Benedetto Croce: Rozdiel medzi revíziami
d {{DEFAULTSORT:}} |
d robot Pridal: fa:بندیتو کروچه |
||
Riadok 56: | Riadok 56: | ||
[[en:Benedetto Croce]] |
[[en:Benedetto Croce]] |
||
[[es:Benedetto Croce]] |
[[es:Benedetto Croce]] |
||
[[fa:بندیتو کروچه]] |
|||
[[fi:Benedetto Croce]] |
[[fi:Benedetto Croce]] |
||
[[fr:Benedetto Croce]] |
[[fr:Benedetto Croce]] |
Verzia z 12:38, 26. jún 2008
Benedetto Croce (* 25. február 1866, Pescasseroli, L'Aquila – † 20. november 1952, Neapol) bol taliansky filozof, humanista, historik a kritik.
Názory
Bol odporcom fašizmu, ideológom liberalizmu. V estetike vbol zástancom podriadenia sa jednotlivca všeobecným hodnotám.
Prekonal taliansky pozitivizmus, ktorý bol dôležitý v 19. storočí. Spočiatku bol ovplyvnený F. De Sanctisom a J. Herbartom, ale potom sa stal novohegelianistom. Svojím dialektickým idealizmom podľa Hegela značne prispel k rozšíreniu nemeckého idealizmu v Taliansku.
Skutočnosť chápal ako nekonečný, dialektický vývoj objektívneho ducha dejín. Skutočnosť sa vraj realizuje v dvoch základných podobách:
- tvorivá teoretická činnosť (poznávanie):
- estetické myslenie
- pojmové myslenie
- praktická činnosť (chcenie,konanie)
- etika
- ekonomickosť
Život
V rokoch 1920-1921 bol ministrom školstva, roku 1944 znova minister. V roku 1925 napísal manifest proti fašizmu v Taliansku. V roku 1943 založil (do roku 1947 aj viedol) Liberálnu stranu. V roku 1947 založil Taliansky inštitút pre historické študie.
V rokoch 1903-1944 vydával vplyvný literárno-filozofický časopis „La Critica“.
Dielo
V zátvorke sú doslovné preklady
- Materialismo storico ed economia marxista (1900) (Historický materializmus a marxistická ekonómia)
- Filosofia come scienza dello spirito (1902-1917) (Filozofia ako veda ducha), časti:
- Estetica come scienza dell' espressione e linguistica generale (Estetika ako veda výrazu a všeobecná lingvistika)
- Logica come scienza del concetto puro (Logika ako veda čistého pojmu)
- Filosofia della pratica. Economia ed etica (Filozofia praxe. Ekonika (Ekonomickosť) a etika)
- Teoria e storia della storiografia (Teória a dejiny historiografie)
- Ciò che è vivo e ciò che è morto della filosofia di Hegel (1907) (Živé a mŕtve (veci) na Hegelovej filozofii)
- La filosofia di Giambattista Vico (1911) (Filozofia Giambattistu Vica)
- Breviario di estetica ([[1912]) (Breviár estetiky)
- Saggio sul Hegel (1912) (Rozprava o Hegelovi)
- Goethe (1919)
- Poesia e non poesia. Note sulla letteratura europea del secolo decimonono (1923) (Poézia a nepoézia)
- Racconto degli racconti (1925) (Rozprávanie rozprávaní)
- Manifest antifašistických intelektuálov (1.5. 1925),in: La Critica
- Aesthetica in nuce (1928) (Estetika v zátylku)
- Ultimi saggi (1935) (Poslední múdri)
- La poesia (1936) (Poézia)
- La storia come pensiero e come azione (1938) (Dejiny ako myšlienka a ako čin)
- Il carattere della filosofia moderna (1941) (Charakter modernej filozofie)
- Filosofia e storiografia (1949) (Filozofia a historiografia)