Zámok Buchlovice
| Zámok Buchlovice | |
| zámok | |
 Zámok Buchlovice, pohľad na tzv. horný zámok
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Kraj | Zlínsky |
| Okres | Uherské Hradiště |
| Súradnice | 49°05′1.8″S 17°20′12″V / 49,083833°S 17,33667°V |
| Vznik | 18. storočie |
| Pre verejnosť | prístupný |
| Najľahší výstup | obec Buchlovice |
   Poloha zámku Buchlovice v Česku
| |
| Wikimedia Commons: Buchlovice Castle | |
| Webová stránka: www.zamek-buchlovice.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zámok v Buchloviciach je barokový zámok v štýle talianskej vily nachádzajúci sa v obci Buchlovice v okrese Uherské Hradiště v Zlínskom kraji.
História zámku
[upraviť | upraviť zdroj]V stredoveku stávala na mieste dnešného zámku opevnená usadlosť, ktorú v 16. storočí prestavali na hospodárske objekty. Zámok mal od svojho počiatku spojitosť s neďaleko ležiacim hradom Buchlov. Po vymretí jeho majiteľov, pánov zo Zástřizl, ho zdedili ich príbuzní Petřvaldskí z Petřvaldu. Keď v 17. storočí prestal hrad Buchlov vyhovovať svojím komfortom vtedajším nárokom na bývanie a súčasne strácal strategický význam, začal jeho majiteľ, Ján Dětřich Petřvaldský, v obci ležiacej pod hradom s výstavbou sídla zodpovedajúceho duchu doby - zámku Buchlovice. Impulzom k stavbe bola tiež jeho láska k manželke Eleonóre, pochádzajúcej z talianskeho Tirolska. Výstavbu, ktorú zveril talianskym projektantom, preto poňal v štýle talianskej vidieckej vily. Projekt vypracoval architekt Domenico Martinelli a stavba prebiehala v rokoch 1707 - 1738. Iróniou osudu bolo, že jeho mladá manželka sa dokončenia zámku nedočkala, pretože čoskoro po svadbe zomrela.
Ako prvý bol postavený tzv. dolný zámok, ktorý mal uspokojiť spoločenské a reprezentačné nároky svojich majiteľov. Využitie mierneho svahu predom určilo stavebné dispozície budúceho zámku. Dolný zámok je tvorený zo strany čestného dvora prízemnou, v záhradnom priečelí jednoposchodovou budovou kruhového pôdorysu s centrálnou sálou uprostred a mohutnou kupolou.
Tzv. horný zámok, neskôr nazývaný Flóra, predstavoval súbor hospodárskych budov.
Súčasne so stavbou zámku prebiehali i parkové úpravy okolia. Najprv v štýle talianskej záhrady, neskoršie vo francúzskom štýle. Na prelome 18. a 19. storočia bol park obohatený o exotické dreviny a neskôr rozšírený o park anglického typu.
Po dokončení stavby striedali jeho majitelia letný pobyt v Buchloviciach so zimným na Buchlove.
Na konci 18. storočia sa buchlovické panstvo dostalo do vlastníctva pôvodne tirolského rodu Berchtoldovcov. Gróf Leopold Berchtold († 1809) vyštudoval vo Viedni filozofiu a právo a podnikol mnoho zahraničných ciest po Európe, Afrike a na Blízky východ. Bol známy svojím sociálnym cítením a na cestách všemožne pomáhal trpiacim (liečil chorých, vykupoval kresťanských otrokov a pod.). I na svojom panstve sa snažil o zdravotné a kultúrne povznesenie. Svoje humanistické poslanie premietol i do zriadenia vojenskej nemocnice, ktorá počas napoleonských vojen poskytovala starostlivosť raneným a chorým. Súčasne zriadil v neďalekej Smraďavke kúpele. Pôsobil tiež ako zdravotný inšpektor, čo ho napokon stálo život, keď sa pri návšteve chorých nakazil týfusom a zomrel.
Panstvo po ňom zdedil jeho syn, Žigmund, ktorý sa po absolvovaní vojenskej akadémie stal členom uhorskej šľachtickej gardy. Vojenská kariéra ho priviedla k účasti na protihabsburskej revolúcii v roku 1848. Po kapitulácii povstaleckých vojsk v roku 1849 bol v jednej z bitiek zajatý a uväznený. Pred popravou ho zachránila jeho manželka, ktorá mu u cisára Františka Jozefa I. vyprosila milosť. Natrvalo sa usadil na zámku a spolu so svojím strýkom Bedřichom Všemírom, lekárom a prírodovedcom, sa venoval zhromažďovaniu archeologických a prírodovedeckých zbierok.
Ďalší významný príslušník rodu, Leopold, Žigmundov vnuk, ako rakúsko-uhorský vyslanec v Petrohrade, zorganizoval v roku 1908 na zámku spoločné rokovanie ministrov zahraničia Ruska a Rakúsko-Uhorska.
Berchtoldovci vlastnili buchlovické panstvo až do roku 1945, kedy ho prevzal do svojej správy štát.
Popis zámku
[upraviť | upraviť zdroj]Interiér zámku zaujme svojou bohatou freskovou a štukovou výzdobou (diela B. Fontanu) v štýle raného baroka. Salóny su vybavené nábytkom a mobiliárom v štýle Ľudovíta XV. a Ľudovíta XVI. Rodinné portréty Petřvaldovcov a Berchtoldovcov a množstvo umeleckých diel zdobí miestnosti tohto jedinečného panského sídla.
Zámok je obklopený nádherným parkom so schodiskami, terasami, obeliskom, bazénmi a kamennými vázami. Jeho veľkou ozdobou je množstvo vzácnych exotických stromov a krov.
Zámok Buchlovice bol v roku 2001 zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok Českej republiky.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zámok Buchlovice
