Jagelovci

Jagelovci alebo staršie Jagellovci (po poľsky Jagiellonowie, po litovsky Jogailaičiai, po česky Jagellonci) bola poľská panovnícka dynastia litovského pôvodu. Jej členovia boli vládnucou dynastiou v Poľsku (v r. 1386 – 1572 a 1587 – 1668), v Litve (v r. 1377 – 1401 a 1440 – 1572), v Čechách (v r. 1471 – 1526) a v Uhorsku (v r. 1440 – 1444, a 1490 – 1526).

Pôvod rodu

Za jej zakladateľa je považované litovské veľkoknieža Jogaila, ktorý po prijatí kresťanstva a sobáši s Hedvigou (Jadviga) z Anjou, najmladšou dcérou uhorského a poľského kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou. V roku 1386 sa Jogaila stal poľským kráľom a bol korunovaný ako Vladislav II. Jagelo. Zároveň sa vytvorila poľsko-litovská únia, ktorá sa však definitívne upevnila až na začiatku 16. storočia.

Panovníci

Jagelovskí panovníci sa významne zaslúžili o trvalé zväčšenie poľského kráľovstva (Mazovsko, Livónsko, časť západného Pruska) najmä bojmi s Rádom nemeckých rytierov. Nástupcom Vladislava II. Jagela sa v roku 1434 stal jeho syn Vladislav III. (1434 – 1444), po ňom Kazimír IV. (1445 – 1492); Žigmundom II. Augustom (synom Žigmunda I.) vymrel v roku 1572 rod Jagelovcov v mužskej línii. Nastúpením Žigmunda III. (syna švédskeho kráľa Jána III. z rodu Vasa) r. 1587 sa opäť rod Jagelovcov dostal na poľský trón (až do r. 1668), a to v ženskej línii, lebo jeho manželkou bola Katarína, sestra Žigmunda II. Augusta. V 15. – 16. storočí z rodu Jagelovcov pochádzali aj niektorí uhorskí a českí panovníci. Po smrti Albrechta II. Habsburského sa od r. 1440 stal uhorským kráľom (ako Vladislav I.) poľský kráľ Vladislav III. Padol v boji proti Turkom v bitke pri Varne v r. 1444, preto sa nazýva aj Vladislavom Varnenčíkom. Najstarší syn poľského kráľa Kazimíra IV., Vladislav, bol v roku 1471 zvolený za českého kráľa a po smrti Mateja Korvína (r. 1490) zasadol na trón aj v Uhorsku. Jeho syn Ľudovít II. bol kráľom uhorským aj českým (od r. 1516). Padol v bitke pri Moháči 29.8.1526 a ním vymrela po meči uhorsko-česká vetva Jagelovcov a uhorským a českým kráľom sa po ňom stal Ferdinand I. Habsburský, ktorého manželkou bola Anna, sestra Ľudovíta II. Na rozdiel od územného zväčšovania Poľska menej úspešná bola ich politika ako českých a uhorských kráľov. V Uhorsku nedokázali čeliť politickej a hospodárskej anarchii, ktorá bola najzreteľnejšia za vlády Vladislava II. K moci sa dostala vysoká šľachta a vzrástlo zbedačovanie obyvateľstva. I v Čechách za jagelovských slabých panovníkov došlo k úpadku kráľovskej centrálnej moci a faktickú vládu mali v rukách šľachtické stavy.

Významní predstavitelia


Meno	Poznámka
Gediminas	litovské veľkoknieža (1316 – 1341)
Algirdas	litovské veľkoknieža (1316 – 1341)
Kęstutis	litovské veľkoknieža (1345 – 1382)
Vladislav II. Jagelo	litovské veľkoknieža (1377 – 1401) a poľský kráľ (1386 – 1434)
Vitold	litovské veľkoknieža (1401 – 1430)
Swidrigello	litovské veľkoknieža (1430 – 1432)
Žigmund Korybutovič	litovské veľkoknieža (1432 – 1440)
Vladislav III.	poľský kráľ (1434 – 1444), uhorský kráľ (1440 – 1444)
Kazimír IV.	litovské veľkoknieža (1440 – 1492), poľský kráľ (1447 – 1492)
Vladislav II.	český kráľ (1471 – 1516), uhorský kráľ (1490 – 1516)
Ľudovít II.	český a uhorský kráľ (1516 – 1526)
Ján I. Albrecht	poľský kráľ (1492 – 1501)
Alexander I.	litovské veľkoknieža (1492 – 1506), poľský kráľ (1501 – 1506)
Žigmund I. Starý	litovské veľkoknieža (1506 – 1529), poľský kráľ (1506 – 1548)
Žigmund II. August	litovské veľkoknieža (1529 – 1569), poľský kráľ (1548 – 1572)

Zdroje

Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1980
Slovensko - Dejiny, Obzor, Bratislava, 1978