Bratislavská zmluva
Bratislavská zmluva alebo bratislavský mier bola dohoda medzi rímskonemeckým kráľom Maximiliánom I. Habsburským a novozvoleným uhorským kráľom Vladislavom II. Jagelovským uzavretá v Bratislave v roku 1491.[1]
Potvrdzovala staršie dohody (z roku 1462) medzi Maximiliánovým otcom cisárom Fridrichom III. Habsburským a uhorským kráľom Matejom Korvínom o nástupníctve na uhorskom tróne.[2]
Maximilián v snahe o získanie uhorskej koruny vyhnal po Korvínovej smrti uhorské posádky z Dolného Rakúska, vtrhol do Uhorska (dobyl veľkú časť územia po Stoličný Belehrad a Záhreb), no pre vzburu vojska bol donútený uzavrieť s novým panovníkom Vladislavom II. Jagelovským v Bratislave zmluvu, ktorou Vladislav II. priznal Habsburgovcom nárok na uhorský trón v prípade vymretia rodu Jagelovcov.
Zmluva, bola potvrdená v roku 1515 a stala sa základom habsburského panstva v Uhorsku v rokoch 1526 – 1918.[2]
Referencie
upraviť- ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 419.
- ↑ a b bratislavská zmluva. In: Encyklopédia Slovenska. 2. nezm. vyd. Zväzok I A – D. Bratislava : Veda, 1985. 624 s. S. 249.