Preskočiť na obsah

Výsadkové lode triedy Tapir (Projekt 1171)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Výsadkové lode triedy Tapir

Loď Nikolaj Filčenkov na základni v Sevastopole
Základná charakteristika
ŠtátRusko Rusko
Druhvýsadková loď
Začiatok výstavby5. február 1964
Dátum spustenia na vodu1. júl 1964
Dátum prevzatia námorníctvom18. august 1966
Dĺžka113,1 m
Šírka15,6 m
Ponor4,5 m
Bojový výtlak4360 ton
Posádka55 (vrátane 5 dôstojníkov)
Pancierovanie a výzbroj
Hlavná výzbroj1 × 122 mm raketomet A-215 Grad-M
Pomocná výzbroj2 × 55 mm granátomet MRG-1 (Nikolaj Vilkov)
Protilietadlová výzbroj1 × 57 mm ZIF-31B
2 × 25 mm 2M3M (mod. 4)
Pohon a pohyb
Pohon2x dieselové 58A
9600 hp
Maximálna rýchlosť17,3 uzlov
Maximálny dosah9150 námorných míľ (9 u.)

Výsadkové lode triedy Tapir (Projekt 1171) je trieda veľkých výsadkových lodí sovietskeho/ruského námorníctva, ktoré sú určené na presun vojsk a nákladu po mori, ako aj na zabezpečenie výsadku pri obojživelných operáciách. Sú schopné prepravovať rôzne typy obrnených vozidiel vrátane tankov.

Hoci ide o značne zastarané lode, Ruské námorníctvo ešte stále využíva 4 výsadkové lode tejto triedy.

Loď Saratov

Kvalitatívny a kvantitatívny nárast sovietskeho námorníctva, umožnil v 60. rokoch ZSSR vstúpiť aj do rozsiahlych vôd svetových oceánov. Medzi úlohami sovietskej strategickej doktríny sa objavila aj jedna, ktorej predmetom bolo poskytovanie vojenskej pomoci spojeneckým a spriateleným štátom. To si vyžadovalo špeciálne lode na prepravu nákladov rôzneho typu. Preto v roku 1959 vznikol projekt 1171 „Tapir“, ktorého podstatou bol návrh a výstavba veľkých výsadkových lodí, ktoré by mali porovnateľné špecifikácie ako moderné západné výsadkové lode.

Výsledkom tohto projektu však mala byť aj civilná nákladná loď, čo nútilo konštruktérov k určitým kompromisom a v konečnom dôsledku to mierne znížilo výsledné vlastnosti novej lode. Konštruktéri pripravili štyri verzie projektu, pričom zohľadnili všetky požiadavky, aj keď tie armádne mali vyššiu prioritu. Veľkou dilemou boli motory, pretože pôvodne sa počítalo s dvomi pohonnými jednotkami s výkonom po 2500 koní, ale nakoniec boli vybrané dieselové motory s takmer dvojnásobným výkonom. Tento pohon bol mimoriadne vhodný pre námorníctvo, pretože rýchlosť lode sa tým zvýšila na 17 uzlov, ale civilné plavidlo s tak výkonnými motormi bolo nerentabilné. Preto sa Ministerstvo námorníctva nakoniec rozhodlo upustiť od civilného variantu a vznikla len výsadková loď pre ozbrojené sily. V dôsledku toho majú lode triedy Tapir vzhľad, ktorý viac pripomína civilnú loď.

V rokoch 1966 až 1975 bolo do služby zavedených 14 plavidiel v štyroch modifikáciách. Prvá z lodí tejto triedy, ktorá niesla označenie Voronežskyj Komsomolec (dnes Saratov), mala o niečo menšiu kapacitu výsadkárov. Zvyšok lodí už bol vybavený ďalšími kajutami, ktoré umožnili pojať o 125 osôb viac a priestrannejšími skladmi, čím sa o tri týždne predĺžila možnosť plavby na mori.

Po dve desaťročia tvorili veľké výsadkové lode projektu 1171 „Tapir“ základ strategických obojživelných síl Sovietskeho zväzu. Rozpad ZSSR však urýchlil ich vyradenie - lode boli buď zošrotované alebo boli v nevhodnom stave.[1]

Konštrukcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre manipuláciu s nákladom slúži rampa na prove aj na korme lode. Kapacita plavidiel modifikácie 1 a 2 je 20 stredných tankov a 313 vojakov alebo 47 obrnených transportérov a 313 vojakov alebo alebo 52 nákladných automobilov a 313 vojakov. Lode v modifikácii 2 a 3 dokážu prepraviť 20 stredných tankov a 440 vojakov alebo 47 obrnených transportérov a 440 vojakov alebo alebo 52 nákladných automobilov a 440 vojakov alebo 1 000 ton nákladu.

Pohonný systém tvoria dva dieselové motory, vďaka ktorým dosahuje loď maximálnu rýchlosť 17,3 uzla. Pri maximálnej rýchlosti prepláva 6 312 míľ, ale jej maximálny dosah (pri rýchlosti 9 uzlov) je 9 150 míľ.

Protilietadlovú výzbroj lode predstavuje jeden dvojkanón kalibru 57 mm ZIF-31B so zásobou 1200 nábojov. Lode, ktoré boli vyrobené v modifikácii 4, mali navyše ešte 2 dvojkanóny kalibru 25 mm 2M3M. Okrem toho majú aj protilietadlové raketové komplety 9K34 Strela-3. Pre palebnú podporu výsadku a ničenie pobrežných cieľov je loď vybavená raketovým systémom Grad-M s dostrelom 20 km.[2]

Ruská vojenská intervencia v Sýrii

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 30. septembra 2015 vstúpili ruské jednotky do Sýrie, ktorá bola zmietaná občianskou vojnou a spustili operáciu na podporu režimu Baššára al-Asada. Na ruskej vojenskej intervencii v Sýrii sa podieľali aj veľké výsadkové lode projektu 1171. Do tejto blízkovýchodnej krajiny bolo potrebné prepraviť tisíce ton zásob, desiatky kusov ťažkej techniky a stovky vojakov. Na tejto logistickej operácii sa podieľali lode Saratov, Nikolaj Vilkov, Nikolaj Filčenkov a Orsk.[3] Na sýrsku základňu Tartus priplávala najmenej jedna takáto loď mesačne.[4]

Dňa 24. februára 2022 zaútočila Ruská federácia na Ukrajinu s cieľom zvrhnúť vládu a dostať celú krajinu pod svoju kontrolu. Už o tri dni neskôr sa ruským silám podarilo obsadiť ukrajinský prístav Berďansk, cez ktorý sa začali vyloďovať ruské tanky, obrnené vozidlá a vojaci. Podľa medializovaných informácií ruské námorníctvo v rámci invázie na Ukrajinu nasadilo v čiernomorskom regióne celkovo šesť výsadkových lodí. Jednou z týchto lodí bola Orsk, ktorá 21. marca ako prvá loď Čiernomorskej flotily priplávala do okupovaného ukrajinského prístavu. O niekoľko dní neskôr vplávala do prístavu aj ďalšia loď triedy Tapir - Saratov. Hlavný význam prístavu Berďansk spočíval v tom, že sa nachádza len 80 km južne od ukrajinského mesta Mariupoľ, ktoré sa ruská armáda chystala obsadiť. Z toho dôvodu priplávali výsadkové lode Tapir, z ktorých každá mohla priviesť 20 tankov a 47 obrnených transportérov.

V noci 24. marca sa však ukrajinským silám podarilo zaútočiť na niekoľko ruských lodí kotviacich v prístave Berďansk. Jednou z týchto lodí bola výsadková loď Saratov, ktorú sa Ukrajincom podarilo zničiť. Okrem nej sa podarilo poškodiť minimálne jednu ďalšiu výsadkovú loď triedy Ropucha (niektoré zdroje hovoria o dvoch lodiach - Cezar Kunikov a Novočerkassk).[5] Zatiaľ nebolo potvrdené, ako bol útok prevedený, neoficiálne informácie však hovoria o tom, že Ukrajinci použili rakety Točka-U.[6]

Zničenie každej takejto výsadkovej lode predstavuje pre ruské námorníctvo obrovskú škodu, pretože množstvo lodí triedy Tapir alebo Ropucha už Rusko vyradilo a v súčasnosti ich nemá čím nahradiť. Momentálne Rusko vyrába iba výsadkové lode triedy Ivan Gren. Za uplynulých 18 rokov sa však podarilo vyrobiť iba dve tieto lode a ďalšie dve by mali byť zavedené do služby do roku 2024.

Zoznam lodí triedy Tapir

[upraviť | upraviť zdroj]
Meno Palubné číslo Začiatok výstavby Spustenie na vodu V službe Flotila Stav
Modifikácia I
BDK-10 (premenovaná na Saratov) 150 5. 2. 1964 1. 7. 1964 18. 8. 1966 Čiernomorská flotila Potopená v Berďansku 24. 3. 2022
BDK-6 144 4. 7. 1964 15. 2. 1965 30. 12. 1966 Čiernomorská flotila vyradená 19. 3. 1992
BDK-13 093 18. 2. 1965 26. 3. 1966 30. 9. 1967 Tichooceánska flotila vyradená 5. 7. 1994
BDK-62 023 5. 8. 1966 1. 3. 1967 29. 12. 1967 Severná flotila vyradená 1. 12. 1997
Modifikácia II
BDK-66 085 7. 3. 1967 28. 8. 1967 27. 9. 1968 Tichooceánska flotila vyradená 5. 7. 1994
BDK-69 (premenovaná na Orsk) 148 30. 8. 1967 29. 2. 1968 31. 12. 1968 Čiernomorská flotila v službe
Modifikácia III
BDK-77 099 12. 3. 1968 31. 8. 1969 30. 9. 1969 Tichooceánska flotila vyradená 5. 7. 1994
Doneckij šachťor 119 5. 9. 1968 10. 3. 1969 31. 12. 1969 Baltická flotila vyradená 10. 4. 2002
BDK-100 115 18. 3. 1969 11. 10. 1969 30. 9. 1970 Baltická flotila vyradená 30. 6. 1993
BDK-104 146 17. 10. 1969 31. 3. 1970 10. 6. 1971 Čiernomorská flotila vyradená 30. 11. 2004
Alexandr Torcev 062 6. 4. 1970 27. 11. 1970 31. 12. 1971 Tichooceánska flotila vyradená 5. 7. 1994
Pjotr Iljičov 044 30. 11. 1970 30. 8. 1971 29. 12. 1972 Severná flotila vyradená 30. 6. 1993
Modifikácia IV
Nikolaj Vilkov 081 3. 9. 1971 30. 11. 1973 30. 7. 1974 Tichooceánska flotila v službe
Nikolaj Filčenkov 152 30. 1. 1974 29. 3. 1975 30. 12. 1975 Čiernomorská flotila v službe
Nikolaj Golubkov nedostavaná

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Большой десантный корабль проекта 1171 "Тапир". . (po rusky)
  2. Большие десантные корабли Проект 1171, шифр «Тапир». . (po rusky)
  3. «Сирийский экспресс» ВМФ России дал сбой. . (po rusky)
  4. Военные новости: «Сирийский экспресс» России. 7. júl 2017. (po rusky)
  5. TEAM, The Shephard News. Berdyansk disaster hits Black Sea Fleet capabilities [online]. shephardmedia.com, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.
  6. n-tv NACHRICHTEN. "Orsk" lag vor Berdjansk: Ukrainische Armee zerstört russisches Kriegsschiff [online]. n-tv.de, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.