Preskočiť na obsah

Parsek: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: jednalo sa → išlo, replaced:   →   (5)
Riadok 2: Riadok 2:


Je založená na metóde trigonometrickej paralaxy, najstaršej a najbežnejšej metóde merania vzdialeností [[Hviezda|hviezd]]. Uhol protiľahlý tomu, ktorý zviera hviezda so stredným polomerom zemskej orbity okolo [[Slnko|Slnka]], sa nazýva paralaxa. Parsek je definovaný ako vzdialenosť od [[Zem]]e k hviezde, ktorá má paralaxu 1 sekundu ({{V jazyku|eng|arcsecond}}). Inak, parsek je vzdialenosť, z ktorej sa dva objekty, vzdialené od seba 1 [[Astronomická jednotka|astronomickú jednotku]], javia byť oddelené uhlom veľkosti 1 sekundy. Z toho dôvodu je približná hodnota paralaxy
Je založená na metóde trigonometrickej paralaxy, najstaršej a najbežnejšej metóde merania vzdialeností [[Hviezda|hviezd]]. Uhol protiľahlý tomu, ktorý zviera hviezda so stredným polomerom zemskej orbity okolo [[Slnko|Slnka]], sa nazýva paralaxa. Parsek je definovaný ako vzdialenosť od [[Zem]]e k hviezde, ktorá má paralaxu 1 sekundu ({{V jazyku|eng|arcsecond}}). Inak, parsek je vzdialenosť, z ktorej sa dva objekty, vzdialené od seba 1 [[Astronomická jednotka|astronomickú jednotku]], javia byť oddelené uhlom veľkosti 1 sekundy. Z toho dôvodu je približná hodnota paralaxy
: <math>\frac{360\cdot60\cdot60}{2\pi}</math> [[Astronomická jednotka|AU]] = 206 265 AU = 3.08568×10<sup>16</sup> [[Meter|m]] = 3.2616 ly ([[Svetelný rok|svetelných rokov]]).
: <math>\frac{360\cdot60\cdot60}{2\pi}</math> [[Astronomická jednotka|AU]] = 206 265 AU = 3.08568×10<sup>16</sup> [[Meter|m]] = 3.2616 ly ([[Svetelný rok|svetelných rokov]]).


Astronómovia zvyčajne vyjadrujú vzdialenosti medzi objektmi v jednotkách parsekov namiesto svetelných rokov. Je to jednak z historických dôvodov a tiež preto, lebo sa tým vyhnú použitiu prevodných činiteľov, akým je napríklad astronomická jednotka, ktoré môžu výpočet skomplikovať. Prvé priame merania objektu na medzihviezdne vzdialenosti (jednalo sa o hviezdu [[61 Cygni]]), ktoré uskutočnil [[Friedrich Wilhelm Bessel]] v roku 1838, boli uskutočnené pomocou [[trigonometria|trigonometrie]] použitím šírky zemskej obežnej dráhy ako základu. Parsek prirodzene vychádza z tejto metódy, keďže vzdialenosť v parsekoch je jednoducho prevrátená hodnota uhlu paralaxy (v sekundách).
Astronómovia zvyčajne vyjadrujú vzdialenosti medzi objektmi v jednotkách parsekov namiesto svetelných rokov. Je to jednak z historických dôvodov a tiež preto, lebo sa tým vyhnú použitiu prevodných činiteľov, akým je napríklad astronomická jednotka, ktoré môžu výpočet skomplikovať. Prvé priame merania objektu na medzihviezdne vzdialenosti (išlo o hviezdu [[61 Cygni]]), ktoré uskutočnil [[Friedrich Wilhelm Bessel]] v roku 1838, boli uskutočnené pomocou [[trigonometria|trigonometrie]] použitím šírky zemskej obežnej dráhy ako základu. Parsek prirodzene vychádza z tejto metódy, keďže vzdialenosť v parsekoch je jednoducho prevrátená hodnota uhlu paralaxy (v sekundách).


Hoci bol pojem parsek pravdepodobne použitý už predtým, prvýkrát sa o ňom zmieňuje astronomická publikácia z roku 1913, v ktorej [[Frank Watson Dyson]] vyjadril potrebu nájsť meno pre túto jednotku vzdialenosti. On sám navrhol názov ''astron'', zatiaľ čo [[Carl Charier]] navrhol ''siriometer''. Ujal sa až názov parsek, ktorý vymyslel [[Herbert Hall Turner]].
Hoci bol pojem parsek pravdepodobne použitý už predtým, prvýkrát sa o ňom zmieňuje astronomická publikácia z roku 1913, v ktorej [[Frank Watson Dyson]] vyjadril potrebu nájsť meno pre túto jednotku vzdialenosti. On sám navrhol názov ''astron'', zatiaľ čo [[Carl Charier]] navrhol ''siriometer''. Ujal sa až názov parsek, ktorý vymyslel [[Herbert Hall Turner]].
Riadok 12: Riadok 12:
Meranie vzdialeností nebeských telies od Zeme je hlavným aspektom [[astrometria|astrometrie]], vedy, ktorá sa zaoberá meraním polôh nebeských telies.
Meranie vzdialeností nebeských telies od Zeme je hlavným aspektom [[astrometria|astrometrie]], vedy, ktorá sa zaoberá meraním polôh nebeských telies.


Kvôli extrémne malému rozsahu paralaktických posunov, pozemské metódy merania paralaxy poskytujú spoľahlivé výsledky len pre vzdialenosti menšie ako 325 svetelných rokov, resp. 100 parsekov, čo zodpovedá paralaxe nie menšej ako 1/100 sekundy. Medzi rokmi 1989 a 1993 zmeral satelit Hipparcos, vypustený Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) v roku 1989, paralaxy približne 100&nbsp;000 hviezd s presnosťou 0,97 tisícin sekundy a získal presné merania až do vzdialenosti okolo 1&nbsp;000&nbsp;pc.
Kvôli extrémne malému rozsahu paralaktických posunov, pozemské metódy merania paralaxy poskytujú spoľahlivé výsledky len pre vzdialenosti menšie ako 325 svetelných rokov, resp. 100 parsekov, čo zodpovedá paralaxe nie menšej ako 1/100 sekundy. Medzi rokmi 1989 a 1993 zmeral satelit Hipparcos, vypustený Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) v roku 1989, paralaxy približne 100 000 hviezd s presnosťou 0,97 tisícin sekundy a získal presné merania až do vzdialenosti okolo 1 000 pc.


V roku 2004 mal byť spustený satelit FAME, ktorý vyrobila NASA, aby zmeral paralaxy približne 40 miliónov hviezd s dostatočnou presnosťou až do vzdialenosti 2&nbsp;000&nbsp;pc. NASA však tento projekt v januári [[2002]] prestala financovať.
V roku 2004 mal byť spustený satelit FAME, ktorý vyrobila NASA, aby zmeral paralaxy približne 40 miliónov hviezd s dostatočnou presnosťou až do vzdialenosti 2 000 pc. NASA však tento projekt v januári [[2002]] prestala financovať.


Satelit GAIA, vyrobený Európskou vesmírnou agentúrou, má byť spustený s polovici roku [[2012]] a bude mať dostatočnú presnosť, aby zmeral hviezdne vzdialenosti až k stredu galaxie, ležiacemu 8000 pc v súhvezdí [[Súhvezdie Strelec|Strelec]].
Satelit GAIA, vyrobený Európskou vesmírnou agentúrou, má byť spustený s polovici roku [[2012]] a bude mať dostatočnú presnosť, aby zmeral hviezdne vzdialenosti až k stredu galaxie, ležiacemu 8000 pc v súhvezdí [[Súhvezdie Strelec|Strelec]].
Riadok 29: Riadok 29:


Na hornom obrázku S znamená Slnko a Z znamená Zem v jednom bode svojej obežnej dráhy. D je objekt vzdialený 1 parsek od Slnka. Podľa definície, veľkosť uhla pri vrchole D je 1 sekunda a vzdialenosť ZS je 1 astronomická jednotka ({{V jazyku|eng|astronomical unit}}). Z trigonometrie, vzdialenosť SD je
Na hornom obrázku S znamená Slnko a Z znamená Zem v jednom bode svojej obežnej dráhy. D je objekt vzdialený 1 parsek od Slnka. Podľa definície, veľkosť uhla pri vrchole D je 1 sekunda a vzdialenosť ZS je 1 astronomická jednotka ({{V jazyku|eng|astronomical unit}}). Z trigonometrie, vzdialenosť SD je
:<math>SD = {{ZS} \over {\tan 1''}} = 206 265 AU</math>
:<math>SD = {{ZS} \over {\tan 1''}} = 206 265 AU</math>


Jedna astronomická jednotka je približne rovná 1.49598×10<sup>8</sup> km, takže
Jedna astronomická jednotka je približne rovná 1.49598×10<sup>8</sup> km, takže

Verzia z 14:42, 7. január 2012

Parsek (skrátene pc) je jednotka dĺžky používaná v astronómii. Znamená "paralaxa jednej Uhlovej sekundy".

Je založená na metóde trigonometrickej paralaxy, najstaršej a najbežnejšej metóde merania vzdialeností hviezd. Uhol protiľahlý tomu, ktorý zviera hviezda so stredným polomerom zemskej orbity okolo Slnka, sa nazýva paralaxa. Parsek je definovaný ako vzdialenosť od Zeme k hviezde, ktorá má paralaxu 1 sekundu (angl. arcsecond). Inak, parsek je vzdialenosť, z ktorej sa dva objekty, vzdialené od seba 1 astronomickú jednotku, javia byť oddelené uhlom veľkosti 1 sekundy. Z toho dôvodu je približná hodnota paralaxy

AU = 206 265 AU = 3.08568×1016 m = 3.2616 ly (svetelných rokov).

Astronómovia zvyčajne vyjadrujú vzdialenosti medzi objektmi v jednotkách parsekov namiesto svetelných rokov. Je to jednak z historických dôvodov a tiež preto, lebo sa tým vyhnú použitiu prevodných činiteľov, akým je napríklad astronomická jednotka, ktoré môžu výpočet skomplikovať. Prvé priame merania objektu na medzihviezdne vzdialenosti (išlo o hviezdu 61 Cygni), ktoré uskutočnil Friedrich Wilhelm Bessel v roku 1838, boli uskutočnené pomocou trigonometrie použitím šírky zemskej obežnej dráhy ako základu. Parsek prirodzene vychádza z tejto metódy, keďže vzdialenosť v parsekoch je jednoducho prevrátená hodnota uhlu paralaxy (v sekundách).

Hoci bol pojem parsek pravdepodobne použitý už predtým, prvýkrát sa o ňom zmieňuje astronomická publikácia z roku 1913, v ktorej Frank Watson Dyson vyjadril potrebu nájsť meno pre túto jednotku vzdialenosti. On sám navrhol názov astron, zatiaľ čo Carl Charier navrhol siriometer. Ujal sa až názov parsek, ktorý vymyslel Herbert Hall Turner.

Neexistuje hviezda, ktorej paralaxa je väčšia ako 1 sekunda. Hviezda najbližšie k Zemi s najväčšou odmeranou paralaxou je Proxima Centauri, ktorej paralaxa je 0,772 sekúnd, teda jej vzdialenosť je 1,295 parsekov, resp. 4,225 svetelných rokov od nás.

Meranie vzdialeností nebeských telies od Zeme je hlavným aspektom astrometrie, vedy, ktorá sa zaoberá meraním polôh nebeských telies.

Kvôli extrémne malému rozsahu paralaktických posunov, pozemské metódy merania paralaxy poskytujú spoľahlivé výsledky len pre vzdialenosti menšie ako 325 svetelných rokov, resp. 100 parsekov, čo zodpovedá paralaxe nie menšej ako 1/100 sekundy. Medzi rokmi 1989 a 1993 zmeral satelit Hipparcos, vypustený Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) v roku 1989, paralaxy približne 100 000 hviezd s presnosťou 0,97 tisícin sekundy a získal presné merania až do vzdialenosti okolo 1 000 pc.

V roku 2004 mal byť spustený satelit FAME, ktorý vyrobila NASA, aby zmeral paralaxy približne 40 miliónov hviezd s dostatočnou presnosťou až do vzdialenosti 2 000 pc. NASA však tento projekt v januári 2002 prestala financovať.

Satelit GAIA, vyrobený Európskou vesmírnou agentúrou, má byť spustený s polovici roku 2012 a bude mať dostatočnú presnosť, aby zmeral hviezdne vzdialenosti až k stredu galaxie, ležiacemu 8000 pc v súhvezdí Strelec.

Vzdialenosti v parsekoch

Jeden kiloparsek, skrátene kpc, je tisíc parsekov. Jeden megaparsek, skrátene Mpc, je milión parsekov.

  • Vzdialenosť od Zeme k M100 je 17 Mpc.
  • Vzdialenosť od Zeme k stredu Galaxie je 8,6 kpc.

Ako vypočítať hodnotu parseku

Na hornom obrázku S znamená Slnko a Z znamená Zem v jednom bode svojej obežnej dráhy. D je objekt vzdialený 1 parsek od Slnka. Podľa definície, veľkosť uhla pri vrchole D je 1 sekunda a vzdialenosť ZS je 1 astronomická jednotka (angl. astronomical unit). Z trigonometrie, vzdialenosť SD je

Jedna astronomická jednotka je približne rovná 1.49598×108 km, takže