Amorfná látka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: hi:अकेलास ठोस |
d Revízia 7289988 používateľa 178.40.241.206 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
||
| (22 medziľahlých úprav od 17 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Amorfná látka''' je tuhá látka, ktorá nemá kryštálovú štruktúru.<ref name="KS">{{Citácia periodika |
|||
| ⚫ | |||
| priezvisko = ČERVEŇ |
|||
| meno = Ivan |
|||
| priezvisko2 = DOBROČKA |
|||
| meno2 = Edmund |
|||
| priezvisko3 = FEJDI |
|||
| meno3 = Pavel |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Súpis základných termínov z kryštalografie |
|||
| periodikum = Kultúra slova |
|||
| odkaz na periodikum = Kultúra slova |
|||
| url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2013/2/ks2013-2.pdf |
|||
| dátum vydania = 2013 |
|||
| číslo = 2 |
|||
| ročník=47 |
|||
| dátum prístupu = 13.10.2017 |
|||
| vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| strany = 73 |
|||
| issn = 0023-5202 |
|||
| ⚫ | }}</ref> Je v [[Pevná látka|pevnom skupenstve]], jej [[stavebná častica|stavebné častice]] nie sú pravidelne usporiadané (nevytvárajú [[kryštál]]y). [[Termodynamika|Energeticky]], amorfný stav pre látku nie je veľmi výhodný, takéto látky sa niekedy nazývajú aj ''metastabilné''. Príkladom amorfných látok je [[sklo]], alebo väčšina [[polymér]]ov (či už syntetických alebo prírodných) – [[Živica|živice]], [[vosk]], [[celulóza]], [[kaučuk]] atď. |
||
Amorfný stav možno dosiahnuť rýchlym prechodom z [[Kvapalina|kvapalnej fázy]] (resp. taveniny) do tuhej prudkým ochladením, a aj samotné amorfné látky sa niekedy označujú za kvapaliny s vysokou [[Viskozita|viskozitou]]. Pohyblivosť častíc látky klesá s poklesom teploty a ak dôjde k rýchlemu poklesu, nestihnú sa častice preusporiadať do kryštálovej štruktúry. Vlastná pohyblivosť častíc závisí aj od ich veľkosti, preto práve makromolekuly (polyméry, [[kremičitan]]y) sú v tuhom stave amorfné. Pri zahrievaní amorfné látky neprechádzajú do kvapalnej fázy skokom, ale postupne mäknú až sa pri určitej teplote roztopia. |
Amorfný stav možno dosiahnuť rýchlym prechodom z [[Kvapalina|kvapalnej fázy]] (resp. taveniny) do tuhej prudkým ochladením, a aj samotné amorfné látky sa niekedy označujú za kvapaliny s vysokou [[Viskozita|viskozitou]]. Pohyblivosť častíc látky klesá s poklesom teploty a ak dôjde k rýchlemu poklesu, nestihnú sa častice preusporiadať do kryštálovej štruktúry. Vlastná pohyblivosť častíc závisí aj od ich veľkosti, preto práve makromolekuly (polyméry, [[kremičitan]]y) sú v tuhom stave amorfné. Pri zahrievaní amorfné látky neprechádzajú do kvapalnej fázy skokom, ale postupne mäknú až sa pri určitej teplote roztopia. |
||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
|||
{{Portál|Fyzika||Chémia}} |
|||
{{Fyzikálny výhonok}} |
{{Fyzikálny výhonok}} |
||
[[Kategória:Skupenstvá hmoty]] |
[[Kategória:Skupenstvá hmoty]] |
||
[[Kategória:Kryštalografia]] |
|||
[[ar:مادة لابلورية]] |
|||
[[cs:Amorfní látka]] |
|||
[[da:Amorf]] |
|||
[[de:Amorphes Material]] |
|||
[[el:Άμορφο σώμα]] |
|||
[[en:Amorphous solid]] |
|||
[[eo:Amorfa solido]] |
|||
[[es:Sólido amorfo]] |
|||
[[et:Amorfne aine]] |
|||
[[eu:Amorfo]] |
|||
[[fa:جامد آمورف]] |
|||
[[fi:Amorfinen aine]] |
|||
[[fr:Matière amorphe]] |
|||
[[ga:Solad dímhorfach]] |
|||
[[he:אמורפיות]] |
|||
[[hi:अकेलास ठोस]] |
|||
[[hr:Amorfna tvar]] |
|||
[[ht:Solid amòf]] |
|||
[[hu:Amorf]] |
|||
[[it:Solido amorfo]] |
|||
[[ja:アモルファス]] |
|||
[[jbo:nalvelganzu sligu]] |
|||
[[ko:비결정질 고체]] |
|||
[[mk:Аморфни супстанции]] |
|||
[[nds:Amorph Material]] |
|||
[[nl:Amorf]] |
|||
[[no:Amorf]] |
|||
[[pl:Ciało amorficzne]] |
|||
[[pt:Sólido amorfo]] |
|||
[[ru:Аморфные тела]] |
|||
[[simple:Amorphous solid]] |
|||
[[sv:Amorf struktur]] |
|||
[[ta:சீருறாத் திண்மம்]] |
|||
[[tr:Amorf katı]] |
|||
[[uk:Аморфний стан]] |
|||
[[vi:Chất rắn vô định hình]] |
|||
[[zh:无定形体]] |
|||
Aktuálna revízia z 07:40, 15. december 2021
Amorfná látka je tuhá látka, ktorá nemá kryštálovú štruktúru.[1] Je v pevnom skupenstve, jej stavebné častice nie sú pravidelne usporiadané (nevytvárajú kryštály). Energeticky, amorfný stav pre látku nie je veľmi výhodný, takéto látky sa niekedy nazývajú aj metastabilné. Príkladom amorfných látok je sklo, alebo väčšina polymérov (či už syntetických alebo prírodných) – živice, vosk, celulóza, kaučuk atď.
Amorfný stav možno dosiahnuť rýchlym prechodom z kvapalnej fázy (resp. taveniny) do tuhej prudkým ochladením, a aj samotné amorfné látky sa niekedy označujú za kvapaliny s vysokou viskozitou. Pohyblivosť častíc látky klesá s poklesom teploty a ak dôjde k rýchlemu poklesu, nestihnú sa častice preusporiadať do kryštálovej štruktúry. Vlastná pohyblivosť častíc závisí aj od ich veľkosti, preto práve makromolekuly (polyméry, kremičitany) sú v tuhom stave amorfné. Pri zahrievaní amorfné látky neprechádzajú do kvapalnej fázy skokom, ale postupne mäknú až sa pri určitej teplote roztopia.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ČERVEŇ, Ivan; DOBROČKA, Edmund; FEJDI, Pavel. Súpis základných termínov z kryštalografie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2013, roč. 47, čís. 2, s. 73. Dostupné online [cit. 2017-10-13]. ISSN 0023-5202.
|
Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |