Benedetto Croce

Benedetto Croce (* 25. február 1866, Pescasseroli, L'Aquila – † 20. november 1952, Neapol) bol taliansky filozof, humanista, historik a kritik.

Názory

Bol odporcom fašizmu, ideológom liberalizmu. V estetike vbol zástancom podriadenia sa jednotlivca všeobecným hodnotám.

Prekonal taliansky pozitivizmus, ktorý bol dôležitý v 19. storočí. Spočiatku bol ovplyvnený F. De Sanctisom a J. Herbartom, ale potom sa stal novohegelianistom. Svojím dialektickým idealizmom podľa Hegela značne prispel k rozšíreniu nemeckého idealizmu v Taliansku.

Skutočnosť chápal ako nekonečný, dialektický vývoj objektívneho ducha dejín. Skutočnosť sa vraj realizuje v dvoch základných podobách:

• tvorivá teoretická činnosť (poznávanie):
  • estetické myslenie
  • pojmové myslenie
• praktická činnosť (chcenie,konanie)
  • etika
  • ekonomickosť

Život

V rokoch 1920-1921 bol ministrom školstva, roku 1944 znova minister. V roku 1925 napísal manifest proti fašizmu v Taliansku. V roku 1943 založil (do roku 1947 aj viedol) Liberálnu stranu. V roku 1947 založil Taliansky inštitút pre historické študie.

V rokoch 1903-1944 vydával vplyvný literárno-filozofický časopis „La Critica“.

Dielo

V zátvorke sú doslovné preklady

• Materialismo storico ed economia marxista (1900) (Historický materializmus a marxistická ekonómia)
• Filosofia come scienza dello spirito (1902-1917) (Filozofia ako veda ducha), časti:
  • Estetica come scienza dell' espressione e linguistica generale (Estetika ako veda výrazu a všeobecná lingvistika)
  • Logica come scienza del concetto puro (Logika ako veda čistého pojmu)
  • Filosofia della pratica. Economia ed etica (Filozofia praxe. Ekonika (Ekonomickosť) a etika)
  • Teoria e storia della storiografia (Teória a dejiny historiografie)
• Ciò che è vivo e ciò che è morto della filosofia di Hegel (1907) (Živé a mŕtve (veci) na Hegelovej filozofii)
• La filosofia di Giambattista Vico (1911) (Filozofia Giambattistu Vica)
• Breviario di estetica ([[1912]) (Breviár estetiky)
• Saggio sul Hegel (1912) (Rozprava o Hegelovi)
• Goethe (1919)
• Poesia e non poesia. Note sulla letteratura europea del secolo decimonono (1923) (Poézia a nepoézia)
• Racconto degli racconti (1925) (Rozprávanie rozprávaní)
• Manifest antifašistických intelektuálov (1.5. 1925),in: La Critica
• Aesthetica in nuce (1928) (Estetika v zátylku)
• Ultimi saggi (1935) (Poslední múdri)
• La poesia (1936) (Poézia)
• La storia come pensiero e come azione (1938) (Dejiny ako myšlienka a ako čin)
• Il carattere della filosofia moderna (1941) (Charakter modernej filozofie)
• Filosofia e storiografia (1949) (Filozofia a historiografia)