Françoise Sagan: Rozdiel medzi revíziami
Všetky knihy na Slovensku vyšli pod týmto menom. Značky: vrátenie vrátené možný vandalizmus |
Pod týmto slovenským názvom vyšla kniha |
||
(12 medziľahlých úprav od 6 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{presunúť|Françoise Saganová}} |
|||
{{Infobox Spisovateľ |
{{Infobox Spisovateľ |
||
| meno = Françoise |
| meno = Françoise Sagan |
||
| obrázok = |
| obrázok = |
||
| popis = francúzska spisovateľka |
| popis = francúzska spisovateľka |
||
Riadok 29: | Riadok 28: | ||
}} |
}} |
||
'''Françoise |
'''Françoise Sagan''', vlastným menom '''Françoise Quoirezová''' (* [[21. jún]] [[1935]], [[Cajarc]], [[Francúzsko]] – † [[24. september]] [[2004]], [[Équemauville]]) bola [[Francúzsko|francúzska]] [[spisovateľka]], prozaička a dramatická autorka, scenáristka a textárka. Svoj pseudonym si vybrala z diela [[Marcel Proust|Marcela Prousta]] - Princesse de Sagan ([[Hľadanie strateného času]]). |
||
== Osobný život == |
== Osobný život == |
||
Narodila sa v [[Cajarc]]u ([[Lot (departement)|department Lot]]), kde strávila detstvo obklopená zvieratami. Bola najmladším a rovnako tak i rozmaznaným členom meštianskej rodiny. Jej otec pôsobil ako riaditeľ spoločnosti a matka bola dedička bohatých statkárov. Rodina Quoirezových strávila [[2. svetová vojna|2. svetovú vojnu]] v provincii [[Dauphiné]] a neskôr vo [[Vercors]]. Mladosť prežila v [[Paríž]]i. V roku [[1953]] bola neúspešná na prijímacích pohovoroch na [[Sorbonne]]. I keď žila nekonvenčným životným štýlom, napokon začala študovať na [[Parížska univerzita|parížskej univerzite]], avšak svoje štúdiá riadne neukončila. Od svojich 17 |
Narodila sa v [[Cajarc]]u ([[Lot (departement)|department Lot]]), kde strávila detstvo obklopená zvieratami. Bola najmladším a rovnako tak i rozmaznaným členom meštianskej rodiny. Jej otec pôsobil ako riaditeľ spoločnosti a matka bola dedička bohatých statkárov. Rodina Quoirezových strávila [[2. svetová vojna|2. svetovú vojnu]] v provincii [[Dauphiné]] a neskôr vo [[Vercors]]. Mladosť prežila v [[Paríž]]i. V roku [[1953]] bola neúspešná na prijímacích pohovoroch na [[Sorbonne]]. I keď žila nekonvenčným životným štýlom, napokon začala študovať na [[Parížska univerzita|parížskej univerzite]], avšak svoje štúdiá riadne neukončila. Od svojich 17 rokov raňajkovala v kaviarni "Closerie des Lilas", okrem iných aj so svojím učiteľom [[Jean-Paul Sartre|Jeanom-Paulom Sartrom]], čo ju zrejme inšpirovalo k písaniu. |
||
Sagan bola v manželskom zväzku dvakrát. Prvýkrát vyskúšala manželský život s Guyom Schoellerom, ktorý bol o 20 rokov starší (svadba sa uskutočnila [[13. marca]] [[1958]]). Toto manželstvo trvalo približne dva roky (rozviedli sa v júni [[1960]]). Jej druhým svadobným pokusom bol Bob Westhof, mladý americký sukničkár a zdanlivý keramik. Tento zväzok vydržal asi rok (svadba sa konala [[10. január]]a [[1962]] a v roku [[1963]] sa rozviedli). Z tohto vzťahu vzišlo i dieťa – Denis. Po manželských skúsenostiach sa vybrala inou cestou – vytrvala v lesbickom mileneckom vzťahu s módnou návrhárkou Peggy Roche a milencom Bernardom Frankom – ženatým esejistom, ktorý bol posadnutý čítaním a jedením. Svoju nekonvenčnú rodinu rozšírila o Annicku Geille, redaktorku [[Playboy (časopis)|Playboy magazínu]], ktorá o nej napísala článok. |
Sagan bola v manželskom zväzku dvakrát. Prvýkrát vyskúšala manželský život s Guyom Schoellerom, ktorý bol o 20 rokov starší (svadba sa uskutočnila [[13. marca]] [[1958]]). Toto manželstvo trvalo približne dva roky (rozviedli sa v júni [[1960]]). Jej druhým svadobným pokusom bol Bob Westhof, mladý americký sukničkár a zdanlivý keramik. Tento zväzok vydržal asi rok (svadba sa konala [[10. január]]a [[1962]] a v roku [[1963]] sa rozviedli). Z tohto vzťahu vzišlo i dieťa – Denis. Po manželských skúsenostiach sa vybrala inou cestou – vytrvala v lesbickom mileneckom vzťahu s módnou návrhárkou Peggy Roche a milencom Bernardom Frankom – ženatým esejistom, ktorý bol posadnutý čítaním a jedením. Svoju nekonvenčnú rodinu rozšírila o Annicku Geille, redaktorku [[Playboy (časopis)|Playboy magazínu]], ktorá o nej napísala článok. |
||
Zbožňovala cestovanie a veľakrát ju v [[Spojené štáty|USA]] videli s [[Truman Capote|Trumanom Capotem]], či s [[Ava Gardnerová |Avou Gardnerovou]]. [[14. apríla]] [[1957]], keď riadila svoje športové auto [[Aston Martin|Aston-Martin]], spôsobila dopravnú nehodu a na istý čas sa ocitla v bezvedomí. Utrpela mnohonásobné zlomeniny hlavy, hrudníka a brucha. Odvtedy bojovala so závislosťou na liekoch a drogách. Milovala šoférovanie a veľakrát navštívila [[Monte Carlo]], aby sa pri hraní v [[Kasíno|kasínach]] zrelaxovala. Všetky jej biografie obsahujú informáciu o tom ako vyhrala veľké množstvo peňazí v kasíne, ako jazdila na drahých autách a užívala si nočný život na [[Azúrové pobrežie|Côte d´Azur]], no Sagan nezabudla písať ďalšie romány. Françoise Saganová sa stala [[Ikona|ikonou]] úspechu vo Francúzsku. |
Zbožňovala cestovanie a veľakrát ju v [[Spojené štáty|USA]] videli s [[Truman Capote|Trumanom Capotem]], či s [[Ava Gardnerová |Avou Gardnerovou]]. [[14. apríla]] [[1957]], keď riadila svoje športové auto [[Aston Martin|Aston-Martin]], spôsobila dopravnú nehodu a na istý čas sa ocitla v bezvedomí. Utrpela mnohonásobné zlomeniny hlavy, hrudníka a brucha. Odvtedy bojovala so závislosťou na liekoch a drogách. Milovala šoférovanie a veľakrát navštívila [[Monte Carlo]], aby sa pri hraní v [[Kasíno|kasínach]] zrelaxovala. Všetky jej biografie obsahujú informáciu o tom, ako vyhrala veľké množstvo peňazí v kasíne, ako jazdila na drahých autách a užívala si nočný život na [[Azúrové pobrežie|Côte d´Azur]], no Sagan nezabudla písať ďalšie romány. Françoise Saganová sa stala [[Ikona|ikonou]] úspechu vo Francúzsku. |
||
90 |
90. roky boli pre Saganovú v znamení závislosti na [[Droga (omamná látka)|drogách]]. Dlhodobo užívala tabletky, [[amfetamín|amfetamíny]], [[kokaín]], [[morfium]] a [[alkoholický nápoj|alkohol]]. |
||
O tom, že Saganovej zdravotný stav nebol celkom dobrý sa svet dozvedel v roku [[2000]]. O dva roky na to bola obvinená z krátenia daní, ale vďaka bývalému prezidentovi [[Francois Mitterrand|Françoisovi Mitterrandovi]] dostala len podmienečný rozsudok. |
O tom, že Saganovej zdravotný stav nebol celkom dobrý, sa svet dozvedel v roku [[2000]]. O dva roky na to bola obvinená z krátenia daní, ale vďaka bývalému prezidentovi [[Francois Mitterrand|Françoisovi Mitterrandovi]] dostala len podmienečný rozsudok. |
||
Koncom života sa ocitla opustená a bez luxusu na ktorý bola zvyknutá. 24. septembra [[2004]] zomrela vo veku 69 rokov na [[Pľúcna embólia|pľúcnu embóliu]] v [[Équemauville]] - [[Calvados (departement)|Calvados]]. Na jej vlastnú žiadosť boli jej pozostatky spálené v rodnom Cajarcu. |
Koncom života sa ocitla opustená a bez luxusu, na ktorý bola zvyknutá. 24. septembra [[2004]] zomrela vo veku 69 rokov na [[Pľúcna embólia|pľúcnu embóliu]] v [[Équemauville]] - [[Calvados (departement)|Calvados]]. Na jej vlastnú žiadosť boli jej pozostatky spálené v rodnom Cajarcu. |
||
Prezident [[Jacques Chirac ]]po smrti spisovateľky povedal: ''„Bola vedúcou postavou svojej generácie a pomohla zlepšiť postavenie žien vo Francúzsku. S jej odchodom Francúzsko stráca jednu z najlepších a najcitlivejších autoriek. S citom a bystrosťou odhaľovala ducha a vášne ľudského srdca<ref> |
Prezident [[Jacques Chirac ]]po smrti spisovateľky povedal: ''„Bola vedúcou postavou svojej generácie a pomohla zlepšiť postavenie žien vo Francúzsku. S jej odchodom Francúzsko stráca jednu z najlepších a najcitlivejších autoriek. S citom a bystrosťou odhaľovala ducha a vášne ľudského srdca<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Citácia F. Mitterranda |url=http://www.alalettre.com/actualite-sagan.php |dátum prístupu=2010-05-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211016122349/http://www.alalettre.com/actualite-sagan.php |dátum archivácie=2021-10-16 }}</ref>.“'' |
||
V roku [[2010]] založil Saganovej syn Denis Westhoff literárnu cenu "Le prix Françoise-Sagan". |
V roku [[2010]] založil Saganovej syn Denis Westhoff literárnu cenu "Le prix Françoise-Sagan". |
||
== Literárna tvorba == |
== Literárna tvorba == |
||
Jej prvý román – ''Dobrý deň, smútok'', bol publikovaný v roku [[1954]], keď mala 18 rokov. Jej debut zaznamenal okamžitý a medzinárodný úspech. V tejto knihe hrá hlavnú postavu Cécile – 17 |
Jej prvý román – ''Dobrý deň, smútok'', bol publikovaný v roku [[1954]], keď mala 18 rokov. Jej debut zaznamenal okamžitý a medzinárodný úspech. V tejto knihe hrá hlavnú postavu Cécile – 17-ročné dievča, ktoré je vychovávané iba otcom, znamenitým svetákom. |
||
Hrdinami jej kníh sú členovia a členky zlatej mládeže bojujúci s dezilúziou. Až do roku [[1998]] bola aktívnou autorkou, ktorá napísala veľa diel. Mnoho jej diel bolo sfilmovaných. Stroho dodržiavala štýl francúzskeho psychologického [[román]]u, dokonca i keď v tom čase bol v obľube iný štýl – [[nový román]]. Jej postavy majú často v konverzáciách existenciálny podtón. Jej tvorba sa neobmedzovala len na romány, divadelné hry a autobiografiu, ale rovnako tak i texty piesní a filmové scenáre. |
Hrdinami jej kníh sú členovia a členky zlatej mládeže bojujúci s dezilúziou. Až do roku [[1998]] bola aktívnou autorkou, ktorá napísala veľa diel. Mnoho jej diel bolo sfilmovaných. Stroho dodržiavala štýl francúzskeho psychologického [[román]]u, dokonca i keď v tom čase bol v obľube iný štýl – [[nový román]]. Jej postavy majú často v konverzáciách existenciálny podtón. Jej tvorba sa neobmedzovala len na romány, divadelné hry a autobiografiu, ale rovnako tak obsahovala i texty piesní a filmové scenáre. |
||
V 60 |
V 60. rokoch sa Sagan vo väčšej miere venovala písaniu hier, ktoré boli skutočne skvelé v dialógoch, avšak nezaznamenali nadmerný úspech. Napokon svoju kariéru najväčšmi rozvíjala ako románopiskyňa. |
||
Najlepšie vystihuje jej metódu písania tento jej citát: "'' |
Najlepšie vystihuje jej metódu písania tento jej citát: "''Písanie je otázka nachádzania určitého rytmu. Prirovnávam to k džezovému rytmu. Veľká časť života je druh rytmického postupu s troma notami..." Françoise Sagan '' |
||
== Politické angažovanie == |
== Politické angažovanie == |
||
Françoise |
Françoise Sagan nebola členkou žiadnej politickej strany, no rada sa vyjadrovala podpisovaním manifestov a petícií. Podľa vlastných slov bola ľavičiarka. Podpísala ''Manifest 121'', ktorý deklaroval právo [[Alžírsko|Alžírska]] na nezávislosť a ''Manifest 343 žien,'' ktoré hlasujú za právo na [[potrat]]. Ako mladá 25-ročná žena išla na [[Kuba|Kubu]] a napísala z cesty reportáž, ktorá mala vplyv na názory parížskej inteligencie na [[komunizmus]]. Po ''Manifeste o Alžírsku'' poškodila explózia vidiecky majetok jej rodiny, ktorú zavinila francúzska tajná armáda [[OAS]]. |
||
== Prívlastky == |
== Prívlastky == |
||
[[François Mauriac]] ju nazval „Le charmant petit monstre“ ( |
[[François Mauriac]] ju nazval „Le charmant petit monstre“ (šarmantná príšerka), novinári zas „Coco Chanel francúzskej literatúry“. |
||
== Diela == |
== Diela == |
||
Riadok 68: | Riadok 67: | ||
{{col-break|width=50%}} |
{{col-break|width=50%}} |
||
* ''Dobrý deň, smútok'' (''Bonjour, tristesse'', [[1954]]) |
* ''Dobrý deň, smútok'' (''Bonjour, tristesse'', [[1954]]) |
||
* '' |
* ''Akýsi úsmev'' (''Un certain sourire'', [[1956]]) |
||
* ''O mesiac, o rok'' (''Dans un mois dans un an'', [[1957]]) |
* ''O mesiac, o rok'' (''Dans un mois dans un an'', [[1957]]) |
||
* ''Máte radi Brahmsa?'' (''Aimez-vous Brahms?'', [[1959]]) |
* ''Máte radi Brahmsa?'' (''Aimez-vous Brahms?'', [[1959]]) |
||
Riadok 86: | Riadok 85: | ||
{{col-end}} |
{{col-end}} |
||
V týchto a ďalších románoch sa prejavuje jej vzťah ku francúzskemu psychologickému románu. Príbehy mladých žien s existenciálnym postojom k životu plynú s typickou francúzskou kultivovanosťou, no obvykle končia v bezvýchodiskovej situácii. Povahy Parížaniek, ktoré dusia v sebe svoje smútky a pocity porážky aby odišli ako dámy zo životov mužov sú Saganovej evergreenom. Spisovateľka buduje na základoch [[existencializmus|existencializmu]] psychologickú mapu ženskej duše. |
V týchto a ďalších románoch sa prejavuje jej vzťah ku francúzskemu psychologickému románu. Príbehy mladých žien s existenciálnym postojom k životu plynú s typickou francúzskou kultivovanosťou, no obvykle končia v bezvýchodiskovej situácii. Povahy Parížaniek, ktoré dusia v sebe svoje smútky a pocity porážky, aby odišli ako dámy zo životov mužov, sú Saganovej evergreenom. Spisovateľka buduje na základoch [[existencializmus|existencializmu]] psychologickú mapu ženskej duše. |
||
V roku [[1978]] jej vychádza prvý román, v ktorom reaguje na politickú situáciu: |
V roku [[1978]] jej vychádza prvý román, v ktorom reaguje na politickú situáciu: |
||
Riadok 107: | Riadok 106: | ||
* Landru, réžia Claude Chabrol, 1963 |
* Landru, réžia Claude Chabrol, 1963 |
||
* Bál grófa d´Orgel, réžia Marc Allégret, podľa románu Raymonda Radigueta, 1970 |
* Bál grófa d´Orgel, réžia Marc Allégret, podľa románu Raymonda Radigueta, 1970 |
||
* Ešte jedna zima, réžia a scenár F. |
* Ešte jedna zima, réžia a scenár F. Sagan |
||
* Borgiovci alebo zlatá krv,TV-film, co-scenár, 1977 |
* Borgiovci alebo zlatá krv,TV-film, co-scenár, 1977 |
||
* Les fougères bleues, Modré papradie, 1977, vlastný scenár a réžia |
* Les fougères bleues, Modré papradie, 1977, vlastný scenár a réžia |
||
Riadok 113: | Riadok 112: | ||
=== Biografia === |
=== Biografia === |
||
* Sarah |
* ''Sarah Bernhardt:'' ''Neutíchajúci smiech'', Sarah Bernhard, Le Rire incassable, 1987 |
||
=== Hudobné texty === |
=== Hudobné texty === |
||
Riadok 120: | Riadok 119: | ||
===Autobiografia=== |
===Autobiografia=== |
||
* Mes meillheurs souvenirs, 1984, Gallimard, memoáre o ľuďoch, ktorých mala rada a o príjemných veciach v jej živote<ref>[ |
* Mes meillheurs souvenirs, 1984, Gallimard, memoáre o ľuďoch, ktorých mala rada a o príjemných veciach v jej živote<ref>[Https://www.goodreads.com/book/show/471818.Avec mon meilleur souvenir Avec mon meilleur souvenir Avec mon meilleur souvenir]</ref> |
||
== Ocenenia == |
== Ocenenia == |
||
Riadok 133: | Riadok 132: | ||
==Zdroje== |
==Zdroje== |
||
* {{preklad|en|Françoise |
* {{preklad|en|Françoise Sagan|460157472|fr|Françoise Sagan|72194704}} |
||
* [http://gallica.bnf.fr/Search?ArianeWireIndex=index&p=1&lang=EN&q=Sagan Gallica - texty Saganovej a o Saganovej] |
* [http://gallica.bnf.fr/Search?ArianeWireIndex=index&p=1&lang=EN&q=Sagan Gallica - texty Saganovej a o Saganovej] |
||
==Externé |
== Externé odkazy == |
||
{{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}} |
{{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}} |
||
* [http://www.nytimes.com/2004/09/25/books/25sagan.html?pagewanted=all&position= Biografia FS v N.Y.Times] |
* [http://www.nytimes.com/2004/09/25/books/25sagan.html?pagewanted=all&position= Biografia FS v N.Y.Times] |
||
Riadok 143: | Riadok 142: | ||
* [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/516199/Francoise-Sagan F.Saganová v Encyclopaedia Britannica ] |
* [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/516199/Francoise-Sagan F.Saganová v Encyclopaedia Britannica ] |
||
* [http://www.larousse.fr/encyclopedie/personnage/Sagan/142006 F. Saganová v Le dictionaire Larousse ] |
* [http://www.larousse.fr/encyclopedie/personnage/Sagan/142006 F. Saganová v Le dictionaire Larousse ] |
||
* [http://www.fabriquedesens.net/Francoise-Sagan-signatrice-du?var_recherche=sagan Podrobný biografický článok o F. Saganovej] |
* [http://www.fabriquedesens.net/Francoise-Sagan-signatrice-du?var_recherche=sagan Podrobný biografický článok o F. Saganovej] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120105151018/http://www.fabriquedesens.net/Francoise-Sagan-signatrice-du?var_recherche=sagan |date=2012-01-05 }} |
||
{{Predsedovia poroty Filmového Festivalu v Cannes}} |
{{Predsedovia poroty Filmového Festivalu v Cannes}} |
||
{{DEFAULTSORT:Sagan, Françoise}} |
{{DEFAULTSORT:Sagan, Françoise}} |
||
{{Autoritné údaje}} |
{{Autoritné údaje}} |
||
[[Kategória:Francúzski spisovatelia]] |
[[Kategória:Francúzski spisovatelia]] |
Aktuálna revízia z 07:48, 4. október 2024
Françoise Sagan | |
francúzska spisovateľka | |
Osobné informácie | |
---|---|
Pseudonym | Françoise Sagan |
Narodenie | 21. jún 1935 |
Cajarc, Francúzsko | |
Úmrtie | 24. september 2004 (69 rokov) |
Équemauville, Francúzsko | |
Národnosť | francúzska |
Zamestnanie | spisovateľka |
Manžel | Guy Schoeller (1958 - r. 1960) Bob Westhof (1962 - r. 1963) |
Deti | Denis Westhof |
Dielo | |
Žánre | román, novela, poviedka, dráma, film, hudobný text |
Obdobie | modernizmus |
Témy | láska, vzťahy, politika |
Literárne hnutie | franc. psychologický román, nová vlna, existencializmus |
Debut | Dobrý deň smútok, "Bonjour, tristesse!" román |
Významné práce | všetko |
Významné ocenenia | Prix du Brigadier, Prix du prince de Monaco, Prix du critique |
Ovplyvnená | |
Podpis | |
Odkazy | |
Françoise Sagan na francoisesagan.fr | |
Françoise Sagan (multimediálne súbory na commons) | |
Françoise Sagan, vlastným menom Françoise Quoirezová (* 21. jún 1935, Cajarc, Francúzsko – † 24. september 2004, Équemauville) bola francúzska spisovateľka, prozaička a dramatická autorka, scenáristka a textárka. Svoj pseudonym si vybrala z diela Marcela Prousta - Princesse de Sagan (Hľadanie strateného času).
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v Cajarcu (department Lot), kde strávila detstvo obklopená zvieratami. Bola najmladším a rovnako tak i rozmaznaným členom meštianskej rodiny. Jej otec pôsobil ako riaditeľ spoločnosti a matka bola dedička bohatých statkárov. Rodina Quoirezových strávila 2. svetovú vojnu v provincii Dauphiné a neskôr vo Vercors. Mladosť prežila v Paríži. V roku 1953 bola neúspešná na prijímacích pohovoroch na Sorbonne. I keď žila nekonvenčným životným štýlom, napokon začala študovať na parížskej univerzite, avšak svoje štúdiá riadne neukončila. Od svojich 17 rokov raňajkovala v kaviarni "Closerie des Lilas", okrem iných aj so svojím učiteľom Jeanom-Paulom Sartrom, čo ju zrejme inšpirovalo k písaniu.
Sagan bola v manželskom zväzku dvakrát. Prvýkrát vyskúšala manželský život s Guyom Schoellerom, ktorý bol o 20 rokov starší (svadba sa uskutočnila 13. marca 1958). Toto manželstvo trvalo približne dva roky (rozviedli sa v júni 1960). Jej druhým svadobným pokusom bol Bob Westhof, mladý americký sukničkár a zdanlivý keramik. Tento zväzok vydržal asi rok (svadba sa konala 10. januára 1962 a v roku 1963 sa rozviedli). Z tohto vzťahu vzišlo i dieťa – Denis. Po manželských skúsenostiach sa vybrala inou cestou – vytrvala v lesbickom mileneckom vzťahu s módnou návrhárkou Peggy Roche a milencom Bernardom Frankom – ženatým esejistom, ktorý bol posadnutý čítaním a jedením. Svoju nekonvenčnú rodinu rozšírila o Annicku Geille, redaktorku Playboy magazínu, ktorá o nej napísala článok.
Zbožňovala cestovanie a veľakrát ju v USA videli s Trumanom Capotem, či s Avou Gardnerovou. 14. apríla 1957, keď riadila svoje športové auto Aston-Martin, spôsobila dopravnú nehodu a na istý čas sa ocitla v bezvedomí. Utrpela mnohonásobné zlomeniny hlavy, hrudníka a brucha. Odvtedy bojovala so závislosťou na liekoch a drogách. Milovala šoférovanie a veľakrát navštívila Monte Carlo, aby sa pri hraní v kasínach zrelaxovala. Všetky jej biografie obsahujú informáciu o tom, ako vyhrala veľké množstvo peňazí v kasíne, ako jazdila na drahých autách a užívala si nočný život na Côte d´Azur, no Sagan nezabudla písať ďalšie romány. Françoise Saganová sa stala ikonou úspechu vo Francúzsku.
90. roky boli pre Saganovú v znamení závislosti na drogách. Dlhodobo užívala tabletky, amfetamíny, kokaín, morfium a alkohol.
O tom, že Saganovej zdravotný stav nebol celkom dobrý, sa svet dozvedel v roku 2000. O dva roky na to bola obvinená z krátenia daní, ale vďaka bývalému prezidentovi Françoisovi Mitterrandovi dostala len podmienečný rozsudok.
Koncom života sa ocitla opustená a bez luxusu, na ktorý bola zvyknutá. 24. septembra 2004 zomrela vo veku 69 rokov na pľúcnu embóliu v Équemauville - Calvados. Na jej vlastnú žiadosť boli jej pozostatky spálené v rodnom Cajarcu.
Prezident Jacques Chirac po smrti spisovateľky povedal: „Bola vedúcou postavou svojej generácie a pomohla zlepšiť postavenie žien vo Francúzsku. S jej odchodom Francúzsko stráca jednu z najlepších a najcitlivejších autoriek. S citom a bystrosťou odhaľovala ducha a vášne ľudského srdca[1].“
V roku 2010 založil Saganovej syn Denis Westhoff literárnu cenu "Le prix Françoise-Sagan".
Literárna tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Jej prvý román – Dobrý deň, smútok, bol publikovaný v roku 1954, keď mala 18 rokov. Jej debut zaznamenal okamžitý a medzinárodný úspech. V tejto knihe hrá hlavnú postavu Cécile – 17-ročné dievča, ktoré je vychovávané iba otcom, znamenitým svetákom.
Hrdinami jej kníh sú členovia a členky zlatej mládeže bojujúci s dezilúziou. Až do roku 1998 bola aktívnou autorkou, ktorá napísala veľa diel. Mnoho jej diel bolo sfilmovaných. Stroho dodržiavala štýl francúzskeho psychologického románu, dokonca i keď v tom čase bol v obľube iný štýl – nový román. Jej postavy majú často v konverzáciách existenciálny podtón. Jej tvorba sa neobmedzovala len na romány, divadelné hry a autobiografiu, ale rovnako tak obsahovala i texty piesní a filmové scenáre.
V 60. rokoch sa Sagan vo väčšej miere venovala písaniu hier, ktoré boli skutočne skvelé v dialógoch, avšak nezaznamenali nadmerný úspech. Napokon svoju kariéru najväčšmi rozvíjala ako románopiskyňa.
Najlepšie vystihuje jej metódu písania tento jej citát: "Písanie je otázka nachádzania určitého rytmu. Prirovnávam to k džezovému rytmu. Veľká časť života je druh rytmického postupu s troma notami..." Françoise Sagan
Politické angažovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Françoise Sagan nebola členkou žiadnej politickej strany, no rada sa vyjadrovala podpisovaním manifestov a petícií. Podľa vlastných slov bola ľavičiarka. Podpísala Manifest 121, ktorý deklaroval právo Alžírska na nezávislosť a Manifest 343 žien, ktoré hlasujú za právo na potrat. Ako mladá 25-ročná žena išla na Kubu a napísala z cesty reportáž, ktorá mala vplyv na názory parížskej inteligencie na komunizmus. Po Manifeste o Alžírsku poškodila explózia vidiecky majetok jej rodiny, ktorú zavinila francúzska tajná armáda OAS.
Prívlastky
[upraviť | upraviť zdroj]François Mauriac ju nazval „Le charmant petit monstre“ (šarmantná príšerka), novinári zas „Coco Chanel francúzskej literatúry“.
Diela
[upraviť | upraviť zdroj]Romány
[upraviť | upraviť zdroj]
|
|
V týchto a ďalších románoch sa prejavuje jej vzťah ku francúzskemu psychologickému románu. Príbehy mladých žien s existenciálnym postojom k životu plynú s typickou francúzskou kultivovanosťou, no obvykle končia v bezvýchodiskovej situácii. Povahy Parížaniek, ktoré dusia v sebe svoje smútky a pocity porážky, aby odišli ako dámy zo životov mužov, sú Saganovej evergreenom. Spisovateľka buduje na základoch existencializmu psychologickú mapu ženskej duše.
V roku 1978 jej vychádza prvý román, v ktorom reaguje na politickú situáciu:
Novely
[upraviť | upraviť zdroj]- Hodvábne oči (Des yeux de soi)
- Modré papradie (Les Fougères bleues)
- Dom Raquel Vega (La maison de Raquel Vega)
- Scénická hudba (Musique de scène)
Dramatická tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Filmové scenáre
[upraviť | upraviť zdroj]- Landru, réžia Claude Chabrol, 1963
- Bál grófa d´Orgel, réžia Marc Allégret, podľa románu Raymonda Radigueta, 1970
- Ešte jedna zima, réžia a scenár F. Sagan
- Borgiovci alebo zlatá krv,TV-film, co-scenár, 1977
- Les fougères bleues, Modré papradie, 1977, vlastný scenár a réžia
- Sagan, 2008, film o jej živote, réžia Diane Kurys
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Sarah Bernhardt: Neutíchajúci smiech, Sarah Bernhard, Le Rire incassable, 1987
Hudobné texty
[upraviť | upraviť zdroj]- Text „Sans vous aimer“ (Bez lásky k vám) - šansón Juliette Gréco
- FS napísala pre Gréco ešte ďalšie tri texty.
Autobiografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Mes meillheurs souvenirs, 1984, Gallimard, memoáre o ľuďoch, ktorých mala rada a o príjemných veciach v jej živote[2]
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Prix du Brigadier, 1960, za hru Zámok vo Švédsku
- Prix d´Albert de Monaco za celé dielo, 1985
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Citácia F. Mitterranda [online]. [Cit. 2010-05-20]. Dostupné online. Archivované 2021-10-16 z originálu.
- ↑ Avec mon meilleur souvenir
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Sagan à toute allure - Marie-Dominique Lelièvre, vydavateľ Denoël, Paríž, 2008, 343 strán, ISBN 978-2207256947
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Françoise Sagan na anglickej Wikipédii a Françoise Sagan na francúzskej Wikipédii.
- Gallica - texty Saganovej a o Saganovej
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Biografia FS v N.Y.Times
- Citáty a bonmoty
- Článok o živote FS v magazíne "Lire"
- F.Saganová v Encyclopaedia Britannica
- F. Saganová v Le dictionaire Larousse
- Podrobný biografický článok o F. Saganovej Archivované 2012-01-05 na Wayback Machine