dévôt
Etimolodjeye
[candjî]calcaedje do francès « dévôt » (minme sinse)
Prononçaedje
[candjî]- AFE :
- diferins prononçaedjes : /devɔː/ /dɛvɔː/
- prononçaedje zero-cnoxheu : Prononçaedje a radjouter
- Ricepeures : dé·vôt
Sustantif
[candjî]dévôt omrin
singulî | pluriyal |
---|---|
dévôt | dévôts |
- (mot d’ rilidjon) safî k' est foirt rilidjeuze, ki preye bråmint
- Ene fråze d’ egzimpe est co a radjouter.
Addjectif
[candjî]dévôt
- (mot d’ rilidjon) Ki est foirt rlidjeus, ki preye bråmint.
- Fijhoz, come vos l'avoz si bén fwait disk' asteure, ki dj'soexhe on dicipe dévôt ki schoûte bén.— Jean Bosly, ratournant L' imitåcion d' Djezus-Cri (fråze rifondowe).
-
Deus cinsîs dévôts ki preyèt cwand on soune l'åvé
Parintaedje
[candjî]Sinonimeye
[candjî]Ratournaedjes
[candjî]addjectif
- Francès : dévôt (fr)
sustantif
- Francès : dévôt (fr)