holandsko poskytlo azyl. Kalvínski Holanďania im však umožnili vykonávať zväčša len nízko platenú robotnícku prácu. Niektorí členovia kongregácie sa nezmierili s takouto diskrimináciou a radšej sa vysťahovali do Nového sveta.

Puritáni

Skupina leydenských puritánov získala od Virgínskej spoločnosti pozemkové výsady a roku 1620 sa 101 mužov, žien a detí nalodil o na Mayflower a vydalo sa do Virgínie. Búrka ich zahnala ďaleko na sever, až k mysu Cod v Novom Anglicku. Pretože boli presvedčení, že sa nachádzajú mimo súdnej právomoci akejkoľvek organizovanej vlády, muži uzavreli formálnu dohodu, že budú poslúchať „spravodlivé a pre každého platné zákony“, navrhnuté vodcami, ktorých si sami zvolili. Tento dokument sa do histórie zapísal ako Mayflowerská zmluva.

V decembri loď Mayflower dorazila do plymouthského prístavu; Otcovia pútnici si začali budovať príbytky uprostred zimy. Takmer polovica ich zahynula na následky chladu a chorôb. Prežiť im pomohli Indiáni z kmeňa Wampanoag, žijúci v susedstve, ktorí ich naučili pestovať kukuricu. Na ďalšiu jeseň už dosiahli Otcovia pútnici veľkú úrodu kukurice a rozkvet obchodu s kožušinami a drevom.

Roku 1630 sa na brehoch massachusettského zálivu vylodila nová skupina prisťahovalcov s povolenim kráľa Karola L založiť kolóniu. Mnohí boli puritáni, ktorých v Anglicku čoraz väčšmi prenasledovali pre náboženské presvedčenie. Ich vodca John Winthrop sa otvorene rozhodol vybudovať v Novom svete "mesto na kopci". Tým mal na mysli miesto, kde by puritáni žili v pri snom súlade so svojou náboženskou vierou.

Kolónia massachusettského zálivu a John Winthrop

Kolónia massachusettského zálivu mala zohrať dôležitú úlohu v rozvoji celej oblasti Nového Anglicka. Winthrop a jeho puritánski spoločníci priniesli so sebou zakladajúcu listinu, a preto mohla správa kolónie sídliť v Massachusetts, a nie v Anglicku.

Podľa zakladajúcej listiny moc spočívala v rukách generálneho súdneho dvora, pozostávajúceho len zo slobodných alebo plnoprávnych členov, ktorí zároveň museli byť členmi puritánskej cirkvi. Toto ustanovenie zabezpečovalo, že puritáni sa stali dominujúcou politickou aj náboženskou silou v kolónii. Generálny súdny dvor volil i guvernéra. Takmer celú ďalšiu generáciu ním bol John Winthrop.

Nie každému prísna ortodoxnosť puritánskej vlády vyhovovala. Jedným z prvých, kto sa otvorene postavil proti Generálnemu súdnemu dvoru, bol mladý duchovný Roger Williams, ktorý nesúhlasil s tým, že kolónia sa zmocnila indiánskych území, a s jej vzťahmi k anglikánskej cirkvi.

Keď ho vypovedali z masachusettského zálivu, kúpil pôdu od narragansettských Indiánov a v oblasti dnešného Providence v štáte Rhode Island založil roku 1636 prvú americkú kolóniu, v ktorej došlo k úplnej odluke cirkvi od štátu a bola uzákonená sloboda náboženského vierovyznania.

Začiatkom tridsiatych rokov

Nielen takzvaní kacíri ako Williams opustili Massachusetts. Aj ortodoxní puritáni, hľadajúci úrodnejšiu pôdu a lepšie možnosti, začali čoskoro opúšťať kolóniu masachusettského zálivu. Chýry o úrodnosti connecticutského údolia prebudili záujem farmárov, ktorým sa na chudobnej pôde nedarilo. Začiatkom tridsiatych rokov sa mnohí rozhodli radšej čeliť nebezpečenstvu indiánskych útokov, aby získali pozemky na rovine a hlbokú, úrodnú pôdu. Nové komunity už väčšinou nepokladali členstvo v cirkvi za podmienku účasti vo voľbách, čim sa volebné právo rozšírilo na väčší počet obyvateľstva.

V tom istom čase sa aj na pobreží New Hampshire a Maine začali množiť nové osady, keďže čoraz viac prisťahovalcov sem lákala pôda a sloboda, ktorú Nový svet zdanlivo ponúkal.

Referencie

• Cincotta, Howard, ed. United States. United States Information Agency. Amerických dejín. Vienna: USIA Regional Program Office (Táto príručka je publikáciou vlády USA preto je voľne prístupná na verejnej doméne v Spojených štátoch amerických - pozri 17 U.S.C. 105).
  • Túto prácu preložila p. Jarmila Cihová. P. Cihová súhlasila s uverejnením materiálov na webovej stránke Wikipedia a s ich archiváciou permissions-sk@wikimedia.org

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Massachusetts

• 
• 
• 
•