Preskočiť na obsah

Massachusetts: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
d Riešenie záverečných sekcií.
 
(24 medziľahlých úprav od 15 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Štát USA |
{{Infobox Štát USA |
Celý názov = The Commonwealth of Massachusetts |
Celý názov = Commonwealth of Massachusetts |
Originálny krátky názov = Massachusetts |
Originálny krátky názov = Massachusetts |
Prezývka = ''Bay State''<br />(Štát zálivu) |
Prezývka = ''The Bay State''<br />(Štát zálivu) |
Zástava = Massachusetts_state_flag.png|
Zástava = Flag of Massachusetts.svg|
Pečať = Seal of Massachusetts.svg|
Pečať = Seal of Massachusetts.svg|
Hlavné mesto = [[Boston (Massachusetts)|Boston]] |
Hlavné mesto = [[Boston (Massachusetts)|Boston]] |
Najväčšie mesto = [[Boston (Massachusetts)|Boston]] |
Najväčšie mesto = [[Boston (Massachusetts)|Boston]] |
Guvernér = [[Mitt Romney]] (R)|
Guvernér = [[Charlie Baker]] ([[Republikánska strana (USA)|R]])|
Poradie (rozloha) = 44 |
Poradie (rozloha) = 44 |
Celková rozloha = 27 360 |
Celková rozloha = 27 337 |
Rozloha súše = 20 317 |
Rozloha súše = 20 306 |
Rozloha vody = 7 043 |
Rozloha vody = 7 032 |
Percent vody = 25,7 |
Percent vody = 26,1 |
Poradie (počet obyvateľov) = 13 |
Poradie (počet obyvateľov) = 15 |
Počet obyvateľov = 6 547 629 |
Počet obyvateľov = 6 981 974 |
Rok sčítania = 2010 |
Rok sčítania = |
Poradie (hustota) = 3 |
Poradie (hustota) = 3 |
Hustota = 322,27 |
Hustota = 344 |
Poradie (vstup do Únie) = 6 |
Poradie (vstup do Únie) = 6 |
Dátum vstupu do Únie = [[6. február]] [[1788]] |
Dátum vstupu do Únie = [[6. február]] [[1788]] |
Časová zóna = Východná: [[UTC]]-5/[[Letný čas|-4]] |
Časová zóna = Východná: [[UTC]]-5/[[Letný čas|-4]] |
Zemepisná šírka = 41°10' až 42°53' s. š. |
Zemepisná šírka = 41°14' až 42°53' s. š. |
Zemepisná dĺžka = 68°57' až 73°30' z. d. |
Zemepisná dĺžka = 69°56' až 73°30' z. d. |
Šírka = 305 |
Šírka = 295 |
Dĺžka = 80 |
Dĺžka = 174 |
Najvyššia výška = 1063 |
Najvyššia výška = 1063.4 |
Stredná výška = 150 |
Stredná výška = 150 |
Najnižšia výška = 0 |
Najnižšia výška = 0 |
Riadok 31: Riadok 31:
}}
}}


'''Massachusetts''' [čítaj: ''Mesečusits''], oficiálne '''Commonwealth of Massachusets'''<ref group="pozn.">Massachusets je jedným zo štyroch štátov, ktoré používajú termín "Commonwealth" ako oficiálny názov, spoločne s [[Kentucky]], [[Virgínia|Virgíniou]] a [[Pensylvánia|Pensylvániou]]. </ref>, je [[Štát (Spojené štáty)|štát]] na [[Northeast (USA)|severovýchode]] [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]]. Je súčasťou regiónu [[Nové Anglicko]] a hraničí na východe s [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]] a [[Mainský záliv|Mainským zálivom]], na juhu so štátmi [[Connecticut]] a [[Rhode Island]], na severe so štátmi [[New Hampshire]] a [[Vermont]], a na západe so štátom [[New York (štát USA)|New York]]. Rozlohou je šiestym najmenším štátom, avšak s viac ako siedmimi miliónmi obyvateľmi je najobývanejším štátom v regióne Nové Anglicko, [[Zoznam štátov USA podľa počtu obyvateľov|15. najobývanejším]] v Spojených štátoch amerických a tretí podľa hustoty zaľudnenia po [[New Jersey]] a [[Rhode Island]]. Hlavným a najobývanejším mestom štátu, tak ako aj jeho kultúrnym a [[Finančné centrum|finančným centrom]], je [[Boston (Massachusetts)|Boston]]. Nachádza sa v ňom mestské jadro [[Veľký Boston]], najväčšia metropolitná oblasť v Novom Anglicku a regióne, ktoré má hlboký vplyv na americkú históriu, akademickú obec a výskumnú ekonomiku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bizjournals.com/boston/stories/2010/03/22/daily22.html?page=all|vydavateľ=www.bizjournals.com|dátum prístupu=2023-06-24}}</ref> Massachusetts, pôvodne závislý od [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]], [[Rybolov|rybolovu]] a [[Obchodná činnosť|obchodu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maritime Commerce, Maritime History of Massachusetts--A National Register of Historic Places Travel Itinerary|url=https://www.nps.gov/nr/travel/maritime/commerce.htm|vydavateľ=www.nps.gov|dátum prístupu=2023-06-24}}</ref> sa počas [[Priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]] zmenil na výrobné centrum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lowell, Massachusetts History {{!}} Lowell History {{!}} Lowell.com|url=http://lowell.com/city-of-lowell/lowell-history/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2010-04-05|dátum prístupu=2023-06-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20100405013026/http://lowell.com/city-of-lowell/lowell-history/|dátum archivácie=2010-04-05}}</ref> V priebehu 20. storočia sa ekonomika štátu presunula z výroby na služby<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=http://masstech.org/sites/mtc/files/documents/Staying_Power.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-06-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304071505/http://masstech.org/sites/mtc/files/documents/Staying_Power.pdf|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> a v 21. storočí je svetovým lídrom v [[Biotechnológia|biotechnológiách]], [[Strojárstvo|strojárstve]], vyššom vzdelávaní, financiách a [[Vodná doprava|námornom obchode]].
'''Massachusetts''' je [[štát USA]]. Hlavným a zároveň najväčším mestom je [[Boston (Massachusetts)|Boston]].


Massachusetts bolo miestom ranej anglickej kolonizácie: [[Plymouth (kolónia)|kolóniu Plymouth]] založili v roku 1620 [[Otcovia pútnici]] z galérie ''[[Mayflower]]'' a v roku 1630 [[Massachusettský záliv (kolónia)|kolónia Massachusettského zálivu]], ktorá dostala svoje meno od domorodých obyvateľov Massachusettu, založila osady v Bostone a Saleme. V roku 1692 zažilo mesto [[Salem (Massachusetts)|Salem]] a priľahlé oblasti jeden z najneslávnejších amerických prípadov masovej hystérie, procesy zvaný [[Salemské čarodejnice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Educational Info on Salem Witch Trials {{!}} Membership Page|url=https://salemwitchmuseum.com/education/|vydavateľ=Salem Witch Museum|dátum prístupu=2023-06-24|jazyk=en-US}}</ref> V roku 1777 založil generál [[Henry Knox]] [[Springfield Armory]], ktorá počas [[Priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]] katalyzovala množstvo dôležitých technologických pokrokov vrátane vymeniteľných dielov. V roku 1786 [[Shaysovo povstanie]], populistické povstanie vedené nespokojnými americkými veteránmi z [[Americká vojna za nezávislosť|vojny za nezávislosť]], ovplyvnilo [[Ústavodarné zhromaždenie USA|Ústavodarné zhromaždenie Spojených štátov amerických]]. V 18. storočí vzniklo z kazateľnice [[Northampton (Massachusetts)|Northamptonského]] kazateľa [[Jonathan Edwards (teológ)|Jonathana Edwardsa]] [[Prvé veľké prebudenie|prvé veľké protestanské prebudenie]], ktoré zachvátilo Britániu a [[trinásť kolónií]]. Koncom 18. storočia sa Boston stal známym ako „Kolíska slobody“ pre tamojšie agitácie, ktoré neskôr viedli k [[Americká revolúcia|americkej revolúcii]].
== Dejiny ==
=== 16. storočie ===
Počas náboženských nepokojov v 16. storočí sa skupina mužov a žien, ktorí dostali prezývku [[puritáni]], usilovala zreformovať anglikánsku cirkev znútra. Ich hlavnou požiadavkou bolo, aby sa rituály a štruktúry spojené s rímskym katolicizmom nahradili jednoduchšími [[Protestantizmus|protestantskými]] formami viery a bohoslužieb. Ich reformné názory podkopávali jednotu štátnej cirkvi, čím vzbudzovali obavy, že spôsobia rozkol v národe a ohrozia kráľovu autoritu.


Massachusetts zohral významnú vedeckú, obchodnú a kultúrnu úlohu v histórii Spojených štátov. Pred [[Americká občianska vojna|americkou občianskou vojnou]] bol centrom [[Abolicionizmus|abolicionistických]], umiernených a transcendentalistických hnutí. Koncom 19. storočia boli vynájdené v mestách Springfield a Holyoke v západnom Massachusetts športy [[basketbal]] a [[volejbal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Springfield College: The Birthplace of Basketball|url=http://www.springfieldcollege.edu/welcome/birthplace-of-basketball/|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-06-24|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20150504211534/http://www.springfieldcollege.edu/welcome/birthplace-of-basketball/|dátum archivácie=2015-05-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=About Us|url=https://www.volleyhall.org/about-us.html|vydavateľ=International Volleyball Hall of Fame - Holyoke, Massachusetts USA|dátum prístupu=2023-06-24|jazyk=en}}</ref> Taktiež má povesť sociálneho a politického progresivizmu, stal sa prvým štátom USA a jednou z prvých [[Jurisdikcia|jurisdikcií]] na svete, ktorá legálne uznala [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvá osôb rovnakého pohlavia]]; Boston je považovaný za centrum [[LGBT]] kultúry a aktivizmu v Spojených štátoch. Popredné americké politické dynastie pochádzajú z tohto štátu, vrátane rodín Adamsovcov a [[Kennedyovci|Kennedyovcov]].
=== Separatisti ===
Roku [[1607]] skupinka separatistov (radikálna sekta puritánov, ktorí neverili, že anglikánsku cirkev možno zreformovať) odišla do holandského Leydenu, kde jej [[Holandsko]] poskytlo azyl. [[Kalvinizmus|Kalvínski]] Holanďania im však umožnili vykonávať zväčša len nízko platenú robotnícku prácu. Niektorí členovia kongregácie sa nezmierili s takouto diskrimináciou a radšej sa vysťahovali do [[Amerika|Nového sveta]].


[[Harvard University|Harvardova univerzita]] v [[Cambridge (Massachusetts)|Cambridge]] je najstaršou inštitúciou vyššieho vzdelávania v Spojených štátoch<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=History|url=https://www.harvard.edu/programs/history/|dátum prístupu=2023-06-24|jazyk=en-US|meno=Harvard|priezvisko=University}}</ref> s najväčším finančným vybavením zo všetkých univerzít.<ref>{{Citácia periodika|titul=Harvard’s Endowment Remains Biggest of All|url=https://www.nytimes.com/2015/01/29/us/harvards-endowment-remains-biggest-of-all.html|periodikum=The New York Times|dátum=2015-01-29|dátum prístupu=2023-06-24|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Tamar|priezvisko=Lewin}}</ref> Univerzitou prešlo osem [[Prezident Spojených štátov|prezidentov USA]], zatiaľ čo [[Harvard Law School|Harvardskou právnickou fakultou]] prešla súčasná väčšina sudcov [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu USA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Meet Merrick Garland, Obama's SCOTUS nominee|url=https://www.usatoday.com/story/news/2016/03/16/merrick-garland-supreme-court-obama-nominee/81529760/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2023-06-24|jazyk=en-US}}</ref> [[Kendall Square]] v Cambridge sa od roku 2010 nazýva „najinovatívnejšia štvorcová míľa na planéte“, pretože produkuje vysokú koncentráciu začínajúcich podnikateľských podnikov a kvalitných inovácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kendall Square Initiative {{!}} Kendall Square Initiative|url=https://kendallsquare.mit.edu/|vydavateľ=kendallsquare.mit.edu|dátum prístupu=2023-06-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=When a neighborhood is crowned the most innovative square mile in the world, how do you keep it that way? - Innovation - Boston.com|url=http://archive.boston.com/business/innovation/blogs/inside-the-hive/2013/05/02/when-neighborhood-crowned-the-most-innovative-square-mile-the-world-how-you-keep-that-way/B1QxCjswQZZuG21WBdyBWK/blog.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2016-12-02|dátum prístupu=2023-06-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20161202165650/http://archive.boston.com/business/innovation/blogs/inside-the-hive/2013/05/02/when-neighborhood-crowned-the-most-innovative-square-mile-the-world-how-you-keep-that-way/B1QxCjswQZZuG21WBdyBWK/blog.html|dátum archivácie=2016-12-02}}</ref> [[Harvard University|Harvard]] aj [[Massachusetts Institute of Technology|MIT]], tiež v Cambridge, sú neustále hodnotené ako najuznávanejšie akademické inštitúcie na svete. Študenti verejných škôl v štáte Massachusetts patria medzi špičku sveta v akademických výsledkoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=News Article - Massachusetts Department of Elementary and Secondary Education|url=https://www.doe.mass.edu/news/news.aspx?id=24050|vydavateľ=www.doe.mass.edu|dátum prístupu=2023-06-24}}</ref>
=== Puritáni ===
Skupina leydenských puritánov získala od Virgínskej spoločnosti pozemkové výsady a roku [[1620]] sa 101 mužov, žien a detí nalodil o na [[Mayflower]] a vydalo sa do [[Virgínia|Virgínie]]. Búrka ich zahnala ďaleko na sever, až k mysu Cod v [[Nové Anglicko|Novom Anglicku]]. Pretože boli presvedčení, že sa nachádzajú mimo súdnej právomoci akejkoľvek organizovanej vlády, muži uzavreli formálnu dohodu, že budú poslúchať „spravodlivé a pre každého platné zákony“, navrhnuté vodcami, ktorých si sami zvolili. Tento dokument sa do histórie zapísal ako Mayflowerská zmluva.


Massachusetts je jedným z najvzdelanejších, najrozvinutejších a najbohatších štátov v USA: je na prvom mieste v percente populácie 25 a viac rokov s bakalárskym alebo pokročilým stupňom, na prvom mieste v americkom indexe ľudského rozvoja a štandardnom indexe ľudského rozvoja, prvý v príjme na obyvateľa a druhý v mediáne príjmu domácnosti (po New Jersey). V dôsledku toho sa radí medzi najlepšie štáty v krajine, v ktorých môžu občania žiť, a zároveň je jedným z najdrahších štátov.
V decembri loď Mayflower dorazila do plymouthského prístavu; Otcovia pútnici si začali budovať príbytky uprostred zimy. Takmer polovica ich zahynula na následky chladu a chorôb. Prežiť im pomohli [[Indiáni]] z kmeňa Wampanoag, žijúci v susedstve, ktorí ich naučili pestovať kukuricu. Na ďalšiu jeseň už dosiahli Otcovia pútnici veľkú úrodu kukurice a rozkvet obchodu s kožušinami a drevom.


== Dejiny ==
Roku [[1630]] sa na brehoch massachusettského zálivu vylodila nová skupina prisťahovalcov s povolenim kráľa Karola L založiť kolóniu. Mnohí boli [[puritáni]], ktorých v Anglicku čoraz väčšmi prenasledovali pre náboženské presvedčenie. Ich vodca John Winthrop sa otvorene rozhodol vybudovať v [[Nový Svet|Novom svete]] "mesto na kopci". Tým mal na mysli miesto, kde by puritáni žili v pri snom súlade so svojou náboženskou vierou.


=== Pred kolonizáciou ===
=== Kolónia massachusettského zálivu a John Winthrop ===
Massachusetts bolo pôvodne obývané kmeňmi [[Algonquianske jazyky|jazykovej rodiny Algonquian]], a to [[Wampanoagovia|Wampanoagmi]], [[Narragansettovia|Narragansettmi]], [[Nipmucovia|Nipmucmi]], [[Pocomtucovia|Pocomtucmi]], [[Mahicanovia|Mahicanmi]] a [[Massachusettovia|Massachusettmi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Origin and Early Mohican History - Stockbridge-Munsee Community, Band of Mohican Indians|url=http://mohican-nsn.gov/Departments/Library-Museum/Mohican_History/origin-and-early.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2009-09-12|dátum prístupu=2023-06-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20090912122346/http://mohican-nsn.gov/Departments/Library-Museum/Mohican_History/origin-and-early.htm|dátum archivácie=2009-09-12}}</ref> Zatiaľ čo pestovanie plodín, ako je tekvica a [[kukurica]], bolo dôležitou súčasťou ich stravy, ľudia týchto kmeňov lovili zver, lovili ryby a hľadali v lese väčšinu potravy. Dedinčania žili v chatrčiach nazývaných [[Vigvam|vigvamy]], ako aj v dlhých domoch.
Kolónia massachusettského zálivu mala zohrať dôležitú úlohu v rozvoji celej oblasti [[Nové Anglicko|Nového Anglicka]]. Winthrop a jeho puritánski spoločníci priniesli so sebou zakladajúcu listinu, a preto mohla správa kolónie sídliť v Massachusetts, a nie v [[Anglicko|Anglicku]].
Podľa zakladajúcej listiny moc spočívala v rukách generálneho súdneho dvora, pozostávajúceho len zo slobodných alebo plnoprávnych členov, ktorí zároveň museli byť členmi puritánskej cirkvi. Toto ustanovenie zabezpečovalo, že puritáni sa stali dominujúcou politickou aj náboženskou silou v kolónii. Generálny súdny dvor volil i guvernéra. Takmer celú ďalšiu generáciu ním bol John Winthrop.


=== Koloniálne obdobie ===
Nie každému prísna ortodoxnosť puritánskej vlády vyhovovala. Jedným z prvých, kto sa otvorene postavil proti Generálnemu súdnemu dvoru, bol mladý duchovný Roger Williams, ktorý nesúhlasil s tým, že kolónia sa zmocnila indiánskych území, a s jej vzťahmi k anglikánskej cirkvi.
Začiatkom 17. storočia spôsobili [[Európska emigrácia|európski kolonizátori]] epidémie, ako sú [[kiahne]], [[osýpky]], [[chrípka]] a možno aj [[leptospiróza]] v oblasti, ktorá je dnes známa ako [[Northeast (USA)|severovýchodná oblasť]] Spojených štátov.<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of North American Indians|url=http://archive.org/details/encyclopediaofno00hoxi|vydavateľ=Boston : Houghton Mifflin Company|rok=1996|isbn=978-0-395-66921-1|meno=Frederick E.|priezvisko=Hoxie}}</ref> V rokoch 1617 až 1619 zabili s najväčšou pravdepodobnosťou pravé kiahne približne 90 % [[Indiáni|domorodých Američanov]] z [[Massachusettský záliv|Massachusettského zálivu]].
[[Súbor:Mayflower in Plymouth Harbor, by William Halsall.jpg|vľavo|náhľad|237x237bod|Obraz [[Mayflower]] ''v prístave Harbor'' od [[William Halsall|Williama Halsalla]] (1882). [[Otcovia pútnici|Pútnici]] založili [[Plymouth (Massachusetts)|Plymouth]] v roku 1620.]]
Keď ho vypovedali z masachusettského zálivu, kúpil pôdu od narragansettských [[Indiáni|Indiánov]] a v oblasti dnešného [[Providence (Rhode Island)|Providence]] v štáte [[Rhode Island]] založil roku [[1636]] prvú americkú kolóniu, v ktorej došlo k úplnej odluke cirkvi od štátu a bola uzákonená sloboda náboženského vierovyznania.
Prví anglickí kolonizátori v Massachusetts, [[Puritanizmus (náboženstvo)|Puritáni]], dorazili loďou ''[[Mayflower]]'' do [[Plymouth (Massachusetts)|Plymouthu]] v roku 1620. Bola to druhá stála [[Britská kolonizácia Ameriky|anglická kolónia]] v časti Severnej Ameriky, z ktorých sa neskôr vyvinuli Spojené štáty, po [[Jamestown (Virgínia)|kolónii Jamestown]]. „[[Deň vďakyvzdania (Spojené štáty americké)|Prvý deň vďakyvzdania]]“ slávili puritáni po svojej prvej úrode v „[[Nový svet (geografia)|novom svete]]“ a táto udalosť trvala tri dni. Čoskoro ich nasledovali ďalší puritáni, ktorí v roku 1630 kolonizovali [[Massachusettský záliv (kolónia)|kolóniu Massachusettského zálivu]] - teraz známu ako Boston.


Puritáni verili, že [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánsku cirkev]] treba očistiť. Rozhodli sa kolonizovať Massachusetts s úmyslom založiť to, čo považovali za „ideálnu“ náboženskú spoločnosť. Na rozdiel od kolónie Plymouth bola [[Massachusettský záliv (kolónia)|kolónia Massachusettského zálivu]] kolonizovaná na základe kráľovskej listiny v roku 1629.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Charter Of Massachusetts Bay 1629 < 1600-1650 < Documents < American History From Revolution To Reconstruction and beyond|url=http://www.let.rug.nl/usa/documents/1600-1650/charter-of-massachusetts-bay-1629.php|vydavateľ=www.let.rug.nl|dátum prístupu=2023-06-25}}</ref> Náboženský nesúhlas aj expanzionizmus viedli k založeniu niekoľkých nových kolónií, krátko po Plymouthe a Massachusettskom zálive, na iných miestach v Novom Anglicku. Kolónia Massachusettského zálivu vyhnala disidentov ako [[Anne Hutchinson]] a [[Roger Williams]] kvôli náboženským a politickým konfliktom. V roku 1636 Williams kolonizoval územie, ktoré je dnes známe ako [[Rhode Island]], a Hutchinson sa k nemu pripojil o niekoľko rokov neskôr. Náboženská neznášanlivosť pokračovala. Medzi tými, ktorí proti tomu neskôr v storočí namietali, boli anglickí [[Kvakeri|kvakerskí]] kazatelia Alice a Thomas Curwenovci, ktorí boli v roku 1676 verejne zbičovaní a uväznení v Bostone.
=== Začiatkom tridsiatych rokov ===
Nielen takzvaní kacíri ako Williams opustili Massachusetts. Aj ortodoxní puritáni, hľadajúci úrodnejšiu pôdu a lepšie možnosti, začali čoskoro opúšťať kolóniu masachusettského zálivu. Chýry o úrodnosti connecticutského údolia prebudili záujem farmárov, ktorým sa na chudobnej pôde nedarilo. Začiatkom tridsiatych rokov sa mnohí rozhodli radšej čeliť nebezpečenstvu indiánskych útokov, aby získali pozemky na rovine a hlbokú, úrodnú pôdu. Nové komunity už väčšinou nepokladali členstvo v cirkvi za podmienku účasti vo voľbách, čim sa volebné právo rozšírilo na väčší počet obyvateľstva.


V roku 1641 sa Massachusetts výrazne rozšíril do vnútrozemia. Commonwealth získal osadu [[Springfield (Massachusetts)|Springfield]] v údolí [[Connecticut (rieka)|rieky Connecticut]], ktorá sa nedávno sporila so svojimi pôvodnými správcami, [[Connecticut (kolónia)|kolóniou Connecticut]]. Týmto bola vytvorená južná hranica Massachusetts na západe, hoci sa stalo sporným územím až do roku 1803/1804 kvôli problémom s geodéziou.
V tom istom čase sa aj na pobreží [[New Hampshire]] a [[Maine]] začali množiť nové osady, keďže čoraz viac prisťahovalcov sem lákala pôda a sloboda, ktorú Nový svet zdanlivo ponúkal.


V roku 1652 [[Všeobecný súd v Massachusetts]] poveril bostonského striebrotepca [[John Hull (obchodník)|Johna Hulla]], aby vyrábal miestne mince v nominálnych hodnotách šiling, aby sa vyriešil nedostatok mincí v kolónii. Do tej doby bolo hospodárstvo kolónie úplne závislé na výmennom obchode a cudzej mene, vrátane anglických, španielskych, holandských, portugalských a falošných mincí. V roku 1661 po obnovení monarchie anglická vláda považovala bostonskú mincovňu za vlastizradnú. Kolónia však ignorovala anglické požiadavky na zastavenie prevádzky minimálne do roku 1682, keď Hullovi vypršala zmluva ako mincovníkovi a kolónia neurobila nič pre to, aby mu obnovila zmluvu alebo vymenovala nového mincovného majstra. Razenie mincí prispelo k zrušeniu charty kolónie Massachusettského zálivu v roku 1684.
== Referencie ==
* Cincotta, Howard, ed. United States. United States Information Agency. Amerických dejín. Vienna: USIA Regional Program Office (Táto príručka je publikáciou vlády USA preto je voľne prístupná na verejnej doméne v Spojených štátoch amerických - pozri 17 U.S.C. 105).
** Túto prácu preložila p. Jarmila Cihová. P. Cihová súhlasila s uverejnením materiálov na webovej stránke Wikipedia a s ich archiváciou permissions-sk@wikimedia.org


V roku 1691 boli kolónie Massachusettský záliv a Plymouth zjednotené (spolu s dnešným [[Maine]], ktorý bol predtým rozdelený medzi Massachusetts a [[New York (provincia)|New York]]) do provincie [[Massachusettský záliv (provincia)|Massachusettský záliv]]. Krátko po príchode prvého guvernéra novej provincie [[William Phips|Williama Phipsa]] sa konali [[Salemské čarodejnice|čarodejnícke procesy v Saleme]], kde bolo za údajné [[čarodejníctvo]] obesených množstvo mužov a žien. [[Zemetrasenie v Cape Ann (1755)|Najničivejšie zemetrasenie]], aké bolo v Novom Anglicku doteraz zaznamenané, sa vyskytlo v roku 1755 a spôsobilo značné škody v celom Massachusetts.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Massachusetts}}


== Geografia ==
[[Súbor:East South East View, Mt Sugarloaf, South Deerfield MA.jpg|náhľad|Časť severo-centrálneho údolia Pioneer Valley v južnom Deerfielde]]
Massachusetts je [[Zoznam štátov a teritórií USA podľa rozlohy|siedmy najmenší štát v Spojených štátoch]]. Nachádza sa v regióne [[Nové Anglicko]] na [[Northeast (USA)|severovýchode Spojených štátov]]. Má rozlohu {{Km2|27 340}}, z čoho 25,7 % tvorí voda. Jeho pobrežie výrazne formuje niekoľko veľkých zálivov. Najväčším mestom je Boston, ktorý sa nachádza na najvzdialenejšom mieste Massachusettského zálivu a v ústí rieky Charles.


Napriek svojej malej rozlohe sa Massachusetts vyznačuje mnohými [[Topografia|topograficky]] charakteristickými oblasťami. Na rozsiahlej pobrežnej rovine Atlantického oceánu vo východnej časti štátu sa nachádza [[Greater Boston]] s väčšinou obyvateľstva štátu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bizjournals.com/boston/stories/2010/03/22/daily22.html?page=all | vydavateľ = www.bizjournals.com | dátum prístupu = 2024-03-12}}</ref> ako aj charakteristický [[polostrov]] [[Cape Cod]]. Na západe leží kopcovitý, vidiecky región stredného Massachusetts a za ním údolie rieky Connecticut. Pozdĺž západnej hranice západného Massachusetts leží najvyššie položená časť štátu, pohorie Berkshires, ktoré tvorí časť severného cípu [[Apalačské vrchy|Apalačského pohoria]].

Národný park USA spravuje v štáte Massachusetts viacero prírodných a historických lokalít.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Massachusetts (U.S. National Park Service) | url = https://www.nps.gov/state/ma/index.htm | vydavateľ = www.nps.gov | dátum prístupu = 2024-03-12}}</ref> Okrem dvanástich národných historických pamiatok, oblastí a koridorov spravuje aj Národný park Cape Cod National Seashore a Národnú rekreačnú oblasť Boston Harbor Islands.<ref name=":0" /> Okrem toho Ministerstvo ochrany prírody a rekreácie spravuje množstvo parkov, chodníkov a pláží v celom štáte Massachusetts.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mission | url = http://www.mass.gov/eea/agencies/dcr/inside-our-agency/mission/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2015-04-22 | dátum prístupu = 2024-03-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150422101501/http://www.mass.gov/eea/agencies/dcr/inside-our-agency/mission/ | dátum archivácie = 2015-04-22 }}</ref>

== Galéria ==
<gallery>
<gallery>
Image:2019-09-22 10 00 51 The Veterans War Memorial Tower on the summit of Mount Greylock in Adams, Berkshire County, Massachusetts.jpg
Image:Frost on Mt Greylock, from Notch Rd, Adams MA.jpg
Image:The Mayflower II in Plymouth Harbor, Plymouth MA.jpg
Image:Mayflower II.jpg
Image:Lexington Battle Green, Lexington MA.jpg
Image:Sunset on Cape Cod Bay.jpg
Image:USA 09562 Boston Luca Galuzzi 2007.jpg
Image:Reflecting pool at the Christian Science Church, Boston MA.jpg
</gallery>
</gallery>


== Poznámky ==
<references group="pozn." />

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* Cincotta, Howard, ed. United States. United States Information Agency. Amerických dejín. Vienna: USIA Regional Program Office (Táto príručka je publikáciou vlády USA preto je voľne prístupná na verejnej doméne v Spojených štátoch amerických - pozri 17 U.S.C. 105).

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Massachusetts|wikt=Massachusetts}}


{{Massachusetts}}
{{Massachusetts}}
Riadok 81: Riadok 91:


[[Kategória:Massachusetts| ]]
[[Kategória:Massachusetts| ]]

[[af:Massachusetts]]
[[an:Massachusetts]]
[[ang:Massachusetts]]
[[ar:ماساتشوستس]]
[[arc:ܡܐܣܐܬܫܘܣܬܣ]]
[[arz:ماساتشوستس]]
[[ast:Massachusetts]]
[[ay:Massachusetts suyu]]
[[az:Massaçusets]]
[[bar:Massachusetts]]
[[bat-smg:Masačusetsos]]
[[bcl:Massachusetts]]
[[be:Штат Масачусетс]]
[[be-x-old:Масачусэтс]]
[[bg:Масачузетс]]
[[bi:Massachusetts]]
[[bn:ম্যাসাচুসেট্‌স]]
[[bpy:ম্যাসাচুসেট্‌স]]
[[br:Massachusetts]]
[[bs:Massachusetts]]
[[ca:Massachusetts]]
[[ckb:ماساچووسیتس]]
[[co:Massachusetts]]
[[cs:Massachusetts]]
[[cv:Массачусетс]]
[[cy:Massachusetts]]
[[da:Massachusetts]]
[[de:Massachusetts]]
[[diq:Massachusetts]]
[[el:Μασαχουσέτη]]
[[en:Massachusetts]]
[[eo:Masaĉuseco]]
[[es:Massachusetts]]
[[et:Massachusetts]]
[[eu:Massachusetts]]
[[fa:ماساچوست]]
[[fi:Massachusetts]]
[[fo:Massachusetts]]
[[fr:Massachusetts]]
[[frp:Massachusetts]]
[[frr:Massachusetts]]
[[fy:Massachusetts]]
[[ga:Massachusetts]]
[[gag:Massachusetts]]
[[gd:Massachusetts]]
[[gl:Massachusetts]]
[[gn:Massachusetts]]
[[gv:Massachusetts]]
[[hak:Mà-sat-tsû-set]]
[[haw:Makakukeka]]
[[he:מסצ'וסטס]]
[[hi:मैसाचूसिट्स]]
[[hif:Massachusetts]]
[[hr:Massachusetts]]
[[ht:Masachosèt]]
[[hu:Massachusetts]]
[[hy:Մասաչուսեթս]]
[[ia:Massachusetts]]
[[id:Massachusetts]]
[[ie:Massachusetts]]
[[ig:Másáchusẹts]]
[[ik:Massachusetts]]
[[ilo:Massachusetts]]
[[io:Massachusetts]]
[[is:Massachusetts]]
[[it:Massachusetts]]
[[iu:ᒫᓵᓲᓰᑦᔅ]]
[[ja:マサチューセッツ州]]
[[jv:Massachusetts]]
[[ka:მასაჩუსეტსი]]
[[ko:매사추세츠 주]]
[[ku:Massachusetts]]
[[kw:Massachusetts]]
[[la:Massachusetta]]
[[lad:Massachusetts]]
[[li:Massachusetts]]
[[lij:Massachusetts]]
[[lmo:Massachusetts]]
[[lt:Masačusetsas]]
[[lv:Masačūsetsa]]
[[mg:Massachusetts]]
[[mi:Massachusetts]]
[[mk:Масачусетс]]
[[ml:മസാച്യുസെറ്റ്സ്]]
[[mn:Массачусеттс]]
[[mr:मॅसेच्युसेट्स]]
[[mrj:Массачусетс]]
[[ms:Massachusetts]]
[[my:မက်ဆာချူးဆက်ပြည်နယ်]]
[[mzn:ماساچوست]]
[[nah:Massachusetts]]
[[nds:Massachusetts]]
[[nl:Massachusetts]]
[[nn:Massachusetts]]
[[no:Massachusetts]]
[[nv:Méésíchóoshish Hahoodzo]]
[[oc:Massachusetts]]
[[os:Массачусетс]]
[[pam:Massachusetts]]
[[pap:Massachusetts]]
[[pl:Massachusetts]]
[[pms:Massachusetts]]
[[pnb:میساچیوسٹس]]
[[pt:Massachusetts]]
[[qu:Massachusetts suyu]]
[[rm:Massachusetts]]
[[ro:Massachusetts]]
[[ru:Массачусетс]]
[[scn:Massachusetts]]
[[se:Massachusetts]]
[[sh:Massachusetts]]
[[simple:Massachusetts]]
[[sl:Massachusetts]]
[[sq:Massachusetts]]
[[sr:Масачусетс]]
[[sv:Massachusetts]]
[[sw:Massachusetts]]
[[ta:மாசச்சூசெட்ஸ்]]
[[th:รัฐแมสซาชูเซตส์]]
[[tl:Massachusetts]]
[[tr:Massachusetts]]
[[tt:Массачусетс]]
[[ug:Massachuséts Shitati]]
[[uk:Массачусетс]]
[[ur:میساچوسٹس]]
[[uz:Massachusetts]]
[[vec:Massachusetts]]
[[vi:Massachusetts]]
[[vo:Massachusetts]]
[[war:Massachusetts]]
[[wuu:马萨诸塞]]
[[xal:Масачуусиц]]
[[xmf:მასაჩუსეთსი]]
[[yi:מאסאטשוסעטס]]
[[yo:Massachusetts]]
[[za:Massachusetts]]
[[zh:麻薩諸塞州]]
[[zh-min-nan:Massachusetts]]
[[zh-yue:麻省]]
[[zu:Massachusetts]]

Aktuálna revízia z 20:04, 1. november 2024

Commonwealth of Massachusetts
Vlajka Pečať

Ostatné štáty USA
Prezývka štátuThe Bay State
(Štát zálivu)
Hlavné mestoBoston
Najväčšie mestoBoston
GuvernérCharlie Baker (R)
Rozloha
Poradie44. miesto
Celková27 337 km²
Súš20 306 km²
Voda7 032 km²
% vody26,1 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie15. miesto
Obyvateľov6 981 974
Hustota obyvateľov
Poradie3. miesto
Hustota344 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie6. v poradí
Dátum6. február 1788
Geografické údaje
Zemepisná šírka41°14' až 42°53' s. š.
Zemepisná dĺžka69°56' až 73°30' z. d.
Šírka295 km
Dĺžka174 km
Nadmorská výška
Najvyššia1 063,4 m n. m.
Stredná150 m n. m.
Najnižšia0 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zónaVýchodná: UTC-5/-4
ISO 3166-2US-MA

Massachusetts [čítaj: Mesečusits], oficiálne Commonwealth of Massachusets[pozn. 1], je štát na severovýchode Spojených štátov amerických. Je súčasťou regiónu Nové Anglicko a hraničí na východe s Atlantickým oceánom a Mainským zálivom, na juhu so štátmi Connecticut a Rhode Island, na severe so štátmi New Hampshire a Vermont, a na západe so štátom New York. Rozlohou je šiestym najmenším štátom, avšak s viac ako siedmimi miliónmi obyvateľmi je najobývanejším štátom v regióne Nové Anglicko, 15. najobývanejším v Spojených štátoch amerických a tretí podľa hustoty zaľudnenia po New Jersey a Rhode Island. Hlavným a najobývanejším mestom štátu, tak ako aj jeho kultúrnym a finančným centrom, je Boston. Nachádza sa v ňom mestské jadro Veľký Boston, najväčšia metropolitná oblasť v Novom Anglicku a regióne, ktoré má hlboký vplyv na americkú históriu, akademickú obec a výskumnú ekonomiku.[1] Massachusetts, pôvodne závislý od poľnohospodárstva, rybolovu a obchodu,[2] sa počas priemyselnej revolúcie zmenil na výrobné centrum.[3] V priebehu 20. storočia sa ekonomika štátu presunula z výroby na služby[4] a v 21. storočí je svetovým lídrom v biotechnológiách, strojárstve, vyššom vzdelávaní, financiách a námornom obchode.

Massachusetts bolo miestom ranej anglickej kolonizácie: kolóniu Plymouth založili v roku 1620 Otcovia pútnici z galérie Mayflower a v roku 1630 kolónia Massachusettského zálivu, ktorá dostala svoje meno od domorodých obyvateľov Massachusettu, založila osady v Bostone a Saleme. V roku 1692 zažilo mesto Salem a priľahlé oblasti jeden z najneslávnejších amerických prípadov masovej hystérie, procesy zvaný Salemské čarodejnice.[5] V roku 1777 založil generál Henry Knox Springfield Armory, ktorá počas priemyselnej revolúcie katalyzovala množstvo dôležitých technologických pokrokov vrátane vymeniteľných dielov. V roku 1786 Shaysovo povstanie, populistické povstanie vedené nespokojnými americkými veteránmi z vojny za nezávislosť, ovplyvnilo Ústavodarné zhromaždenie Spojených štátov amerických. V 18. storočí vzniklo z kazateľnice Northamptonského kazateľa Jonathana Edwardsa prvé veľké protestanské prebudenie, ktoré zachvátilo Britániu a trinásť kolónií. Koncom 18. storočia sa Boston stal známym ako „Kolíska slobody“ pre tamojšie agitácie, ktoré neskôr viedli k americkej revolúcii.

Massachusetts zohral významnú vedeckú, obchodnú a kultúrnu úlohu v histórii Spojených štátov. Pred americkou občianskou vojnou bol centrom abolicionistických, umiernených a transcendentalistických hnutí. Koncom 19. storočia boli vynájdené v mestách Springfield a Holyoke v západnom Massachusetts športy basketbal a volejbal.[6][7] Taktiež má povesť sociálneho a politického progresivizmu, stal sa prvým štátom USA a jednou z prvých jurisdikcií na svete, ktorá legálne uznala manželstvá osôb rovnakého pohlavia; Boston je považovaný za centrum LGBT kultúry a aktivizmu v Spojených štátoch. Popredné americké politické dynastie pochádzajú z tohto štátu, vrátane rodín Adamsovcov a Kennedyovcov.

Harvardova univerzita v Cambridge je najstaršou inštitúciou vyššieho vzdelávania v Spojených štátoch[8] s najväčším finančným vybavením zo všetkých univerzít.[9] Univerzitou prešlo osem prezidentov USA, zatiaľ čo Harvardskou právnickou fakultou prešla súčasná väčšina sudcov Najvyššieho súdu USA.[10] Kendall Square v Cambridge sa od roku 2010 nazýva „najinovatívnejšia štvorcová míľa na planéte“, pretože produkuje vysokú koncentráciu začínajúcich podnikateľských podnikov a kvalitných inovácií.[11][12] Harvard aj MIT, tiež v Cambridge, sú neustále hodnotené ako najuznávanejšie akademické inštitúcie na svete. Študenti verejných škôl v štáte Massachusetts patria medzi špičku sveta v akademických výsledkoch.[13]

Massachusetts je jedným z najvzdelanejších, najrozvinutejších a najbohatších štátov v USA: je na prvom mieste v percente populácie 25 a viac rokov s bakalárskym alebo pokročilým stupňom, na prvom mieste v americkom indexe ľudského rozvoja a štandardnom indexe ľudského rozvoja, prvý v príjme na obyvateľa a druhý v mediáne príjmu domácnosti (po New Jersey). V dôsledku toho sa radí medzi najlepšie štáty v krajine, v ktorých môžu občania žiť, a zároveň je jedným z najdrahších štátov.

Pred kolonizáciou

[upraviť | upraviť zdroj]

Massachusetts bolo pôvodne obývané kmeňmi jazykovej rodiny Algonquian, a to Wampanoagmi, Narragansettmi, Nipmucmi, Pocomtucmi, Mahicanmi a Massachusettmi.[14] Zatiaľ čo pestovanie plodín, ako je tekvica a kukurica, bolo dôležitou súčasťou ich stravy, ľudia týchto kmeňov lovili zver, lovili ryby a hľadali v lese väčšinu potravy. Dedinčania žili v chatrčiach nazývaných vigvamy, ako aj v dlhých domoch.

Koloniálne obdobie

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 17. storočia spôsobili európski kolonizátori epidémie, ako sú kiahne, osýpky, chrípka a možno aj leptospiróza v oblasti, ktorá je dnes známa ako severovýchodná oblasť Spojených štátov.[15] V rokoch 1617 až 1619 zabili s najväčšou pravdepodobnosťou pravé kiahne približne 90 % domorodých Američanov z Massachusettského zálivu.

Obraz Mayflower v prístave Harbor od Williama Halsalla (1882). Pútnici založili Plymouth v roku 1620.

Prví anglickí kolonizátori v Massachusetts, Puritáni, dorazili loďou Mayflower do Plymouthu v roku 1620. Bola to druhá stála anglická kolónia v časti Severnej Ameriky, z ktorých sa neskôr vyvinuli Spojené štáty, po kolónii Jamestown. „Prvý deň vďakyvzdania“ slávili puritáni po svojej prvej úrode v „novom svete“ a táto udalosť trvala tri dni. Čoskoro ich nasledovali ďalší puritáni, ktorí v roku 1630 kolonizovali kolóniu Massachusettského zálivu - teraz známu ako Boston.

Puritáni verili, že anglikánsku cirkev treba očistiť. Rozhodli sa kolonizovať Massachusetts s úmyslom založiť to, čo považovali za „ideálnu“ náboženskú spoločnosť. Na rozdiel od kolónie Plymouth bola kolónia Massachusettského zálivu kolonizovaná na základe kráľovskej listiny v roku 1629.[16] Náboženský nesúhlas aj expanzionizmus viedli k založeniu niekoľkých nových kolónií, krátko po Plymouthe a Massachusettskom zálive, na iných miestach v Novom Anglicku. Kolónia Massachusettského zálivu vyhnala disidentov ako Anne Hutchinson a Roger Williams kvôli náboženským a politickým konfliktom. V roku 1636 Williams kolonizoval územie, ktoré je dnes známe ako Rhode Island, a Hutchinson sa k nemu pripojil o niekoľko rokov neskôr. Náboženská neznášanlivosť pokračovala. Medzi tými, ktorí proti tomu neskôr v storočí namietali, boli anglickí kvakerskí kazatelia Alice a Thomas Curwenovci, ktorí boli v roku 1676 verejne zbičovaní a uväznení v Bostone.

V roku 1641 sa Massachusetts výrazne rozšíril do vnútrozemia. Commonwealth získal osadu Springfield v údolí rieky Connecticut, ktorá sa nedávno sporila so svojimi pôvodnými správcami, kolóniou Connecticut. Týmto bola vytvorená južná hranica Massachusetts na západe, hoci sa stalo sporným územím až do roku 1803/1804 kvôli problémom s geodéziou.

V roku 1652 Všeobecný súd v Massachusetts poveril bostonského striebrotepca Johna Hulla, aby vyrábal miestne mince v nominálnych hodnotách šiling, aby sa vyriešil nedostatok mincí v kolónii. Do tej doby bolo hospodárstvo kolónie úplne závislé na výmennom obchode a cudzej mene, vrátane anglických, španielskych, holandských, portugalských a falošných mincí. V roku 1661 po obnovení monarchie anglická vláda považovala bostonskú mincovňu za vlastizradnú. Kolónia však ignorovala anglické požiadavky na zastavenie prevádzky minimálne do roku 1682, keď Hullovi vypršala zmluva ako mincovníkovi a kolónia neurobila nič pre to, aby mu obnovila zmluvu alebo vymenovala nového mincovného majstra. Razenie mincí prispelo k zrušeniu charty kolónie Massachusettského zálivu v roku 1684.

V roku 1691 boli kolónie Massachusettský záliv a Plymouth zjednotené (spolu s dnešným Maine, ktorý bol predtým rozdelený medzi Massachusetts a New York) do provincie Massachusettský záliv. Krátko po príchode prvého guvernéra novej provincie Williama Phipsa sa konali čarodejnícke procesy v Saleme, kde bolo za údajné čarodejníctvo obesených množstvo mužov a žien. Najničivejšie zemetrasenie, aké bolo v Novom Anglicku doteraz zaznamenané, sa vyskytlo v roku 1755 a spôsobilo značné škody v celom Massachusetts.

Časť severo-centrálneho údolia Pioneer Valley v južnom Deerfielde

Massachusetts je siedmy najmenší štát v Spojených štátoch. Nachádza sa v regióne Nové Anglicko na severovýchode Spojených štátov. Má rozlohu 27 340 km², z čoho 25,7 % tvorí voda. Jeho pobrežie výrazne formuje niekoľko veľkých zálivov. Najväčším mestom je Boston, ktorý sa nachádza na najvzdialenejšom mieste Massachusettského zálivu a v ústí rieky Charles.

Napriek svojej malej rozlohe sa Massachusetts vyznačuje mnohými topograficky charakteristickými oblasťami. Na rozsiahlej pobrežnej rovine Atlantického oceánu vo východnej časti štátu sa nachádza Greater Boston s väčšinou obyvateľstva štátu,[17] ako aj charakteristický polostrov Cape Cod. Na západe leží kopcovitý, vidiecky región stredného Massachusetts a za ním údolie rieky Connecticut. Pozdĺž západnej hranice západného Massachusetts leží najvyššie položená časť štátu, pohorie Berkshires, ktoré tvorí časť severného cípu Apalačského pohoria.

Národný park USA spravuje v štáte Massachusetts viacero prírodných a historických lokalít.[18] Okrem dvanástich národných historických pamiatok, oblastí a koridorov spravuje aj Národný park Cape Cod National Seashore a Národnú rekreačnú oblasť Boston Harbor Islands.[18] Okrem toho Ministerstvo ochrany prírody a rekreácie spravuje množstvo parkov, chodníkov a pláží v celom štáte Massachusetts.[19]

  1. Massachusets je jedným zo štyroch štátov, ktoré používajú termín "Commonwealth" ako oficiálny názov, spoločne s Kentucky, Virgíniou a Pensylvániou.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. www.bizjournals.com, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  2. Maritime Commerce, Maritime History of Massachusetts--A National Register of Historic Places Travel Itinerary [online]. www.nps.gov, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  3. Lowell, Massachusetts History | Lowell History | Lowell.com [online]. web.archive.org, 2010-04-05, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online. Archivované 2010-04-05 z originálu.
  4. Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  5. Educational Info on Salem Witch Trials | Membership Page [online]. Salem Witch Museum, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Springfield College: The Birthplace of Basketball [online]. web.archive.org, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online. Archivované 2015-05-04 z originálu. (po anglicky)
  7. About Us [online]. International Volleyball Hall of Fame - Holyoke, Massachusetts USA, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. UNIVERSITY, Harvard. History [online]. [Cit. 2023-06-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. LEWIN, Tamar. Harvard’s Endowment Remains Biggest of All. The New York Times, 2015-01-29. Dostupné online [cit. 2023-06-24]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  10. Meet Merrick Garland, Obama's SCOTUS nominee [online]. USA TODAY, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. Kendall Square Initiative | Kendall Square Initiative [online]. kendallsquare.mit.edu, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  12. When a neighborhood is crowned the most innovative square mile in the world, how do you keep it that way? - Innovation - Boston.com [online]. web.archive.org, 2016-12-02, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online. Archivované 2016-12-02 z originálu.
  13. News Article - Massachusetts Department of Elementary and Secondary Education [online]. www.doe.mass.edu, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  14. Origin and Early Mohican History - Stockbridge-Munsee Community, Band of Mohican Indians [online]. web.archive.org, 2009-09-12, [cit. 2023-06-25]. Dostupné online. Archivované 2009-09-12 z originálu.
  15. HOXIE, Frederick E.. Encyclopedia of North American Indians. [s.l.] : Boston : Houghton Mifflin Company, 1996. Dostupné online. ISBN 978-0-395-66921-1.
  16. Charter Of Massachusetts Bay 1629 < 1600-1650 < Documents < American History From Revolution To Reconstruction and beyond [online]. www.let.rug.nl, [cit. 2023-06-25]. Dostupné online.
  17. www.bizjournals.com, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online.
  18. a b Massachusetts (U.S. National Park Service) [online]. www.nps.gov, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online.
  19. Mission [online]. web.archive.org, 2015-04-22, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online. Archivované 2015-04-22 z originálu.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Cincotta, Howard, ed. United States. United States Information Agency. Amerických dejín. Vienna: USIA Regional Program Office (Táto príručka je publikáciou vlády USA preto je voľne prístupná na verejnej doméne v Spojených štátoch amerických - pozri 17 U.S.C. 105).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]