Françoise Sagan: Rozdiel medzi revíziami

	Françoise Sagan
	francúzska spisovateľka
Osobné informácie
Pseudonym	Françoise Sagan
Narodenie	21. jún 1935
	Cajarc, Francúzsko
Úmrtie	24. september 2004 (69 rokov)
	Équemauville, Francúzsko
Národnosť	francúzska
Zamestnanie	spisovateľka
Manžel	Guy Schoeller (1958 - r. 1960); Bob Westhof (1962 - r. 1963)
Deti	Denis Westhof
Dielo
Žánre	román, novela, poviedka, dráma, film, hudobný text
Obdobie	modernizmus
Témy	láska, vzťahy, politika
Literárne hnutie	franc. psychologický román, nová vlna, existencializmus
Debut	Dobrý deň smútok, "Bonjour, tristesse!" román
Významné práce	všetko
Významné ocenenia	Prix du Brigadier, Prix du prince de Monaco, Prix du critique
Ovplyvnená	expresionizmus, Marcel Proust ;
Podpis
Odkazy
	Françoise Sagan na francoisesagan.fr
	Françoise Sagan; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Aktuálna revízia z 07:48, 4. október 2024

Françoise Sagan, vlastným menom Françoise Quoirezová (* 21. jún 1935, Cajarc, Francúzsko – † 24. september 2004, Équemauville) bola francúzska spisovateľka, prozaička a dramatická autorka, scenáristka a textárka. Svoj pseudonym si vybrala z diela Marcela Prousta - Princesse de Sagan (Hľadanie strateného času).

Osobný život

Narodila sa v Cajarcu (department Lot), kde strávila detstvo obklopená zvieratami. Bola najmladším a rovnako tak i rozmaznaným členom meštianskej rodiny. Jej otec pôsobil ako riaditeľ spoločnosti a matka bola dedička bohatých statkárov. Rodina Quoirezových strávila 2. svetovú vojnu v provincii Dauphiné a neskôr vo Vercors. Mladosť prežila v Paríži. V roku 1953 bola neúspešná na prijímacích pohovoroch na Sorbonne. I keď žila nekonvenčným životným štýlom, napokon začala študovať na parížskej univerzite, avšak svoje štúdiá riadne neukončila. Od svojich 17 rokov raňajkovala v kaviarni "Closerie des Lilas", okrem iných aj so svojím učiteľom Jeanom-Paulom Sartrom, čo ju zrejme inšpirovalo k písaniu.

Sagan bola v manželskom zväzku dvakrát. Prvýkrát vyskúšala manželský život s Guyom Schoellerom, ktorý bol o 20 rokov starší (svadba sa uskutočnila 13. marca 1958). Toto manželstvo trvalo približne dva roky (rozviedli sa v júni 1960). Jej druhým svadobným pokusom bol Bob Westhof, mladý americký sukničkár a zdanlivý keramik. Tento zväzok vydržal asi rok (svadba sa konala 10. januára 1962 a v roku 1963 sa rozviedli). Z tohto vzťahu vzišlo i dieťa – Denis. Po manželských skúsenostiach sa vybrala inou cestou – vytrvala v lesbickom mileneckom vzťahu s módnou návrhárkou Peggy Roche a milencom Bernardom Frankom – ženatým esejistom, ktorý bol posadnutý čítaním a jedením. Svoju nekonvenčnú rodinu rozšírila o Annicku Geille, redaktorku Playboy magazínu, ktorá o nej napísala článok.

Zbožňovala cestovanie a veľakrát ju v USA videli s Trumanom Capotem, či s Avou Gardnerovou. 14. apríla 1957, keď riadila svoje športové auto Aston-Martin, spôsobila dopravnú nehodu a na istý čas sa ocitla v bezvedomí. Utrpela mnohonásobné zlomeniny hlavy, hrudníka a brucha. Odvtedy bojovala so závislosťou na liekoch a drogách. Milovala šoférovanie a veľakrát navštívila Monte Carlo, aby sa pri hraní v kasínach zrelaxovala. Všetky jej biografie obsahujú informáciu o tom, ako vyhrala veľké množstvo peňazí v kasíne, ako jazdila na drahých autách a užívala si nočný život na Côte d´Azur, no Sagan nezabudla písať ďalšie romány. Françoise Saganová sa stala ikonou úspechu vo Francúzsku.

90. roky boli pre Saganovú v znamení závislosti na drogách. Dlhodobo užívala tabletky, amfetamíny, kokaín, morfium a alkohol.

O tom, že Saganovej zdravotný stav nebol celkom dobrý, sa svet dozvedel v roku 2000. O dva roky na to bola obvinená z krátenia daní, ale vďaka bývalému prezidentovi Françoisovi Mitterrandovi dostala len podmienečný rozsudok.

Koncom života sa ocitla opustená a bez luxusu, na ktorý bola zvyknutá. 24. septembra 2004 zomrela vo veku 69 rokov na pľúcnu embóliu v Équemauville - Calvados. Na jej vlastnú žiadosť boli jej pozostatky spálené v rodnom Cajarcu.

Prezident Jacques Chirac po smrti spisovateľky povedal: „Bola vedúcou postavou svojej generácie a pomohla zlepšiť postavenie žien vo Francúzsku. S jej odchodom Francúzsko stráca jednu z najlepších a najcitlivejších autoriek. S citom a bystrosťou odhaľovala ducha a vášne ľudského srdca^[1].“

V roku 2010 založil Saganovej syn Denis Westhoff literárnu cenu "Le prix Françoise-Sagan".

Literárna tvorba

Jej prvý román – Dobrý deň, smútok, bol publikovaný v roku 1954, keď mala 18 rokov. Jej debut zaznamenal okamžitý a medzinárodný úspech. V tejto knihe hrá hlavnú postavu Cécile – 17-ročné dievča, ktoré je vychovávané iba otcom, znamenitým svetákom.

Hrdinami jej kníh sú členovia a členky zlatej mládeže bojujúci s dezilúziou. Až do roku 1998 bola aktívnou autorkou, ktorá napísala veľa diel. Mnoho jej diel bolo sfilmovaných. Stroho dodržiavala štýl francúzskeho psychologického románu, dokonca i keď v tom čase bol v obľube iný štýl – nový román. Jej postavy majú často v konverzáciách existenciálny podtón. Jej tvorba sa neobmedzovala len na romány, divadelné hry a autobiografiu, ale rovnako tak obsahovala i texty piesní a filmové scenáre.

V 60. rokoch sa Sagan vo väčšej miere venovala písaniu hier, ktoré boli skutočne skvelé v dialógoch, avšak nezaznamenali nadmerný úspech. Napokon svoju kariéru najväčšmi rozvíjala ako románopiskyňa.

Najlepšie vystihuje jej metódu písania tento jej citát: "Písanie je otázka nachádzania určitého rytmu. Prirovnávam to k džezovému rytmu. Veľká časť života je druh rytmického postupu s troma notami..." Françoise Sagan

Politické angažovanie

Françoise Sagan nebola členkou žiadnej politickej strany, no rada sa vyjadrovala podpisovaním manifestov a petícií. Podľa vlastných slov bola ľavičiarka. Podpísala Manifest 121, ktorý deklaroval právo Alžírska na nezávislosť a Manifest 343 žien, ktoré hlasujú za právo na potrat. Ako mladá 25-ročná žena išla na Kubu a napísala z cesty reportáž, ktorá mala vplyv na názory parížskej inteligencie na komunizmus. Po Manifeste o Alžírsku poškodila explózia vidiecky majetok jej rodiny, ktorú zavinila francúzska tajná armáda OAS.

Prívlastky

François Mauriac ju nazval „Le charmant petit monstre“ (šarmantná príšerka), novinári zas „Coco Chanel francúzskej literatúry“.

Diela

Romány

Dobrý deň, smútok (Bonjour, tristesse, 1954)
Akýsi úsmev (Un certain sourire, 1956)
O mesiac, o rok (Dans un mois dans un an, 1957)
Máte radi Brahmsa? (Aimez-vous Brahms?, 1959)
Odtrúbené, La Chamade, 1966
Zázračné oblaky, Les Merveilleux Nuages, Éditions Julliard, 1961.
Strážca srdca, Le Garde du cœur, Éditions Julliard, 1968.
Trochu slnka v studenej vode, Un peu de soleil dans l'eau froide, Éditions Flammarion, 1969.

Modriny na duši, Des bleus à l'âme, Éditions Flammarion, 1972 - rééd. Éditions Stock, 2009.
Strata tváre, Un Profil perdu, Éditions Flammarion, 1974.
Nesprávna posteľ, Le Lit défait, Éditions Flammarion, 1977.
Nalíčená žena, La Femme fardée , Éditions Ramsay, 1981.
Nehybná búrka, Un Orage immobile, Éditions Julliard, 1983.
Povraz, La Laisse, Éditions Julliard, 1989.
Les Faux-Fuyants, Éditions Julliard, 1991.
Zachmúrený okoloidúci, Un Chagrin de passage, Éditions Plon, 1993.

V týchto a ďalších románoch sa prejavuje jej vzťah ku francúzskemu psychologickému románu. Príbehy mladých žien s existenciálnym postojom k životu plynú s typickou francúzskou kultivovanosťou, no obvykle končia v bezvýchodiskovej situácii. Povahy Parížaniek, ktoré dusia v sebe svoje smútky a pocity porážky, aby odišli ako dámy zo životov mužov, sú Saganovej evergreenom. Spisovateľka buduje na základoch existencializmu psychologickú mapu ženskej duše.

V roku 1978 jej vychádza prvý román, v ktorom reaguje na politickú situáciu:

Akvarelová krv (1978)
Ležiaci pes (1980)
Po márnom boji (1985)
Zrkadlo, Mirroir, (1996)

Novely

Hodvábne oči (Des yeux de soi)
Modré papradie (Les Fougères bleues)
Dom Raquel Vega (La maison de Raquel Vega)
Scénická hudba (Musique de scène)

Dramatická tvorba

Zámok vo Švédsku (1959)
Cez rameno (1998)

Filmové scenáre

Landru, réžia Claude Chabrol, 1963
Bál grófa d´Orgel, réžia Marc Allégret, podľa románu Raymonda Radigueta, 1970
Ešte jedna zima, réžia a scenár F. Sagan
Borgiovci alebo zlatá krv,TV-film, co-scenár, 1977
Les fougères bleues, Modré papradie, 1977, vlastný scenár a réžia
Sagan, 2008, film o jej živote, réžia Diane Kurys

Biografia

Sarah Bernhardt: Neutíchajúci smiech, Sarah Bernhard, Le Rire incassable, 1987

Hudobné texty

Text „Sans vous aimer“ (Bez lásky k vám) - šansón Juliette Gréco
FS napísala pre Gréco ešte ďalšie tri texty.

Autobiografia

Mes meillheurs souvenirs, 1984, Gallimard, memoáre o ľuďoch, ktorých mala rada a o príjemných veciach v jej živote^[2]

Ocenenia

Prix du Brigadier, 1960, za hru Zámok vo Švédsku
Prix d´Albert de Monaco za celé dielo, 1985

Referencie

↑ Citácia F. Mitterranda [online]. [Cit. 2010-05-20]. Dostupné online. Archivované 2021-10-16 z originálu.
↑ Avec mon meilleur souvenir

Bibliografia

Sagan à toute allure - Marie-Dominique Lelièvre, vydavateľ Denoël, Paríž, 2008, 343 strán, ISBN 978-2207256947

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Françoise Sagan na anglickej Wikipédii a Françoise Sagan na francúzskej Wikipédii.
Gallica - texty Saganovej a o Saganovej

Externé odkazy

Literárny portál
Francúzsky portál

[1] Citácia F. Mitterranda [online]. [Cit. 2010-05-20]. Dostupné online. Archivované 2021-10-16 z originálu.

[2] Avec mon meilleur souvenir

[1]

[2]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 {{Infobox Spisovateľ
-| meno              = Françoise Quoirezová
+| meno              = Françoise Sagan
 | obrázok           =
+| popis             = francúzska spisovateľka
-| veľkosť obrázka   = 230px
-| popis             = Françoise Saganová
+| pseudonym         = Françoise Sagan
-| pseudonym         = Françoise Saganová
 | dátum narodenia   = [[21. jún]] [[1935]]
 | miesto narodenia  = [[Cajarc]], [[Francúzsko]]
@@ Riadok 29: / Riadok 28: @@
 }}
-'''Françoise Saganová''', vlastným menom '''Françoise Quoirez''' (* [[21. jún]] [[1935]] – † [[24. september]] [[2004]]), bola [[Francúzsko|francúzska]] [[spisovateľka]], prozaička a dramatická autorka, scenáristka a textárka. Svoj pseudonym si vybrala z diela [[Marcel Proust|Marcela Prousta]] - Princ de Sagan ([[Hľadanie strateného času]]).
+'''Françoise Sagan''', vlastným menom '''Françoise Quoirezová''' (* [[21. jún]] [[1935]], [[Cajarc]], [[Francúzsko]] – † [[24. september]] [[2004]], [[Équemauville]]) bola [[Francúzsko|francúzska]] [[spisovateľka]], prozaička a dramatická autorka, scenáristka a textárka. Svoj pseudonym si vybrala z diela [[Marcel Proust|Marcela Prousta]] - Princesse de Sagan ([[Hľadanie strateného času]]).
 == Osobný život ==
-Narodila sa v [[Cajarc]]u ([[Lot (departement)|department Lot]]), kde  strávila detstvo obklopená zvieratami. Bola najmladším a rovnako tak i rozmaznaným členom meštianskej rodiny. Jej otec pôsobil ako riaditeľ spoločnosti a matka bola dedička bohatých statkárov. Rodina Quoirezových strávila [[2. svetová vojna|2. svetovú vojnu]] v provincii [[Dauphiné]] a neskôr vo [[Vercors]]. Mladosť prežila v [[Paríž]]i. V roku [[1953]] bola neúspešná na prijímacích pohovoroch na [[Sorbonne]]. I keď žila nekonvenčným životným štýlom, napokon začala študovať na parížskej univerzite, avšak svoje štúdiá riadne neukončila. Od svojich 17-tich rokov raňajkovávala v kaviarni "Closerie des Lilas", okrem iných aj so svojím učiteľom [[Jean-Paul Sartre|Jeanom-Paulom Sartrom]], čo ju zrejme inšpirovalo k písaniu.
+Narodila sa v [[Cajarc]]u ([[Lot (departement)|department Lot]]), kde  strávila detstvo obklopená zvieratami. Bola najmladším a rovnako tak i rozmaznaným členom meštianskej rodiny. Jej otec pôsobil ako riaditeľ spoločnosti a matka bola dedička bohatých statkárov. Rodina Quoirezových strávila [[2. svetová vojna|2. svetovú vojnu]] v provincii [[Dauphiné]] a neskôr vo [[Vercors]]. Mladosť prežila v [[Paríž]]i. V roku [[1953]] bola neúspešná na prijímacích pohovoroch na [[Sorbonne]]. I keď žila nekonvenčným životným štýlom, napokon začala študovať na [[Parížska univerzita|parížskej univerzite]], avšak svoje štúdiá riadne neukončila. Od svojich 17 rokov raňajkovala v kaviarni "Closerie des Lilas", okrem iných aj so svojím učiteľom [[Jean-Paul Sartre|Jeanom-Paulom Sartrom]], čo ju zrejme inšpirovalo k písaniu.
-Saganová bola v manželskom zväzku dvakrát. Prvýkrát vyskúšala manželský život s Guyom Schoellerom, ktorý bol o 20 rokov starší (svadba sa uskutočnila [[13. marca]] [[1958]]). Toto manželstvo trvalo približne dva roky (rozviedli sa v júni [[1960]]). Jej druhým svadobným pokusom bol Bob Westhof, mladý americký sukničkár a zdanlivý keramik. Tento zväzok vydržal asi rok (svadba sa konala [[10. január]]a [[1962]] a v roku [[1963]] sa rozviedli). Z tohto vzťahu vzišlo i dieťa – Denis. Po manželských skúsenostiach sa vybrala inou cestou – vytrvala v lesbickom mileneckom vzťahu s módnou návrhárkou Peggy Roche a milencom Bernardom Frankom – ženatým esejistom, ktorý bol posadnutý čítaním a jedením. Svoju nekonvenčnú rodinu rozšírila o Annicku Geille, redaktorku Playboy magazínu, ktorá o nej napísala článok.
+Sagan bola v manželskom zväzku dvakrát. Prvýkrát vyskúšala manželský život s Guyom Schoellerom, ktorý bol o 20 rokov starší (svadba sa uskutočnila [[13. marca]] [[1958]]). Toto manželstvo trvalo približne dva roky (rozviedli sa v júni [[1960]]). Jej druhým svadobným pokusom bol Bob Westhof, mladý americký sukničkár a zdanlivý keramik. Tento zväzok vydržal asi rok (svadba sa konala [[10. január]]a [[1962]] a v roku [[1963]] sa rozviedli). Z tohto vzťahu vzišlo i dieťa – Denis. Po manželských skúsenostiach sa vybrala inou cestou – vytrvala v lesbickom mileneckom vzťahu s módnou návrhárkou Peggy Roche a milencom Bernardom Frankom – ženatým esejistom, ktorý bol posadnutý čítaním a jedením. Svoju nekonvenčnú rodinu rozšírila o Annicku Geille, redaktorku [[Playboy (časopis)|Playboy magazínu]], ktorá o nej napísala článok.
-Zbožňovala cestovanie a veľakrát ju v [[Spojené štáty|USA]] videli s [[Truman Capote|Trumanom Capotem]], či s [[Ava Gardnerová |Avou Gardnerovou]]. [[14. apríla]] [[1957]], keď riadila svoje športové auto [[Aston Martin|Aston-Martin]], spôsobila dopravnú nehodu a na istý čas sa ocitla v bezvedomí. Utrpela mnohonásobné zlomeniny hlavy, hrudníka a brucha. Odvtedy bojovala so závislosťou na liekoch a drogách. Milovala šoférovanie a veľakrát navštívila [[Monte Carlo]], aby sa pri hraní v [[Kasíno|kasínach]] zrelaxovala. Všetky jej biografie obsahujú informáciu o tom ako vyhrala veľké množstvo peňazí v kasíne, ako jazdila na drahých autách a užívala si nočný život na [[Azúrové pobrežie|Côte d´Azur]], avšak F.S. nezabudla písať ďalšie romány. Françoise Saganová sa stala [[Ikona|ikonou]] úspechu vo Francúzsku.
+Zbožňovala cestovanie a veľakrát ju v [[Spojené štáty|USA]] videli s [[Truman Capote|Trumanom Capotem]], či s [[Ava Gardnerová |Avou Gardnerovou]]. [[14. apríla]] [[1957]], keď riadila svoje športové auto [[Aston Martin|Aston-Martin]], spôsobila dopravnú nehodu a na istý čas sa ocitla v bezvedomí. Utrpela mnohonásobné zlomeniny hlavy, hrudníka a brucha. Odvtedy bojovala so závislosťou na liekoch a drogách. Milovala šoférovanie a veľakrát navštívila [[Monte Carlo]], aby sa pri hraní v [[Kasíno|kasínach]] zrelaxovala. Všetky jej biografie obsahujú informáciu o tom, ako vyhrala veľké množstvo peňazí v kasíne, ako jazdila na drahých autách a užívala si nočný život na [[Azúrové pobrežie|Côte d´Azur]], no Sagan nezabudla písať ďalšie romány. Françoise Saganová sa stala [[Ikona|ikonou]] úspechu vo Francúzsku.
--te roky boli pre Saganovú v znamení závislosti na [[Droga (omamná látka)|drogách]]. Dlhodobo užívala tabletky, [[amfetamín|amfetamíny]], [[kokaín]], [[morfium]] a [[alkoholický nápoj|alkohol]].
+. roky boli pre Saganovú v znamení závislosti na [[Droga (omamná látka)|drogách]]. Dlhodobo užívala tabletky, [[amfetamín|amfetamíny]], [[kokaín]], [[morfium]] a [[alkoholický nápoj|alkohol]].
-O tom, že Saganovej zdravotný stav nebol celkom dobrý sa svet dozvedel v roku [[2000]]. O dva roky na to bola obvinená z krátenia daní, ale vďaka bývalému prezidentovi [[Francois Mitterrand|Françoisovi Mitterrandovi]] dostala len podmienečný rozsudok.
+O tom, že Saganovej zdravotný stav nebol celkom dobrý, sa svet dozvedel v roku [[2000]]. O dva roky na to bola obvinená z krátenia daní, ale vďaka bývalému prezidentovi [[Francois Mitterrand|Françoisovi Mitterrandovi]] dostala len podmienečný rozsudok.
-Koncom života sa ocitla opustená a bez luxusu na ktorý bola zvyknutá. 24. septembra [[2004]] zomrela vo veku 69 rokov na [[Pľúcna embólia|pľúcnu embóliu]] v [[Équemauville]] - [[Calvados (departement)|Calvados]]. Na jej vlastnú žiadosť boli jej pozostatky spálené v rodnom Cajarcu.
+Koncom života sa ocitla opustená a bez luxusu, na ktorý bola zvyknutá. 24. septembra [[2004]] zomrela vo veku 69 rokov na [[Pľúcna embólia|pľúcnu embóliu]] v [[Équemauville]] - [[Calvados (departement)|Calvados]]. Na jej vlastnú žiadosť boli jej pozostatky spálené v rodnom Cajarcu.
-Prezident [[Jacques Chirac ]]po smrti spisovateľky povedal: ''„Bola vedúcou postavou svojej generácie a pomohla zlepšiť postavenie žien vo Francúzsku. S jej odchodom Francúzsko stráca jednu z najlepších a najcitlivejších autoriek. S citom a bystrosťou odhaľovala ducha a vášne ľudského srdca<ref>[http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:pElRaNbZWIYJ:www.alalettre.com/actualite-sagan.php+Jacques+Chirac+et+Francoise+Sagan&cd=3&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&client=firefox-a Citácia F. Mitterranda]</ref>.“''
+Prezident [[Jacques Chirac ]]po smrti spisovateľky povedal: ''„Bola vedúcou postavou svojej generácie a pomohla zlepšiť postavenie žien vo Francúzsku. S jej odchodom Francúzsko stráca jednu z najlepších a najcitlivejších autoriek. S citom a bystrosťou odhaľovala ducha a vášne ľudského srdca<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Citácia F. Mitterranda |url=http://www.alalettre.com/actualite-sagan.php |dátum prístupu=2010-05-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211016122349/http://www.alalettre.com/actualite-sagan.php |dátum archivácie=2021-10-16 }}</ref>.“''
-V roku [[2010]] založil Saganovej syn Denis Westhoff literárnu cenu "Le prix  Françoise-Sagan".
+V roku [[2010]] založil Saganovej syn Denis Westhoff literárnu cenu "Le prix Françoise-Sagan".
 == Literárna tvorba ==
-Jej prvý román – ''Dobrý deň, smútok'', bol publikovaný v roku [[1954]], keď mala 18 rokov. Jej debut zaznamenal okamžitý a medzinárodný úspech. V tejto knihe hrá hlavnú postavu Cécile – 17 -ročné dievča, ktoré je vychovávané iba otcom, znamenitým svetákom.
+Jej prvý román – ''Dobrý deň, smútok'', bol publikovaný v roku [[1954]], keď mala 18 rokov. Jej debut zaznamenal okamžitý a medzinárodný úspech. V tejto knihe hrá hlavnú postavu Cécile – 17-ročné dievča, ktoré je vychovávané iba otcom, znamenitým svetákom.
-Hrdinami jej kníh sú členovia a členky zlatej mládeže bojujúci s dezilúziou. Až do roku [[1998]] bola aktívnou autorkou, ktorá napísala veľa diel. Mnoho jej diel bolo sfilmovaných. Stroho dodržiavala štýl francúzskeho psychologického [[román]]u, dokonca i keď v tom čase bol v obľube iný štýl – [[nový román]]. Jej postavy majú často v konverzáciách existenciálny podtón. Jej tvorba sa neobmedzovala len na romány, divadelné hry a autobiografiu, ale rovnako tak i texty piesní a filmové scenáre.
+Hrdinami jej kníh sú členovia a členky zlatej mládeže bojujúci s dezilúziou. Až do roku [[1998]] bola aktívnou autorkou, ktorá napísala veľa diel. Mnoho jej diel bolo sfilmovaných. Stroho dodržiavala štýl francúzskeho psychologického [[román]]u, dokonca i keď v tom čase bol v obľube iný štýl – [[nový román]]. Jej postavy majú často v konverzáciách existenciálny podtón. Jej tvorba sa neobmedzovala len na romány, divadelné hry a autobiografiu, ale rovnako tak obsahovala i texty piesní a filmové scenáre.
-V 60-tych rokoch sa Saganová vo väčšej miere venovala hrám, ktoré boli skutočne skvelé v dialógoch, avšak nezaznamenali nadmierny úspech. Napokon svoju kariéru najväčšmi rozvíjala ako románopisec.
+V 60. rokoch sa Sagan vo väčšej miere venovala písaniu hier, ktoré boli skutočne skvelé v dialógoch, avšak nezaznamenali nadmerný úspech. Napokon svoju kariéru najväčšmi rozvíjala ako románopiskyňa.
-Najlepšie vystihuje jej metódu písania tento jej citát: "'' Písanie je otázka nachádzania určitého rytmu. Prirovnávam to k džezovému rytmu. Veľká časť života je druh rytmického postupu s troma notami..." Françoise Sagan ''
+Najlepšie vystihuje jej metódu písania tento jej citát: "''Písanie je otázka nachádzania určitého rytmu. Prirovnávam to k džezovému rytmu. Veľká časť života je druh rytmického postupu s troma notami..." Françoise Sagan ''
 == Politické angažovanie ==
-Françoise Saganová nebola členkou žiadnej politickej strany, no rada sa vyjadrovala podpisovaním manifestov a petícií. Podľa vlastných slov bola ľavičiarka. Podpísala Manifest 121, ktorý deklaroval právo [[Alžírsko|Alžírska]] na nezávislosť a Manifest 343 žien, ktoré vyhlasujú právo na [[potrat]]. Ako mladá 25-ročná žena išla na [[Kuba|Kubu]] a napísala z cesty reportáž, ktorá mala vplyv na názory parížskej inteligencie na [[komunizmus]]. Po Manifeste o Alžírsku poškodila explózia vidiecky majetok jej rodiny, ktorú zavinila francúzska tajná armáda OAS.
+Françoise Sagan nebola členkou žiadnej politickej strany, no rada sa vyjadrovala podpisovaním manifestov a petícií. Podľa vlastných slov bola ľavičiarka. Podpísala ''Manifest 121'', ktorý deklaroval právo [[Alžírsko|Alžírska]] na nezávislosť a ''Manifest 343 žien,'' ktoré hlasujú za právo na [[potrat]]. Ako mladá 25-ročná žena išla na [[Kuba|Kubu]] a napísala z cesty reportáž, ktorá mala vplyv na názory parížskej inteligencie na [[komunizmus]]. Po ''Manifeste o Alžírsku'' poškodila explózia vidiecky majetok jej rodiny, ktorú zavinila francúzska tajná armáda [[OAS]].
 == Prívlastky ==
-[[François Mauriac]] ju nazval „Le charmant petit monstre“ (malé šarmantné monštrum), novinári zas „Coco Chanel francúzskej literatúry“.
+[[François Mauriac]] ju nazval „Le charmant petit monstre“ (šarmantná príšerka), novinári zas „Coco Chanel francúzskej literatúry“.
 == Diela ==
@@ Riadok 68: / Riadok 67: @@
 {{col-break|width=50%}}
 * ''Dobrý deň, smútok'' (''Bonjour, tristesse'', [[1954]])
-* ''Určitý úsmev'' (''Un certain sourire'', [[1956]])
+* ''Akýsi úsmev'' (''Un certain sourire'', [[1956]])
 * ''O mesiac, o rok'' (''Dans un mois dans un an'', [[1957]])
 * ''Máte radi Brahmsa?'' (''Aimez-vous Brahms?'', [[1959]])
@@ Riadok 86: / Riadok 85: @@
 {{col-end}}
-V týchto a ďalších románoch sa prejavuje jej vzťah ku francúzskemu psychologickému románu. Príbehy mladých žien s existenciálnym postojom k životu plynú s typickou francúzskou kultivovanosťou, no obvykle končia v bezvýchodiskovej situácii. Povahy Parížaniek, ktoré dusia v sebe svoje smútky a pocity porážky aby odišli ako dámy zo životov mužov sú Saganovej evergreenom. Spisovateľka buduje na základoch [[existencializmus|existencializmu]] psychologickú mapu ženskej duše.
+V týchto a ďalších románoch sa prejavuje jej vzťah ku francúzskemu psychologickému románu. Príbehy mladých žien s existenciálnym postojom k životu plynú s typickou francúzskou kultivovanosťou, no obvykle končia v bezvýchodiskovej situácii. Povahy Parížaniek, ktoré dusia v sebe svoje smútky a pocity porážky, aby odišli ako dámy zo životov mužov, sú Saganovej evergreenom. Spisovateľka buduje na základoch [[existencializmus|existencializmu]] psychologickú mapu ženskej duše.
 V roku [[1978]] jej vychádza prvý román, v ktorom reaguje na politickú situáciu:
@@ Riadok 107: / Riadok 106: @@
 * Landru, réžia Claude Chabrol, 1963
 * Bál grófa d´Orgel, réžia Marc Allégret, podľa románu Raymonda Radigueta, 1970
-* Ešte jedna zima, réžia a scenár F.Saganová
+* Ešte jedna zima, réžia a scenár F. Sagan
 * Borgiovci alebo zlatá krv,TV-film, co-scenár, 1977
 * Les fougères bleues, Modré papradie, 1977, vlastný scenár a réžia
@@ Riadok 113: / Riadok 112: @@
 === Biografia ===
-* Sarah Bernhard, Nerozbitný úsmev, Sarah Bernhard, Le sourire incassable, 1987
+* ''Sarah Bernhardt:'' ''Neutíchajúci smiech'', Sarah Bernhard, Le Rire incassable, 1987
 === Hudobné texty ===
@@ Riadok 120: / Riadok 119: @@
 ===Autobiografia===
-* Mes meillheurs souvenirs, 1984, Gallimard, memoáre o ľuďoch, ktorých mala rada a o príjemných veciach v jej živote<ref>[http://www.gallimard.fr/Gallimard-cgi/Appli_catal/vers_detail.pl?numero_titre=10014125&r=Francoise%20Sagan- V Gallica - Gallimard]</ref>
+* Mes meillheurs souvenirs, 1984, Gallimard, memoáre o ľuďoch, ktorých mala rada a o príjemných veciach v jej živote<ref>[Https://www.goodreads.com/book/show/471818.Avec&#x20;mon&#x20;meilleur&#x20;souvenir&#x20;Avec&#x20;mon&#x20;meilleur&#x20;souvenir Avec mon meilleur souvenir]</ref>
 == Ocenenia ==
@@ Riadok 133: / Riadok 132: @@
 ==Zdroje==
-* {{preklad|en|Françoise Saganová|460157472|fr|Françoise Saganová|72194704}}
+* {{preklad|en|Françoise Sagan|460157472|fr|Françoise Sagan|72194704}}
 * [http://gallica.bnf.fr/Search?ArianeWireIndex=index&p=1&lang=EN&q=Sagan Gallica - texty Saganovej a o Saganovej]
-==Externé zdroje==
+== Externé odkazy ==
 {{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}}
 * [http://www.nytimes.com/2004/09/25/books/25sagan.html?pagewanted=all&position= Biografia FS v N.Y.Times]
@@ Riadok 143: / Riadok 142: @@
 * [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/516199/Francoise-Sagan F.Saganová v Encyclopaedia Britannica ]
 * [http://www.larousse.fr/encyclopedie/personnage/Sagan/142006  F. Saganová v Le dictionaire Larousse ]
-* [http://www.fabriquedesens.net/Francoise-Sagan-signatrice-du?var_recherche=sagan Podrobný biografický článok o F. Saganovej]
+* [http://www.fabriquedesens.net/Francoise-Sagan-signatrice-du?var_recherche=sagan Podrobný biografický článok o F. Saganovej] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120105151018/http://www.fabriquedesens.net/Francoise-Sagan-signatrice-du?var_recherche=sagan |date=2012-01-05 }}
+{{Predsedovia poroty Filmového Festivalu v Cannes}}
 {{DEFAULTSORT:Sagan, Françoise}}
 {{Autoritné údaje}}
-[[Kategória:Narodenia v 1935]]
-[[Kategória:Úmrtia v 2004]]
 [[Kategória:Francúzski spisovatelia]]
 [[Kategória:Existencializmus]]

z d u Predsedovia poroty Festival de Cannes
1946 – 1975	Georges Huisman (1946) Georges Huisman (1947) Georges Huisman (1949) André Maurois (1951) Maurice Genevoix (1952) Jean Cocteau (1953) Jean Cocteau (1954) Marcel Pagnol (1955) Maurice Lehmann (1956) André Maurois (1957) Marcel Achard (1958) Marcel Achard (1959) Georges Simenon (1960) Jean Giono (1961) Tetsurō Furukaki (1962) Armand Salacrou (1963) Fritz Lang (1964) Olivia de Havillandová (1965) Sophia Loren (1966) Alessandro Blasetti (1967) André Chamson (1968) Luchino Visconti (1969) Miguel Ángel Asturias (1970) Michèle Morgan (1971) Joseph Losey (1972) Ingrid Bergmanová (1973) René Clair (1974) Jeanne Moreauová (1975)
1976 – 2000	Tennessee Williams (1976) Roberto Rossellini (1977) Alan J. Pakula (1978) Françoise Sagan (1979) Kirk Douglas (1980) Jacques Deray (1981) Giorgio Strehler (1982) William Styron (1983) Dirk Bogart (1984) Miloš Forman (1985) Sydney Pollack (1986) Yves Montand (1987) Ettore Scola (1988) Wim Wenders (1989) Bernardo Bertolucci (1990) Roman Polański (1991) Gérard Depardieu (1992) Louis Malle (1993) Clint Eastwood (1994) Jeanne Moreauová (1995) Francis Ford Coppola (1996) Isabelle Adjaniová (1997) Martin Scorsese (1998) David Cronenberg (1999) Luc Besson (2000)
2001 – 2024	Liv Ullmannová (2001) David Lynch (2002) Patrice Chéreau (2003) Quentin Tarantino (2004) Emir Kusturica (2005) Wong Kar-wai (2006) Stephen Frears (2007) Sean Penn (2008) Isabelle Huppertová (2009) Tim Burton (2010) Robert De Niro (2011) Nanni Moretti (2012) Steven Spielberg (2013) Jane Campion (2014) Joel a Ethan Coen (2015) George Miller (2016) Pedro Almodóvar (2017) Cate Blanchettová (2018) Alejandro González Iñárritu (2019) Spike Lee (2020) Spike Lee (2021) Vincent Lindon (2022) Ruben Östlund (2023) Greta Gerwig (2024)