Upcyklácia

Upcyklácia je proces premeny odpadového materiálu alebo nepotrebných produktov na nové materiály či produkty lepšej kvality, pre zlepšenie hodnôt životného prostredia. Je to protiklad downcyklácie, ktorá na rozdiel od upcyklácie kvalitu znižuje.

Prvá zmienka o použití termínu upcyklácia je z roku 1994, kedy Reiner Pilz z technologickej spoločnosti Pilz GmbH použil tento názov v jednom z článkov v novinách Salvo (č. 23, 11.10. 1994). Zdôrazňuje, že naša populácia potrebuje skôr takú recykláciu, ktorá prinesie vyššiu hodnotu, než mal starý výrobok.

Upsizing bol názov nemeckého vydania knihy o upcyklácii, ktorá bola prvýkrát vydaná v angličtine v roku 1998 od Guntera Pauliho a v roku 1999 dostala revidovaný názov Upcycling. Nemecké vydanie upravil pre nemecký jazyk a kultúru Johannes F. Hartkemeyer, potom Riaditeľ Volkshochschule v Osnabrücku. Tento koncept neskôr začlenili William McDonough a Michael Braungart do svojej knihy Cradle to Cradle: Remaking the Way We Make Things z roku 2001. Uvádzajú, že cieľom upcyklácie je zabrániť plytvaniu potenciálne užitočnými materiálmi využívaním existujúcich. Tým sa znižuje spotreba nových surovín pri vytváraní nových produktov. Zníženie používania nových surovín môže viesť k zníženiu spotreby energie, znečistenia ovzdušia, vody a dokonca aj emisií skleníkových plynov.

Ide o významný krok smerom k regeneratívnej kultúre dizajnu, kde sú konečné produkty čistejšie, zdravšie a zvyčajne majú lepšiu hodnotu ako materiálové vstupy. Napríklad počas procesu recyklácie plastov iných ako tých, ktoré sa používajú na výrobu fliaš, sa zmiešava mnoho rôznych druhov plastov, výsledkom čoho je hybrid. Tento hybrid sa používa pri výrobe aplikácií na plastové rezivo. Avšak na rozdiel od syntetického polyméru ABS, ktorý si dobre zachováva vlastnosti niekoľkých plastov, recyklované plasty trpia fázovou separáciou, ktorá spôsobuje štrukturálnu slabosť konečného produktu.

V roku 2009 Belinda Smith z Reuters napísala, že upcyklácia sa zvýšila v bohatých krajinách, ale poznamenala, že v chudobnejších krajinách je upcyklácia nevyhnutnosťou.

Priaznivci ekologickej praxe upcyklácie tvrdia, že ľudia v rozvojových krajinách už roky skutočne upcyklujú, používajú staré obaly a oblečenie novými spôsobmi, hoci skôr z potreby ako z hľadiska životného prostredia. Upcyklácia sa však teraz rozbieha aj v iných krajinách, čo odráža zvýšený záujem o ekologické produkty, najmä o tie, ktorých ceny sú na dostupnej úrovni a sú pre výrobcov ziskové. „Ak sa upcycling stane hlavným prúdom, potom korporačný svet musí vidieť, že môže byť ziskový,“ povedal Albe Zakes, hovorca americkej spoločnosti TerraCycle, ktorá sa špecializuje na hľadanie nových spôsobov využitia vyradených obalov. Rastúci počet spoločností sa zameriava na upcykláciu, hoci tento trend je stále v zárodku s údajmi z celého odvetvia, ktoré ešte nie sú k dispozícii.

Upcyklácia vykazuje významný rast v Spojených štátoch a vo svete. Napríklad počet produktov na Etsy, Pintereste alebo Upcycle Studio označených slovom „upcycled“ sa zvýšil z približne 7 900 v januári 2010 na takmer 30 000 o rok neskôr.

Pri hodnotení odpadových materiálov alebo produktov je potrebné položiť si dve hlavné otázky: Koľko energie je potrebné na obnovenie zhodnoteného materiálu späť na požadovaný materiál alebo produkt? Aké je toto množstvo v porovnaní so získaním požadovaného materiálu alebo produktu z pôvodného stavu alebo primárnych zdrojov? V niektorých prípadoch je na opätovné použitie vyradeného produktu, napríklad oblečenia z druhej ruky, potrebná malá energia. V iných prípadoch je energia potrebná na regeneráciu materiálov vyššia ako energia potrebná na spracovanie pôvodného materiálu.

Využitie

Umenie

Upcycle Art alebo niekedy známe ako Recycled Art alebo Recycl’Art je premena odpadu alebo použitých materiálov a predmetov na umelecké diela.

Zatiaľ čo recyklácia zvyčajne znamená, že materiály sú prerobené do pôvodnej podoby, napr. recyklácia plastových fliaš na plastové polyméry, z ktorých sa potom vyrábajú plastové fľaše prostredníctvom výrobného procesu, upcyklácia pridáva materiálom väčšiu hodnotu, ako naznačuje názov. Podľa Watson & Wolfe: „Upcyklácia, tiež známa ako kreatívne opätovné použitie, je proces premeny vedľajších produktov, odpadových materiálov, zbytočných alebo nechcených produktov na nové materiály alebo produkty vnímané ako kvalitnejšie, ako je umelecká hodnota alebo environmentálna hodnota."

Watts Tower

Simon Rodia s jeho Watts Tower (1921 – 1954) z Los Angeles je veľkým zástancom upcyklácie. Rozhodol sa použiť kovový šrot, rozbité sklo a keramiku vo veľkom meradle. Vytvoril 17 stavieb, z ktorých najvyššia dosahuje 30 metrov. Upcykláciou sa nechali inšpirovať aj súčasní dadaisti. Marcel Duchamp vytvoril z nepotrebného predného kolesa a vidlice objekt „Bicycle wheel“. Medzi jeho najznámejšiu prácu patrí „Fontain“, v preklade vodotrysk či fontána, na ktorého výrobu použil pisoár, ktorý kúpil v železiarstve. Pablo Picasso a jeho "Býčia hlava" (1942) je socha vyrobená z vyradeného cyklistického sedla a riadidiel.

Diela neboli tvorené len z veľkých nepotrebných či rozbitých predmetov. V polovici storočia spracovával umelec Joseph Cornell koláže a krabicové asamblážne diela zo starých kníh a iných nájdených predmetov. Naopak Robert Rauschenberg zhromažďoval odpadky najskôr v Maroku, neskôr v uliciach New Yorku, aby mohol odpad využiť do svojich umeleckých diel.

Myšlienka zvýšenia základných hodnôt recyklovaných predmetov ako politické vyhlásenie, skôr ako predstavovanie recyklovaných predmetov ako odraz alebo výsledok z výrobných prostriedkov, je z veľkej časti predstava neskorého 20. storočia. Romuald Hazoumé, umelec zo západoafrickej republiky Benin, ukázal v roku 2007 jeho originálne použitie vyradených plastových kanistrov na benzín a iné palivo, ktoré sa podobajú tradičnej africkej maske. Výstava Documenta sa koná každých päť rokov v nemeckom meste Kasseli. Documenta 12 v roku 2007 vystavila jeho umenie. Hazoumé o svojej práci povedal: „pošlem späť na západ to, čo im patrí, to znamená, odpad z konzumnej spoločnosti, ktorá nás zasypáva každý deň.“ V dnešnej dobe umelcov len pribúda, upcyklácia sa tak dostáva do povedomia širšej spoločnosti.

Hudba

Typickým príkladom je Orquesta de Instrumentos Reciclados de Cateura z Paraguaja. Nástroje orchestra sú vyrobené z materiálov odobraných zo skládky, ktorá sa nachádza v mestečku Cateura na predmestí Asunciónu.

Priemysel

Mnoho priemyselných procesov, ako sú plasty a elektronickej výroby, spoliehajú na spotrebu obmedzených zdrojov. Navyše odpad môže mať vplyv na životné prostredie a môže mať vplyv aj na ľudské zdravie. V tejto súvislosti, upcyklácia popisuje použitie dostupných a budúcich technológií na zníženie odpadu a spotreby zdrojov vytvorením produktu s vyššou hodnotou z odpadových alebo vedľajších produktov.

V spotrebnej elektronike možno proces repasácie alebo opravy použitých produktov vnímať ako upcykláciu z dôvodu zníženej spotreby energie a materiálu v porovnaní s novou výrobou. Repasovaný výrobok má vyššiu hodnotu ako jeho likvidácia alebo recyklácia. V spotrebnej elektronike možno proces renovácie alebo renovácie použitých produktov vnímať ako upcykláciu z dôvodu zníženej spotreby energie a materiálu v porovnaní s novou výrobou. Opätovne vyrobený výrobok má vyššiu hodnotu ako jeho likvidácia alebo recyklácia.[19] Použitie Brewerovho mláta, odpadového produktu pivovarníckych procesov, ako substrátu v bioplynových procesoch eliminuje potrebu likvidácie a môže generovať značný zisk pre celý proces varenia piva. V závislosti od ceny substrátu je možný zisk cca 20 % prevádzkových nákladov. V tomto procese funguje bioplynová stanica ako „upcycler“.

Plytvanie s jedlom

Miliardy kíl jedla sa každoročne vyhodia na celom svete, ale existujú spôsoby, ako môžu ľudia znovu používať jedlo a recyklovať ho. Jednou z bežných metód je kŕmenie zvierat, pretože mnohé zvieratá, ako napríklad ošípané, zjedia všetky dané zvyšky. Potravinový odpad možno darovať a reštaurácie môžu zachrániť všetko jedlo, ktoré zákazníci nezjedia. Ďalšou formou upcyklovania potravín je rozložiť ich a použiť ako energiu. Inžinieri našli spôsob, ako rozložiť jedlo na opätovne použiteľné biopalivo tlakovým varením a potom sú schopní zo zvyškov vyrobiť metán, ktorý možno použiť na výrobu elektriny a tepla. Ďalším spôsobom je jednoducho ho rozložiť a použiť v komposte, čo zlepší pôdu. Mnoho druhov potravinového odpadu, ako je ovocie, zelenina, vaječné škrupiny, orechy a orechové škrupiny, možno použiť v komposte na obohatenie pôdy.

Nezisková organizácia The Upcycled Food Association založená v roku 2019 zaviedla certifikačné normy a logo, ktoré spotrebiteľom umožňuje mať istotu, že sa konzumujú recyklované potraviny. Spoločnosť Whole Foods označila upcykláciu za jeden z top 10 potravinových trendov roku 2021.

Textilný odpad

Dizajnéri začali používať priemyselný textilný odpad aj existujúce odevy ako základný materiál na vytváranie novej módy. Je známe, že pri upcyklácii sa používa buď predspotrebiteľský alebo pospotrebiteľský odpad, prípadne kombinácia oboch. Predspotrebný odpad vzniká v továrni, napríklad zvyšky látok, ktoré zostali po vystrihovaní vzorov. Spotrebný odpad sa vzťahuje na hotový výrobok, keď už nie je užitočný pre majiteľa, ako napríklad darované oblečenie. Upcyklácia textilu má oficiálny certifikačný proces s názvom UPMADE®.

Ľudia často praktizujú lineárnu ekonomiku, kde sa uspokoja s tým, že kúpia, použijú a potom vyhodia. Tento systém prispieva k tomu, že sa vyhodia milióny kilogramov textilného odpadu. Zatiaľ čo väčšina vyrobených textílií je recyklovateľná, okolo 85 % končí na skládkach len v USA. Upcycling zavádza do praxe viac obehový model hospodárstva. V obehovom hospodárstve sa zdroje využívajú tak dlho, ako je to možné, pričom sa z nich počas používania vyťaží maximum, potom sa obnovia a znovu použijú, keď sa skončí ich používanie. Popularizovali ho McDonough a Braungart a je známy aj ako princíp od kolísky po kolísku. Táto zásada uvádza, že výrobok by mal byť navrhnutý tak, aby mal viacero životných cyklov, alebo by mal byť biologicky odbúrateľný.