Preskočiť na obsah

Turany: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d Verzia používateľa 90.64.48.4 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 178.253.130.125
d.
Značka: editor wikitextu 2017
 
(30 medziľahlých úprav od 16 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 4: Riadok 4:
| Iné názvy =
| Iné názvy =
| Obrázok = Turany01.JPG
| Obrázok = Turany01.JPG
| Popis obrázku =
| Popis obrázku = Evanjelický kostol
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
Riadok 17: Riadok 17:
| Nadmorská výška = 406
| Nadmorská výška = 406
| Prvá zmienka = 1. júla 1319
| Prvá zmienka = 1. júla 1319
| Starosta = Miroslav Blahušiak<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2014}}</ref>
| Starosta = Dušan Novysedlák<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref>
| Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]
| Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
| PSČ = 038 53
| PSČ = 038 53
| Kód = 512681
| Kód = 512681
Riadok 35: Riadok 35:
}}
}}


'''Turany''' sú [[Mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Martin|Martin]].
'''Turany''' sú [[Mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Martin (okres)|okrese Martin]].


== Poloha ==
== Polohopis ==
Nachádzajú sa na dolnom [[Turiec (región)|Turci]], asi 8 km severovýchodne od [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]]. Po vybudovaní Krpelianskeho kanála severne od mesta sa Turany ocitli na ostrove [[Váh]]u, ktorého prírodné koryto tečie južným okrajom intravilánu. Stredom preteká potok [[Studenec (prítok Váhu)|Studenec]]. Severným okrajom zástavby mesta vedie hranica ochranného pásma [[Národný park Malá Fatra|Národného parku Malá Fatra]].
Nachádzajú sa na dolnom [[Turiec (región)|Turci]], asi 8 km severovýchodne od [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]]. Po vybudovaní Krpelianskeho kanála severne od mesta sa Turany ocitli na ostrove [[Váh]]u, ktorého prírodné koryto tečie južným okrajom intravilánu. Stredom preteká potok [[Studenec (prítok Váhu)|Studenec]]. Severným okrajom zástavby mesta vedie hranica ochranného pásma [[Národný park Malá Fatra|Národného parku Malá Fatra]].


Dopravne je mesto napojené na [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cestu I/18]], ktorá obchádza centrum severným obchvatom. Južne od Turian vedie [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]]. Priemyselnú zónu od mesta oddeľuje [[železničná trať Žilina – Košice]].
Dopravne je mesto napojené na [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cestu I/18]], ktorá obchádza centrum severným obchvatom. Južne od Turian vedie [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnica D1]]. Priemyselnú zónu od mesta oddeľuje [[železničná trať Žilina – Košice]].


== Dejiny<ref>[http://www.turany.sk/fst_sk.html História obce na turany.sk]</ref> ==
== Dejiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=História obce na turany.sk |url=http://www.turany.sk/fst_sk.html |dátum prístupu=2013-10-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131029200553/http://www.turany.sk/fst_sk.html |dátum archivácie=2013-10-29 }}</ref> ==
Turany patria k najstarším mestám regiónu. Dochované miestne názvy (Mohýlka, Hradiská) napovedajú veľmi staré osídlenie na dôležitej ceste, no tiež možný pôvod názvu z [[Kelti|keltského]] slova ''Tur'', znamenajúci veža. Zmienka o „starobylom kostolíku“ v starej farskej kronike pochádza už z roku [[1300]] (čiže kostolík musel byť oveľa starší), no prvá doložená písomná zmienka pochádza z roku [[1319]]. Územie patrilo do [[Zvolenská župa (Uhorsko)|Zvolenskej župy]], z ktorej sa v roku [[1339]] vyčlenila [[Turčianska župa (Uhorsko)|Turčianska župa]]. Turany boli majetkom [[Sklabinský hrad|sklabinského panstva]], hoci za Váhom, južne nad obcou, sa vypínal [[Sučiansky hrad|hrad Sučany]]. V roku [[1397]] udelil kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] mestské práva, medzi ktoré patrilo právo postaviť mlyn, voľne užívať rieky aj lesy. Práva potvrdil v roku [[1461]] kráľ [[Matej I.|Matej Korvín]], v roku [[1563]] [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]], ktorý povolil tri jarmoky a týždenné trhy a v roku [[1574]] aj [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II.]].
Turany patria k najstarším mestám regiónu. Dochované miestne názvy (Mohýlka, Hradiská) napovedajú veľmi staré osídlenie na dôležitej ceste, no tiež možný pôvod názvu z [[Kelti|keltského]] slova ''Tur'', znamenajúci veža. Zmienka o „starobylom kostolíku“ v starej farskej kronike pochádza už z roku [[1300]] (čiže kostolík musel byť oveľa starší), no prvá doložená písomná zmienka pochádza z roku [[1319]]. Územie patrilo do [[Zvolenská župa (Uhorsko)|Zvolenskej župy]], z ktorej sa v roku [[1339]] vyčlenila [[Turčianska župa (Uhorsko)|Turčianska župa]]. Turany boli majetkom [[Sklabinský hrad|sklabinského panstva]], hoci za Váhom, južne nad obcou, sa vypínal [[Sučiansky hrad|hrad Sučany]]. V roku [[1397]] udelil kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] mestské práva, medzi ktoré patrilo právo postaviť mlyn, voľne užívať rieky aj lesy. Práva potvrdil v roku [[1461]] kráľ [[Matej I.|Matej Korvín]], v roku [[1563]] [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]], ktorý povolil tri jarmoky (na Troch kráľov, Sv. Ducha, Sv. Imricha) a týždenné trhy a v roku [[1574]] aj [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II.]].


Začiatkom [[17. storočie|17. storočia]] boli Turany so 70 domami a 350 obyvateľmi druhým najväčším sídlom po [[Mošovce|Mošovciach]]. Napriek [[mor]]ovej epidémii v roku [[1679]], kedy vymrela polovica obyvateľov, sa ich počet v roku [[1715]] zvýšil už na 540 v 108 domoch, čo bolo najviac v [[Turčianska župa (Uhorsko)|Turci]]. Medzi časté pohromy patrili povodne a požiare, ktorých kroniky spomínajú niekoľko. Požiare len v 18. storočí Turany pustošili v rokoch [[1715]], [[1719]], [[1724]], [[1796]] (vyhorela takmer celá obec) a [[1798]], povodne ničili chotár v rokoch [[1725]], [[1728]], [[1789]] a [[1795]].
Začiatkom [[17. storočie|17. storočia]] boli Turany so 70 domami a 350 obyvateľmi druhým najväčším sídlom po [[Mošovce|Mošovciach]]. Napriek [[Mor (pestis)|morovej]] epidémii v roku [[1679]], kedy vymrela polovica obyvateľov, sa ich počet v roku [[1715]] zvýšil už na 540 v 108 domoch, čo bolo najviac v [[Turčianska župa (Uhorsko)|Turci]]. Medzi časté pohromy patrili povodne a požiare, ktorých kroniky spomínajú niekoľko. Požiare len v 18. storočí Turany pustošili v rokoch [[1715]], [[1719]], [[1724]], [[1796]] (vyhorela takmer celá obec) a [[1798]], povodne ničili chotár v rokoch [[1725]], [[1728]], [[1789]] a [[1795]].


Drevené stavby začali pomaly nahrádzať murované a medzi prvé patrila v roku [[1785]] evanjelická fara a o rok neskôr aj kostol. Obe budovy i školu zničil požiar v marci [[1796]] a katastrofálne následky mala povodeň z [[25. august]]a [[1813]], kedy voda siahala po strechy a úplne zrovnala so zemou väčšinu domov, no aj poškodenú faru a kostol. Húževnatí obyvatelia si však čoskoro všetky dôležité stavby opäť vybudovali a napríklad škola bola otvorená už [[30. jún]]a [[1814]]. V roku [[1831]] zasiahla mestečko cholera, na ktorej následky zomrelo 218 ľudí. V roku [[1845]] bola otvorená pošta.
Drevené stavby začali pomaly nahrádzať murované a medzi prvé patrila v roku [[1785]] evanjelická fara a o rok neskôr aj kostol. Obe budovy i školu zničil požiar v marci [[1796]] a katastrofálne následky mala povodeň z [[25. august]]a [[1813]], kedy voda siahala po strechy a úplne zrovnala so zemou väčšinu domov, no aj poškodenú faru a kostol. Húževnatí obyvatelia si však čoskoro všetky dôležité stavby opäť vybudovali a napríklad škola bola otvorená už [[30. jún]]a [[1814]]. V roku [[1831]] zasiahla mestečko cholera, na ktorej následky zomrelo 218 ľudí. V roku [[1845]] bola otvorená pošta.


Počas [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolučných rokov]] mestečko navštívil [[Ľudovít Štúr]] a [[Jozef Miloslav Hurban]]. Výrazný podnet na rozvoj mala výstavba [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]], ktorá [[7. december|7. decembra]] [[1871]] napojila mestečko na železničnú sieť. Nakoľko stanice v [[Sučany|Sučanoch]], [[Vrútky|Vrútkach]] i [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] sa len plánovali, Turany boli dôležitým dopravným uzlom pre celý dolný Turiec. V roku [[1874]] sa začala v lokalite ''Matušky'' budovať píla, ktorá však v roku [[1914]] vyhorela. Ružomberská celulózka tu v roku [[1919]] postavila drevársky závod, ktorý bol (neskôr ako Drevina) hlavným zamestnávateľom na dlhé desaťročia. V roku [[1910]] stálo v mestečku už 392 domov, ktoré obývalo až 1 974 obyvateľov. V predposlednom roku [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] prišli evanjelický kostol o veľký a katolícky o svoj menší zvon, ktoré boli roztavené pre zbrojársku výrobu.
Počas [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolučných rokov]] mestečko navštívil [[Ľudovít Štúr]] a [[Jozef Miloslav Hurban]]. Výrazný podnet na rozvoj mala výstavba [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]], ktorá [[7. december|7. decembra]] [[1871]] napojila mestečko na železničnú sieť. Nakoľko stanice v [[Sučany|Sučanoch]], [[Vrútky|Vrútkach]] i [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] sa len plánovali, [[Železničná stanica Turany|Turany]] boli dôležitým dopravným uzlom pre celý dolný Turiec. V roku [[1874]] sa začala v lokalite ''Matušky'' budovať píla, ktorá však v roku [[1914]] vyhorela. Ružomberská celulózka tu v roku [[1919]] postavila drevársky závod, ktorý bol (neskôr ako Drevina) hlavným zamestnávateľom na dlhé desaťročia. V roku [[1910]] stálo v mestečku už 392 domov, ktoré obývalo až 1 974 obyvateľov. V predposlednom roku [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] prišli evanjelický kostol o veľký a katolícky o svoj menší zvon, ktoré boli roztavené pre zbrojársku výrobu.


Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] boli Turany z neznámych dôvodov zbavené štatútu mesta a stali sa opäť obcou.<ref name=MY201601>{{Citácia periodika | priezvisko = Dudráková | meno = Andrea | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Primátor: Sme viac mestečkom ako mestom | periodikum = MY Turčianske noviny - Nový Život Turca | odkaz na periodikum = http://turiec.sme.sk/ | rok = 2016 | mesiac = január | ročník = 25/56 | číslo = 1 | strany = 2 | url = https://web.archive.org/web/20160116153417/http://turiec.sme.sk/c/8117416/primator-turian-sme-skor-mesteckom-ako-mestom.html | dátum prístupu = 2016-01-16 | issn = 0139-6374 }}</ref>
Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] boli Turany z neznámych dôvodov zbavené štatútu mesta a stali sa opäť obcou.<ref name=MY201601>{{Citácia periodika | priezvisko = Dudráková | meno = Andrea | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Primátor: Sme viac mestečkom ako mestom | periodikum = MY Turčianske noviny - Nový Život Turca | odkaz na periodikum = http://turiec.sme.sk/ | rok = 2016 | mesiac = január | ročník = 25/56 | číslo = 1 | strany = 2 | url = http://turiec.sme.sk/c/8117416/primator-turian-sme-skor-mesteckom-ako-mestom.html | dátum prístupu = 2016-01-16 | issn = 0139-6374 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160116153417/http://turiec.sme.sk/c/8117416/primator-turian-sme-skor-mesteckom-ako-mestom.html | dátum archivácie = 2016-01-16 }}</ref>


Významným medzníkom pre Turany bolo vybudovanie elektrickej siete a pouličného osvetlenia v rokoch [[1929]] až [[1932]] a nový evanjelický kostol sa budoval v rokoch [[1932]] až [[1934]]. [[Druhá svetová vojna]] znamenala útrapy aj pre Turany; v bojoch zahynulo 16 bojovníkov a ďalších 8 civilistov.
Významným medzníkom pre Turany bolo vybudovanie elektrickej siete a pouličného osvetlenia v rokoch [[1929]] až [[1932]] a nový evanjelický kostol sa budoval v rokoch [[1932]] až [[1934]]. [[Druhá svetová vojna]] znamenala útrapy aj pre Turany; v bojoch zahynulo 16 bojovníkov a ďalších 8 civilistov.


Rozvoj Turian v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] prinieslo budovateľské nadšenie, ktoré prinieslo vybudovanie miestneho rozhlasu, sprevádzkovanie kina či výstavbu materskej školy. V čase veľkej povodne [[29. jún]]a [[1958]] sa dokončoval 4 roky budovaný vážsky kanál, ktorý po spustení výraznou mierou obmedzuje frekvenciu a rozsah ďalších katastrof. V roku [[1961]] bolo otvorené zdravotné stredisko a začala výstavba bytov na Obchodnej ulici. Veľký požiar v roku [[1964]] zničil 3 výrobné haly Dreviny, vrátane strojového vybavenia. V roku [[1966]] bola dokončená evanjelická fara, budova Jednoty (dnes Kriváň) a v nasledujúcom roku aj štadión a telefónna ústredňa. Drevárske SOU bolo zriadené v roku [[1969]], o rok pribudol obchod v závodnej reštaurácii a o ďalší začala výstavba rekreačného strediska v lokalite ''Trusalová''. Následne bola dobudovaná vodovodná sieť, čerpacia stanica, areál športového štadióna, rozšírený autokemping a otvorený motorest a dokončená budova učilišťa.
Rozvoj Turian v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] prinieslo budovateľské nadšenie, ktoré prinieslo vybudovanie miestneho rozhlasu, sprevádzkovanie kina či výstavbu materskej školy. V čase veľkej povodne [[29. jún]]a [[1958]] sa dokončoval 4 roky budovaný vážsky kanál, ktorý po spustení výraznou mierou obmedzuje frekvenciu a rozsah ďalších katastrof. V roku [[1961]] bolo otvorené zdravotné stredisko a začala výstavba bytov na Obchodnej ulici. Veľký požiar v roku [[1964]] zničil 3 výrobné haly Dreviny, vrátane strojového vybavenia. V roku [[1966]] bola dokončená evanjelická fara, budova Jednoty (dnes Kriváň) a v nasledujúcom roku aj štadión a telefónna ústredňa. Drevárske SOU bolo zriadené v roku [[1969]], o rok pribudol obchod v závodnej reštaurácii a o ďalší začala výstavba rekreačného strediska v lokalite ''Trusalová''. Následne bola dobudovaná vodovodná sieť, čerpacia stanica, areál športového štadióna, rozšírený autokemping a otvorený motorest a dokončená budova učilišťa.


V roku [[1980]] vzniklo Miestne kultúrne stredisko, o dva roky neskôr bola dokončená školská telocvičňa a v roku [[1983]] bol sprevádzkovaný Dom služieb. O dva roky neskôr bola dokončená budova MNV a rok pred [[Nežná revolúcia|zmenou režimu]] aj nová budova materskej školy a o pár mesiacov aj budova poštového úradu. Dom smútku bol dokončený už v roku [[1990]], o dva roky obnovil svoju činnosť Urbariát a začala rozsiahla plynofikácia obce. V rámci privatizácie obec získava byty, zdravotnícke zariadenia, kino, ale aj 61 ha lesa. V roku [[1998]] bolo ukončená revitalizácia centra obce a ukončená plynofikácia.
V roku [[1980]] vzniklo Miestne kultúrne stredisko, o dva roky neskôr bola dokončená školská telocvičňa a v roku [[1983]] bol sprevádzkovaný Dom služieb. O dva roky neskôr bola dokončená budova MNV a rok pred [[Nežná revolúcia|zmenou režimu]] aj nová budova materskej školy a o pár mesiacov aj budova poštového úradu. Dom smútku bol dokončený už v roku [[1990]], o dva roky obnovil svoju činnosť Urbariát a začala rozsiahla plynofikácia obce. V rámci privatizácie obec získava byty, zdravotnícke zariadenia, kino, ale aj 61 ha lesa. V roku [[1998]] bolo ukončená revitalizácia centra obce a ukončená plynofikácia.


[[1. január]]a [[2016]] získali Turany opätovne štatút mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uznesenie NR SR č. 396/2015 Z. z. SR, z 24. novembra 2015 k návrhu na vyhlásenie obce Turany za mesto | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/396/ | vydavateľ = [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvo spravodlivosti SR]] | dátum vydania = 2015-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-01-09 | miesto = [[Bratislava]] | jazyk = }}</ref>
[[1. január]]a [[2016]] získali Turany opätovne štatút mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uznesenie NR SR č. 396/2015 Z. z. SR, z 24. novembra 2015 k návrhu na vyhlásenie obce Turany za mesto | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/396/ | vydavateľ = [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvo spravodlivosti SR]] | dátum vydania = 2015-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-01-09 | miesto = [[Bratislava]] | jazyk = }}</ref>


== Kultúra a zaujímavosti ==
== Pamiatky ==
=== Pamiatky ===
{{Pozri aj|Zoznam kultúrnych pamiatok v Turanoch}}
* [[Kostol svätého Gála (Turany)|Kostol svätého Gála]], jednoloďová [[Gotika|gotická]] stavba s pravouhlym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a predstavanou vežou z prvej polovice [[14. storočie|14. storočia]]. Nachádza sa v centrálnej časti mesta. V presbytériu sa nachádzajú dve polia krížovej [[klenba|klenby]]. Od [[Reformácia|reformácie]] do roku [[1639]] bol kostol [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]]. Kostol postihol ničivý požiar v roku [[1636]], po obnove došlo k zmene pôvodného patrocínia [[Michal (anjel)|sv. Michala]] na sv. Gála. V tomto období dostal kostol nový trámový strop. Pri kostole sa nachádza renesančná zvonica na pôdoryse štvorca z rokov 1636-1639. Kostol prešiel čiastočnými úpravami v [[18. storočie|18.]] a [[19. storočie|19. storočí]], v roku [[1913]] bola z iniciatívy baróna Juliusa [[Révaiovci|Révaia]] vybudovaná nová [[empora]]. Kostol bol naposledy obnovovaný v rokoch [[2006]]-[[2009]]. V interiéri sa nachádza vzácny neskorogotický krídlový [[oltár]] zasvätený [[Katarína Alexandrijská|sv. Kataríne]] pochádzajúci z konca [[15. storočie|15. storočia]]. Oltár je darom [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišského biskupa]] [[Ján Révai|Jána Révaia]], pôvodne pochádzal zo [[Spišský Štvrtok|Spišského Štvrtka]].<ref>{{Citácia knihy
* rímskokatolícky [[Kostol svätého Gála (Turany)|Kostol svätého Gála]]
| priezvisko = Veronika Kapišinská, Eva Ševčíková
* evanjelický kostol z roku [[1933]]
| odkaz na autora =
| titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin
| vydavateľ = Slovart
| miesto = Bratislava
| rok = 2012
| id =
| kapitola = Turany
| strany = 509-514
| jazyk = po slovensky
}}</ref>


* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová modernistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku [[1933]]. Kostol vznikol na mieste [[Tolerančný patent|tolerančného]] chrámu z roku [[1786]]. Ide o monumentálnu stavbu, dielo staviteľa Jozefa Peška z [[Ružomberok|Ružoberka]]. V interiéri sa nachádza trojstranná empora.<ref>{{Citácia knihy
⚫
== Osobnosti ==
| priezvisko = Veronika Kapišinská, Maroš Mačuha, Ľubica Szerdová-Veľasová
V Turanoch sa narodil [[Miloš Alexander Bazovský]], významný slovenský maliar.
| odkaz na autora =
⚫
=== Čestní občania mesta<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osobnosti Turian | url = http://www.turany.sk/uvod_sk.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.1.2016 | vydavateľ = mesto Turany | miesto = Turany | jazyk = }}</ref> ===
| titul = Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin
* Peter Vasilievič Ancupov - bývalý náčelník štábu II. čs.part.brigády
| vydavateľ = Slovart
⚫
* [[Milan Laluha]] - maliar
| miesto = Bratislava
* Július Migaľa - bývalý dlhoročný riaditeľ národného podniku Drevina Turany
| rok = 2012
⚫
* [[Ľubomír Paulovič]] - slovenský herec a režisér
| id =
* Jozef Sukup
| kapitola = Turany
| strany = 508
| jazyk = po slovensky
}}</ref> Fasády sú členené opornými piliermi, okná sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami. Veža je ukončená štíhlou ihlancovou helmicou.
<gallery>
súbor:Katolicky kostol Turany.JPG|Kostol sv. Gála
súbor:Turany02.JPG
súbor:Turany09.JPG
súbor:Turany07.JPG
súbor:Turany03.JPG
súbor:Turany01.JPG|Evanjelický kostol
</gallery>

⚫
== Osobnosti mesta ==
=== Rodáci ===
* [[Miloš Alexander Bazovský]] (* [[1899]] – † [[1968]]), maliar

=== Čestní občania mesta ===
⚫
Medzi čestných občanov mesta patria:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osobnosti Turian | url = http://www.turany.sk/uvod_sk.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.1.2016 | vydavateľ = mesto Turany | miesto = Turany | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20151124071821/http://www.turany.sk/uvod_sk.html | dátum archivácie = 2015-11-24 }}</ref>
⚫
* [[Milan Laluha]] (* [[1930]]{{--}}† [[2013]]), maliar a grafik
⚫
* [[Ľubomír Paulovič]] (* [[1952]]{{--}}† [[2024]]), herec a režisér


== Partnerské mestá ==
== Partnerské mestá ==
Riadok 85: Riadok 116:


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://www.turany.sk/ Oficiálna stránka mesta]
* {{Oficiálna stránka}}



{{Obce okresu Martin}}
{{Obce okresu Martin}}
{{Autoritné údaje}}


[[Kategória:Turany| ]]
[[Kategória:Turany| ]]
[[Kategória:Okres Martin]]
[[Kategória:Okres Martin]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Sídla na Váhu]]

Aktuálna revízia z 18:55, 28. august 2024

Turany
mesto
Evanjelický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Vodné toky Váh, Studenec
Nadmorská výška 406 m n. m.
Súradnice 49°07′00″S 19°02′00″V / 49,116667°S 19,033333°V / 49.116667; 19.033333
Rozloha 46,75 km² (4 675 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 107 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 87,85 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1. júla 1319
Primátor Dušan Novysedlák[3] (nezávislý)
PSČ 038 53
ŠÚJ 512681
EČV (do r. 2022) MT
Tel. predvoľba +421-43
Adresa mestského
úradu 		Osloboditeľov č. 83/91
038 53 Turany
E-mailová adresa obecturany@centrum.sk
Telefón 043/4292 400
Fax 043/4292 402
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Turany
Webová stránka: turany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Turany sú mesto na Slovensku v okrese Martin.

Polohopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádzajú sa na dolnom Turci, asi 8 km severovýchodne od Martina. Po vybudovaní Krpelianskeho kanála severne od mesta sa Turany ocitli na ostrove Váhu, ktorého prírodné koryto tečie južným okrajom intravilánu. Stredom preteká potok Studenec. Severným okrajom zástavby mesta vedie hranica ochranného pásma Národného parku Malá Fatra.

Dopravne je mesto napojené na cestu I/18, ktorá obchádza centrum severným obchvatom. Južne od Turian vedie diaľnica D1. Priemyselnú zónu od mesta oddeľuje železničná trať Žilina – Košice.

Dejiny[4]

[upraviť | upraviť zdroj]

Turany patria k najstarším mestám regiónu. Dochované miestne názvy (Mohýlka, Hradiská) napovedajú veľmi staré osídlenie na dôležitej ceste, no tiež možný pôvod názvu z keltského slova Tur, znamenajúci veža. Zmienka o „starobylom kostolíku“ v starej farskej kronike pochádza už z roku 1300 (čiže kostolík musel byť oveľa starší), no prvá doložená písomná zmienka pochádza z roku 1319. Územie patrilo do Zvolenskej župy, z ktorej sa v roku 1339 vyčlenila Turčianska župa. Turany boli majetkom sklabinského panstva, hoci za Váhom, južne nad obcou, sa vypínal hrad Sučany. V roku 1397 udelil kráľ Žigmund Luxemburský mestské práva, medzi ktoré patrilo právo postaviť mlyn, voľne užívať rieky aj lesy. Práva potvrdil v roku 1461 kráľ Matej Korvín, v roku 1563 Ferdinand I., ktorý povolil tri jarmoky (na Troch kráľov, Sv. Ducha, Sv. Imricha) a týždenné trhy a v roku 1574 aj Maximilián II..

Začiatkom 17. storočia boli Turany so 70 domami a 350 obyvateľmi druhým najväčším sídlom po Mošovciach. Napriek morovej epidémii v roku 1679, kedy vymrela polovica obyvateľov, sa ich počet v roku 1715 zvýšil už na 540 v 108 domoch, čo bolo najviac v Turci. Medzi časté pohromy patrili povodne a požiare, ktorých kroniky spomínajú niekoľko. Požiare len v 18. storočí Turany pustošili v rokoch 1715, 1719, 1724, 1796 (vyhorela takmer celá obec) a 1798, povodne ničili chotár v rokoch 1725, 1728, 1789 a 1795.

Drevené stavby začali pomaly nahrádzať murované a medzi prvé patrila v roku 1785 evanjelická fara a o rok neskôr aj kostol. Obe budovy i školu zničil požiar v marci 1796 a katastrofálne následky mala povodeň z 25. augusta 1813, kedy voda siahala po strechy a úplne zrovnala so zemou väčšinu domov, no aj poškodenú faru a kostol. Húževnatí obyvatelia si však čoskoro všetky dôležité stavby opäť vybudovali a napríklad škola bola otvorená už 30. júna 1814. V roku 1831 zasiahla mestečko cholera, na ktorej následky zomrelo 218 ľudí. V roku 1845 bola otvorená pošta.

Počas revolučných rokov mestečko navštívil Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Výrazný podnet na rozvoj mala výstavba Košicko-bohumínskej železnice, ktorá 7. decembra 1871 napojila mestečko na železničnú sieť. Nakoľko stanice v Sučanoch, Vrútkach i Martine sa len plánovali, Turany boli dôležitým dopravným uzlom pre celý dolný Turiec. V roku 1874 sa začala v lokalite Matušky budovať píla, ktorá však v roku 1914 vyhorela. Ružomberská celulózka tu v roku 1919 postavila drevársky závod, ktorý bol (neskôr ako Drevina) hlavným zamestnávateľom na dlhé desaťročia. V roku 1910 stálo v mestečku už 392 domov, ktoré obývalo až 1 974 obyvateľov. V predposlednom roku prvej svetovej vojny prišli evanjelický kostol o veľký a katolícky o svoj menší zvon, ktoré boli roztavené pre zbrojársku výrobu.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 boli Turany z neznámych dôvodov zbavené štatútu mesta a stali sa opäť obcou.[5]

Významným medzníkom pre Turany bolo vybudovanie elektrickej siete a pouličného osvetlenia v rokoch 1929 až 1932 a nový evanjelický kostol sa budoval v rokoch 1932 až 1934. Druhá svetová vojna znamenala útrapy aj pre Turany; v bojoch zahynulo 16 bojovníkov a ďalších 8 civilistov.

Rozvoj Turian v 50. rokoch 20. storočia prinieslo budovateľské nadšenie, ktoré prinieslo vybudovanie miestneho rozhlasu, sprevádzkovanie kina či výstavbu materskej školy. V čase veľkej povodne 29. júna 1958 sa dokončoval 4 roky budovaný vážsky kanál, ktorý po spustení výraznou mierou obmedzuje frekvenciu a rozsah ďalších katastrof. V roku 1961 bolo otvorené zdravotné stredisko a začala výstavba bytov na Obchodnej ulici. Veľký požiar v roku 1964 zničil 3 výrobné haly Dreviny, vrátane strojového vybavenia. V roku 1966 bola dokončená evanjelická fara, budova Jednoty (dnes Kriváň) a v nasledujúcom roku aj štadión a telefónna ústredňa. Drevárske SOU bolo zriadené v roku 1969, o rok pribudol obchod v závodnej reštaurácii a o ďalší začala výstavba rekreačného strediska v lokalite Trusalová. Následne bola dobudovaná vodovodná sieť, čerpacia stanica, areál športového štadióna, rozšírený autokemping a otvorený motorest a dokončená budova učilišťa.

V roku 1980 vzniklo Miestne kultúrne stredisko, o dva roky neskôr bola dokončená školská telocvičňa a v roku 1983 bol sprevádzkovaný Dom služieb. O dva roky neskôr bola dokončená budova MNV a rok pred zmenou režimu aj nová budova materskej školy a o pár mesiacov aj budova poštového úradu. Dom smútku bol dokončený už v roku 1990, o dva roky obnovil svoju činnosť Urbariát a začala rozsiahla plynofikácia obce. V rámci privatizácie obec získava byty, zdravotnícke zariadenia, kino, ale aj 61 ha lesa. V roku 1998 bolo ukončená revitalizácia centra obce a ukončená plynofikácia.

1. januára 2016 získali Turany opätovne štatút mesta.[6]

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová modernistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1933. Kostol vznikol na mieste tolerančného chrámu z roku 1786. Ide o monumentálnu stavbu, dielo staviteľa Jozefa Peška z Ružoberka. V interiéri sa nachádza trojstranná empora.[8] Fasády sú členené opornými piliermi, okná sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami. Veža je ukončená štíhlou ihlancovou helmicou.
  • Kostol sv. Gála
    Kostol sv. Gála
  • Evanjelický kostol
    Evanjelický kostol

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci

[upraviť | upraviť zdroj]

Čestní občania mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi čestných občanov mesta patria:[9]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ História obce na turany.sk [online]. [Cit. 2013-10-26]. Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.
  5. ↑ DUDRÁKOVÁ, Andrea. Primátor: Sme viac mestečkom ako mestom. MY Turčianske noviny - Nový Život Turca, január 2016, roč. 25/56, čís. 1, s. 2. Dostupné online [cit. 2016-01-16]. ISSN 0139-6374. Archivované 2016-01-16 z originálu.
  6. ↑ Uznesenie NR SR č. 396/2015 Z. z. SR, z 24. novembra 2015 k návrhu na vyhlásenie obce Turany za mesto [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2015-12-18, [cit. 2016-01-09]. Dostupné online.
  7. ↑ VERONIKA KAPIŠINSKÁ, EVA ŠEVČÍKOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Turany, s. 509-514.
  8. ↑ VERONIKA KAPIŠINSKÁ, MAROŠ MAČUHA, ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Turany, s. 508.
  9. ↑ Osobnosti Turian [online]. Turany: mesto Turany, [cit. 2016-01-16]. Dostupné online. Archivované 2015-11-24 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turany

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Turany&oldid=7905614“