Preskočiť na obsah

Tyranosaurus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Tyranosaurus
Vrchná krieda
↓

Exemplár v múzeu Palais de la Découverte v Paríži.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Tyrannosaurus rex
Osborn, 1905
Synonymá
Dynamosaurus, Stygivenator, Nanotyrannus?
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Tyranosaurus (lat. Tyrannosaurus; doslova „tyranský jašter“) je vyhynutý rod z čeľade Tyrannosauridae. Jeho jediným druhom je Tyrannosaurus rex.

Išlo o obrovského dravého teropóda, ktorý dnes patrí medzi najznámejšie dinosaury. Žil pred 68 až 66 miliónmi rokov[1] vo vrchnej kriede, nájdený bol na západe Severnej Ameriky.

Rovnako ako iné tyrannosauroidy to bol dvojnohý mäsožravý dinosaurus s masívnou lebkou, udržiavanou v rovnováhe pomocou dlhého chvosta. V každej čeľusti mal rad zakrivených a vykrajovaných zubov dorastajúcich do dĺžky až 15 centimetrov, ktoré sa po vypadnutí alebo zodratí postupne nahradzovali, čo trvalo po celý život. Jeho predné končatiny boli veľmi malé a disponovali iba dvoma prstami. Pravým opakom jeho predných končatín boli jeho dlhšie a mohutnejšie zadné končatiny. Na oboch zadných končatinách mal po štyri prsty, vrátane prvého, ktorý bol malý a nedotýkal sa zeme. Aj keď sú v súčasnosti známe teropódy prevyšujúce jeho veľkosť, s dĺžkou okolo 13 metrov, výškou zhruba 6 metrov a hmotnosťou približne 6,8 ton patrí medzi najväčšie suchozemské zvieratá, aké kedy žili.

Dodnes bolo objavených zhruba 30 exemplárov tohto rodu, z ktorých sú niektoré takmer kompletné kostry. V jednom z týchto exemplárov bol dokonca extrahovaný proteín kolagén. Vzhľadom na hojný fosílny materiál tohto dravého dinosaura je možný rozsiahly výskum jeho biológie, ontogenézy a biomechaník, no veľa aspektov jeho života, ako je získavanie potravy, fyziológia či akú najväčšiu rýchlosť mohol dosiahnuť, zostáva dodnes spornou otázkou.

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]
Veľkosť tyranosaura (modrá) v porovnaní s najväčšími dnes známymi teropódmi
Veľkosť jednotlivých exemplárov v porovnaní s veľkosťou človeka

Tyranosaurus bol jedným z najväčších mäsožravých dinosaurov všetkých čias; najväčší exemplár, FMNH PR2081 („Sue“), meria až 12,8 metrov na dĺžku a je zhruba 4 metre vysoký[2] s hmotnosťou, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 5,4 až 6,8 ton. Veľkosť rodu tyranosaurus bola značná, možno rozličná u oboch pohlaví. U doteraz nájdených jedincov sa totiž dĺžka pohybovala v rozmedzí 9 až 13 metrov, pričom výška na úrovni bedier dosahovala okolo 3,5 – 4 metrov. Zvyčajne sa predpokladá, že väčšie boli samice. Vďaka veľkosti a mohutnej stavbe tela vážil dospelý tyranosaurus 5 až 7 ton. Za svoju veľkosť vďačí mimoriadne rýchlemu rastu v období dospievania, ktoré bolo oveľa vyššie než u príbuzných tyrannosauridov (do veku približne 12 pritom tyranosaurus rástol podobným tempom ako stredne veľké tyrannosauridy typu Daspletosaura). Odhaduje sa, že najväčší jedinci rodu tyranosaurus mohli dosahovať dĺžku až okolo 14 metrov a hmotnosť približne 6,8 ton (najvyšší odhad je dokonca 9 ton), čím by prekonali dokonca aj obrieho dravého dinosaura rodu Karcharodontosaurus.

Lebka tyranosaura (AMNH 5027)

Tyranosaurus mal veľkú hlavu (tvorila vyše osminu jeho celkovej telesnej dĺžky) s veľkými zubami, ktoré boli až 15 cm dlhé. Tieto zuby boli zhrubnuté a mierne zahnuté, takže keď dravec zatvoril papuľu, všetky zuby sa zovreli naraz. Zuby mali vpredu aj vzadu pílkovité okraje, ktoré zanechávali ľahko rozoznateľné stopy na kostiach obete.[3] V prednej časti čeľuste sa nachádzali malé zuby, no husto osadené vedľa seba, ktoré sa navyše smerom do zadnej časti čeľuste zväčšovali a po vypadnutí alebo opotrebovaní nahradzovali. Jeho oči boli nasmerované dopredu, aby sa zorné polia oboch jeho očí prekrývali, vďaka čomu dokázal lepšie odhadovať vzdialenosti (tzv. binokulárne videnie). Stavba lebky bola mohutná, s masívnou sánkou, ktorá bola vizitka sily čeľustí, neporovnateľná s akýmkoľvek dnešným suchozemským dravcom. Kým hlavu ako aj krk mal tyranosaurus svalnatú, predné končatiny disponovali iba dvomi prstami a vyzerali slabé, hoci boli aj napriek dĺžke ľudského ramena schopné uniesť dospelého muža. Síce zdanlivo neužitočné (nedosiahli ani do tlamy), tyranosaurus ich mohol používať pri vstávaní zo zeme. Podľa jednej hypotézy sa predné končatiny zakrpateli, aby znížili riziko zranenia pri spoločnom kŕmení.[4] Ďalšími znakmi tohto mohutného tvora boli dlhé a silné zadné končatiny prispôsobené na chôdzu a dlhý chvost, ktorý mu slúžil na udržiavanie rovnováhy.

Klasifikácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Tyranosaurus je typový rod nadčeľade Tyrannosauroidea, čeľade Tyrannosauridae a podčeľade Tyrannosaurinae. Ďalším známym členom tejto podčeľade je severoamerický rod Daspletosaurus a ázijský rod Tarbosaurus[5][6] (obaja boli kedysi synonymizovaní s tyranosaurom).[7] Tyrannosauridy boli niekedy mylne považovaný za potomkov megalosaurov a carnosaurov, hoci viac nedávno ich kladistické analýzy klasifikovali so všeobecne menšími coelurosaurami.[8]

Rekonštrukcia vzhľadu

V roku 1955, sovietsky paleontológ Jevgenij Alexandrovič Malejev na základe skamenených kostí objavených v Mongolsku pomenoval nový druh, Tyrannosaurus bataar.[9] V roku 1965 bol tento druh premenovaný na Tarbosaurus bataar. Navzdory premenovania, veľa fylogenetických analýz zistilo, že Tarbosaurus by mohol byť kladistikou tyranosaura a preto bol Tarbosaurus často považovaný za druh ázijského tyranosaura.[8] Keď Jørn Hurum a Sabath skúmali lebku Tarbosaura a porovnával ju s lebkou tyranosaura zistili, že sú odlišné. Vzhľadom pripomínal Tarbosaura skôr iný člen čeľade Tyrannosauridae a to Alioramus. Currie, Hurum a Sabath vo svojej analýze došli k záveru, že kladistikou tyranosaura nebol Tarbosaurus, ale Alioramus. Tento výsledok potvrdzuje, že tyranosaurus a Tarbosaurus sú odlišné typy.

Ďalšie fosílie tyrannosauridov nájdených v rovnakých formáciách ako Tyrannosaurus rex boli pôvodne klasifikované ako samostatné taxóny, vrátane Aublysodona a druhu Albertosaurus megagracilis (v roku 1995 premenovaný na Dinotyrannus megagracilis)[7]. Všetky fosílie sa dnes priraďujú mladistvému tyranosaurovi[10] až na výnimku malej ale takmer kompletnej lebky z Montany. V roku 1946, CH. W. Gilmore pôvodne klasifikoval túto lebku ako druh rodu Gorgosaurus (G. lancensis). Neskôr v roku 1988 ju Bakker, Williams a Currie zaradili do samostatného rodu Nanotyrannus.

Manospondylus

[upraviť | upraviť zdroj]
Lebka T. rex (typový druh) v Carnegie Museum of Natural History

Prvé fosílie, ktoré možno pripísať druhu Tyrannosaurus rex, sa skladajú z dvoch čiastkových stavcov, ktoré objavil americký paleontológ Edward Drinker Cope v roku 1892. Pripisoval ich živočíchovi zvanému Manospondylus gigas. Už v roku 1917, Henry Fairfield Osborn spoznal podobnosti medzi M. gigas a T. rex, no vzhľadom na roztrieštenosť stavcov Manospondyla nebolo možné určiť, či sú druhy totožné.[11]

Ďalší spor nastal v júni roku 2000, kedy vedci z Black Hills Institute ohlásili objav ďalších pozostatkov T. rexa na rovnakom mieste, kde sa predtým objavil rod Manospondylus. Tie boli považované za ďalšie pozostatky rovnakého jedinca druhu M. gigas a boli synonymizované s T. rexom.[12] Podľa pravidiel medzinárodnej zoologickej nomenklatúry (ICZN), systém, ktorý riadi vedecké pomenovanie zvierat uviedol, že názov Manospondylus gigas dáva prednosť pred názvom Tyrannosaurus rex, pretože bol pomenovaný ako prvý. Štvrté vydanie ICZN, ktoré začalo platiť 1. januára v roku 2000 uvádza, že „prednosť má mladšie synonymum, ak sa po roku 1899 nepoužívalo za platný názov alebo ak bolo mladšie synonymum použité v 25 publikáciach od najmenej 10 autoroch za posledných 50 rokov…“[13] Názov Tyrannosaurus rex spĺňa tieto podmienky a v súlade so zásadami týchto pravidiel je považovaný za nomen protectum v prípade, že Medzinárodná komisia pre zoologickú nomenklatúru nepožiada o zmenu (ku ktorej ešte nedošlo). V tomto prípade je Manospondylus gigas považovaný za nomen oblitum.[14]

Spôsob života

[upraviť | upraviť zdroj]

Ontogenéza

[upraviť | upraviť zdroj]
Graf rastu telesnej hmotnosti tyranosauridov v závislosti od veku. (Erickson et al. 2004)

Výskumom niekoľkých exemplárov druhu Tyrannosaurus rex, sa vedcom podarilo určiť ontogenetický vývoj jedincov tohto druhu, odhadnúť ich dĺžku života a určiť ich tempo rastu. U najmenšieho známeho jedinca (LACM 28471, „Teropód Jordan“) je odhadovaná hmotnosť len asi 30 kg, zatiaľ čo u najväčšieho jedinca, FMNH PR2081 („Sue“) je s najväčšou pravdepodobnosťou 5 400 kg. Histologické analýzy kostí Tyrannosaura rexa ukázali, že LACM 28471 bol len vo veku 2 rokov kedy zomrel, zatiaľ čo „Sue“, zomrela okolo 28 rokov, čo je asi maximálny vek pre tento druh.

Histologickým analýzam sa tiež podarilo určiť vek ďalších jedincov a zistili, že najmladší jedinci mohli vážiť zhruba pod 1 800 kg a okolo veku 14 rokov sa ich telo začalo rapídne zväčšovať. Počas tejto fázy rýchleho rastu, mladistvý jedinec tyranosaura priberal asi 600 kg ročne. Vo veku 18 rokov, sa zase krivka rastu rapídne znížila. Ďalšia nedávna štúdia vykonaná histológiou kostí rôznych jedincov potvrdzuje tieto výsledky a zistila, že rýchly rast sa začal spomaľovať na zhruba veku 16 rokov.[15] Táto náhla zmena v raste môže znamenať fyzickú dospelosť, čo je hypotéza, ktorá je podporovaná objavom dreňového tkaniva zo stehennej kosti 16 až 20 rokov starého Tyrannosaura rexa z Montany (MOR 1125, známeho ako „B-rex“). Dreňové tkanivá sa vyskytujú len u samíc vtákov počas ovulácie, čo naznačuje, že „B-rex“ bol v reprodukčnom veku.[16] Ďalšia štúdia uvádza vek tohto exemplára na 18 rokov.[17] Ostatné tyrannosauridy vykazujú veľmi podobné rastové krivky, aj keď s nižším tempom rastu, ktorý zodpovedá ich nižším rozmerom.[18]

Viac ako polovica známych exemplárov Tyrannosaura rexa zrejme zomrela po veku šiestich rokov od dosiahnutia pohlavnej zrelosti a takýto príklad je možné spozorovať aj pri iných tyrannosauridoch a pri niektorých dnes žijúcich vtákoch a cicavcoch. Tieto exempláre vykazujú aj vysokú úmrtnosť mladistvých jedincov tohto rodu.

Sexuálny dimorfizmus

[upraviť | upraviť zdroj]
Namontované kostry dvoch jedincov rodu tyranosaurus v polohe párenia, Jurassic Museum of Asturias

Vzhľadom na zvýšený počet exemplárov, vedci začali analyzovať rozdiely medzi jednotlivcami a zistili, že existujú dva rôzne typy stavby kostier. Prvý typ je pevnejšie stavaný tzv. „mohutnejší“, zatiaľ čo druhý je „útlejší“. Niekoľko morfologických rozdielov spojených s oboma typmi bolo použitých na analýzu sexuálneho dimorfizmu tyranosaura. Odborníci sa nazdávajú, že „mohutnejšia“ bola samica pretože panva niekoľkých exemplárov tohto typu sa zdá byť širšia, zrejme z dôvodu lepšieho priechodu vajíčok.[19]

Len pri jednom exemplári druhu Tyrannosaurus rex bolo presvedčivo preukázané, že patrí určitému pohlaviu. Výskum „B-rexa“ preukázal zachovanie mäkkých tkanív. Niektoré z týchto tkanív boli identifikované ako dreňové tkanivá, čo sú špecializované tkanivá rastu iba u moderných vtákov ako zdroj vápnika pre výrobu vaječnej škrupiny počas ovulácie, čo tiež podporuje názor, že tzv. „B-rex“ bola samica. Nedávny výskum ukázal, že dreňové tkanivá sa nenachádzajú u krokodílov, ktoré sú spolu s vtákmi považované za najbližších žijúcich príbuzných dinosaurov.

Postava

[upraviť | upraviť zdroj]
Stará rekonštrukcia rodu tyranosaurus. Vyobrazený je aj rod triceratops.

Rovnako ako veľa bipedných dinosaurov bol Tyrannosaurus rex kedysi prezentovaný ako „trojnožka“ vo vzpriamenej polohe s chvostom tiahnúcim sa za ním po zemi. Tento koncept bol sprvu navrhnutý Josephom Leidom v roku 1865, ktorý rekonštruoval Hadrosaura, prvého dinosaura s bipedným držaním tela.[20] Henry Fairfield Osborn, bývalý riaditeľ American Museum of Natural History (americké prírodovedné múzeum) v New Yorku, podporil hypotézu o vzpriamenom postoji tohto tvora rekonštrukciou jeho kostry v roku 1915. Až v roku 1970 si vedci uvedomili, že tento postoj by zviera neudržalo, pretože by to viedlo k narušeniu či oslabeniu viacerých kĺbov, vrátane bokov. Nepresná rekonštrukcia kostry z AMNH bola zobrazovaná aj v mnohých filmoch a maľbách (napríklad slávna nástenná maľba Rudolfa Zallingera – Age of Reptiles v Peabody Museum of Natural History)[21] až do roku 1990, kedy filmy ako Jurský park zaviedli pre širokú verejnosť jeho presnejší postoj s vodorovne držanou chrbticou a s perfektne vyváženým telom.[7]

Perie?

[upraviť | upraviť zdroj]
Rekonštrukcia nedospelého jedinca rodu tyranosaurus, pokrytého vláknitým perím

Keďže tyranosaurus patril medzi celurosaury (Coelurosauria), predpokladá sa, že aj tyranosaurus disponoval nejakým typom operenia, ktoré je známe už pri primitívnych zástupcoch tejto skupiny, rovnako ako pri primitívnych členoch vývojovej línie tyranosaurov (rod Dilong). Pokiaľ perie vyspelým zástupcom Tyrannosauridae druhotne nezaniklo, mohli ním byť pokryté najmä mláďatá, kým nevyrástli. Ako malé zvieratá totiž strácali teplotu oveľa rýchlejšie než dospelé jedince. V priebehu dospievania a zväčšovania telesnej veľkosti o perie prišli, ako dokazujú kožené odtlačky šupinatej kože dospelých tyrannosauridov z Kanady a Mongolska. Ide v podstate o podobný scenár ako pri slonoch alebo veľrybách. Ich predkovia boli osrstení, postupným zväčšovaním telesnej veľkosti však o takmer všetku srsť prišli dokonca aj mláďatá. Ako však dokazuje príklad mamutov, aj veľké tyranosaury žijúce v chladných podmienkach si mohli telesnú pokrývku zachovať do dospelosti.

Stopy

[upraviť | upraviť zdroj]
Pravdepodobný odtlačok stopy tyranosaura v Novom Mexiku

Dodnes boli objavené len dva odtlačky stôp, ktoré možno pripísať tyranosaurovi. Prvú z nich našiel v roku 1983 americký geológ Charles Pillmore vo Philmonte v Novom Mexiku. Pôvodne si myslel, že patrí hadrosauridovi hoci výskumy odhalili akúsi veľkú „pätu“, ktorá sa medzi stopami ornitopódnych dinosaurov nenachádza. Stopu popísali Martin Lockley a Adrian Hunt ako ichnotaxón Tyrannosauripus pillmorei v roku 1994. Navrhli, že je viac než pravdepodobné, že stopu po sebe zanechal tyranosaurus a že ide o prvú známu stopu tohto druhu. Meria 83 cm na dĺžku a 71 cm na šírku.[22]

Druhá nájdená stopa (76 cm dlhá), ktorú možno pripísať rodu tyranosaurus bola prvýkrát popísaná v roku 2007 britským paleontológom Phillom Manningom zo súvrstvia Hell Creek v Montane. Či však stopu po sebe zanechal tyranosaurus, nie je jasné, a to aj keď je spolu s Nanotyrannom jediný veľký teropód zatiaľ nájdený v súvrství Hell Creek.[23]

Beh

[upraviť | upraviť zdroj]

Už dlho sa vedci dohadujú o rôznych spektrách života tyranosaura, napríklad, či dokázal rýchlo behať. Niekedy sa uvádza, že tyranosaurus bol schopný vyvinúť rýchlosť až 60 km/h, no keby v tejto rýchlosti spadol, zabil by sa. Pravdepodobnejšia je možnosť, že počas behu vyvinul rýchlosť 30 km/h, pričom aj jeho chôdza s trojmetrovými až štvormetrovými krokmi bola všetko iné než pomalá. Pomer dĺžky stehennej kosti k predkoleniu nasvedčuje, že práve na chôdzu boli nohy tohto dinosaura najlepšie uspôsobené. V porovnaní s malými a rýchlymi dinosaurami ako Deinonychus, Velociraptor alebo Ornitholestes je to úplný protiklad. U nich je stehenná kosť relatívne krátka, čo poukazuje na schopnosť rýchleho pohybu. Je zaujímavé, že mladí zástupcovia rodu tyranosaurus, tak ako mnohé primitívne tyrannosauridy, predstavovali rýchlych bežcov.

Zmysly

[upraviť | upraviť zdroj]

Rod tyranosaurus disponoval pomerne veľkým mozgom, v pomere k telu značne väčším, než napríklad u podobne veľkých karnosaurov typu giganotosaura alebo carcharodontosaura. Odliatok mozgovej dutiny tohto dinosaura ukázal, že mozog mal dobre vyvinuté časti zodpovedné za vnímanie zrakových, čuchových a sluchových vnemov. Tyranosaurus mal teda dobrý zrak, na rozdiel od tvrdení v úspešnom filme Jurský park. Nové štúdie[24], sčasti inšpirované spomínaným filmom, dokonca dokazujú, že tyranosaurus patril medzi zvieratá so skutočne veľmi dobrým zrakom. Tyranosaurus mal napríklad zorné pole väčšie než dravý vták jastrab a videl 13-krát ostrejšie než človek (jastrab vidí 3,6-krát ostrejšie než človek).

Stratégia lovu

[upraviť | upraviť zdroj]
Lebka tyranosaura spredu. Je na nej jasne viditeľné, ako sú očné jamky posunuté viac dopredu, vďaka čomu umožňujú tzv. binokulárne videnie

Jedným z mnohých otáznikov pri tyranosaurovi je, či bol aktívny lovec alebo zdochlinožravec. Zástancovia zdochlinožravosti (napr. Horner) argumentujú, že tyranosaurus mal krátke, pri love nefunkčné predné končatiny (kým ostatné dravé dinosaury ich mali väčšie a silnejšie, napr. Allosaurus), nebol schopný rýchleho behu, disponoval zubami schopnými drviť kosti a mal veľmi dobrý čuch, typický pre zdochlinožravce. Navyše svojou veľkosťou ľahko odplašil menšie dravce. V prospech lovu svedčí výborný zrak s binokulárnym videním a zranenia na lebke Triceratopsa alebo na chvoste Edmontosaura, ktoré pravdepodobne spôsobil tyranosaurus, a ktoré nesú známky hojenia (boli teda spôsobené za života bylinožravca).

Väčšina odborníkov názor podporujúci zdochlinožravosť tyranosaura neprijala. Vzhľadom na to, že dnes neexistuje ani jeden výlučný všežravec (okrem supov, no tie lietajú) a keďže väčšina veľkých bylinožravcov z éry tyrannosaura nebola rýchlejšia než on, s lovom nemusel mať veľké problémy. Väčšina vedcov však nepovažuje tyranosaura ani za výlučného lovca, keďže aj veľké dnes žijúce šelmy nepohrdnú zdochlinou.

Napriek schopnosti loviť veľkú korisť tak tyranosaurus zrejme obľuboval aj zdochliny, ako každý veľký predátor, ktoré vďaka citlivému čuchu zacítil na kilometre. Taktika lovu tohto tvora bola iná, než taktika allosaurov. Alosaury sa kvôli pomerne ľahko stavanej lebke snažili útočiť na slabiny. Tyranosaurus však disponoval mimoriadne veľkou silou zahryznutia (podľa odhadov 6 410 až 13 400 N podľa Erickson a kol., čím sa radí medzi živočíchy s najväčšou silou zahryznutia); jediným zahryznutím dokázal aj dvanásťmetrovému Edmontosaurovi vytrhnúť z tela veľké kusy mäsa aj s kosťami. Počas lovu tyranosaurovi pomáhal aj dobrý sluch a zrak. Po zabití tyranosaurus obeť zožral skoro celú aj s kosťami, pričom sústa nehltal vcelku, ale (ako vďaka jeho skamenenému trusu vieme) dôkladne ich rozhrýzol.

Kosti dokázal drviť vďaka silnému stisku. Vyvinul silu 34 000 newtonov (2-krát viac ako dnešné krokodíly) na koncoch zubov mohol vyvolať tlak 3 000 megapascalov.[25]

Kanibalizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdia Currieho, Hornera, Ericksona a Longricha v roku 2010 uviedla, že Tyrannosaurus rex, jeden z najväčších mäsožravých dinosaurov, bol kanibal. Na niektorých exemplároch tyranosaura totiž našli známky po zuboch pripadajúce rovnakému rodu. Uhryznutia boli nájdené na ramennej kosti a na rôznych kostiach zadnej končatiny. Je dosť nepravdepodobné, že jeden zo súperiacich uhryzol protivníka do nohy, preto je isté, že uhryznutie bolo vykonané na zdochline. Navyše, uhryznutie nastalo v časti tela s relatívne malým množstvom mäsa, teda sa navrhlo, že tyranosaurus sa vtedy kŕmil nejakou zdochlinou, na ktorej viac mäsité časti už boli zhltnuté niekým iným.[26]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Kostra tyranosaura rekonštruovaná H.F. Osbornom

Tyrannosaurus rex bol pomenovaný 5. októbra 1905 Henrym Fairfieldom Osbornom, bývalým riaditeľom American Museum of Natural History (Amerického prírodovedného múzea). Rodový názov je odvodený z gréckych slov tyrannus („tyran“) a sauros („jašter“). Pre druhový názov, použil Osborn latinské slovo rex, čo znamená „kráľ“.[27]

Skoré nálezy

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé pozostatky tohto obrieho teropóda boli objavené už v roku 1874 blízko mesta Golden v Colorade. Neboli však správne rozoznané. Na začiatku deväťdesiatych rokov devätnásteho storočia objavil paleontológ John Bell Hatcher vo východnej časti Wyomingu fragmenty lebky, ktoré boli spočiatku považované za pozostatky Ornithomima (Ornithomimus grandis), aj keď v súčasnosti sú zaraďované do rodu tyranosaurus.[28] V roku 1892 objavil Edward Drinker Cope časti stavcov v Južnej Dakote a dal im meno Manospondylus gigas. Tieto pozostatky boli neskôr reklasifikované do rodu tyranosaurus.

Nedokončený model dvoch jedincov rodu tyranosaurus. (H. F. Osborn)

V roku 1900 objavil Barnum Brown prvú čiastočnú kostru tyranosaura, ktorú H. F. Osborn vo svojej publikácii z roku 1905 pôvodne pomenoval ako Dynamosaurus imperiosus. O dva roky neskôr našiel Brown ďalšiu neúplnu kostru vo formácií Hell Creek v Montane.[29]. Pôvodný materiál Dynamosaura je v súčasnosti v zbierkach v Londýnskom Natural History Museum (Prírodopisnom múzeu).[30]

Brown našiel celkom päť čiastočných kostier tyranosaura. V roku 1941, bol objav Browna z roku 1902 predaný Carnegie Museum of Natural History (Carnegieho múzeu prírodnej histórie) v Pittsburghu. Brownov štvrtý najväčší objav z Hell Creeku je dnes vystavený v American Museum of Natural History (Americkom prírodovednom múzeu) v New Yorku.

Vzácne exempláre

[upraviť | upraviť zdroj]
Tyranosaurus „Sue” vo Field Museum of Natural History v Chicágu

Susan Hendricksonová, amatérska paleontologička, 12. 8. 1990 objavila najúplnejšiu (viac ako 90 %) a do roku 2001 najväčšiu fosílnu kostru tyranosaura v montanskom súvrství Hell Creek. Kostra bola pomenovaná Sue a predaná v aukcii za 7,6 milióna dolárov, čo ju robí najdrahším dinosaurom v dejinách. Kostra je dnes vystavená vo Field Museum of Natural History (Fieldovom prírodovednom múzeu). Štúdiom skamenených kostí sa ukázalo, že Sue dosahovala plnú veľkosť vo veku 19 rokov a zomrela vo veku 28 rokov.[31] Zomrela pravdepodobne v dôsledku silného uhryznutia jej hlavy, čo by mohlo byť spôsobené iným tyranosaurom. Výskumníci totiž uvádzajú, že v rovnakom lome sa tiež našli kostry dospelých a nedospelých tyranosaurov, čo naznačuje, že tyranosaurus mohol žiť v skupinách.

Ďalší tyranosaurus, prezývaný „Stan“, na počesť amatérskeho paleontológa Stana Sacrisona, bol nájdený v súvrství Hell Creek na jar v roku 1987. Stan je 63 % kompletná kostra a je vystavená v Black Hills Institue Geological Research v Južnej Dakote. Oba exempláre, Stana a Sue, skúmal paleontológ Peter Larson.

V lete v roku 2000 objavil Jack Horner päť kostier tyranosaura blízko priehrady Fort Peck v Montane. O jednom z exemplárov, nazývanom aj „C. rex“, bolo oznámené, že je to najväčší tyranosaurus, aký sa kedy našiel.[32]

T. rex "Big Mike", Museum of the Rockies, Bozeman, Montana

V roku 2001 sa našla 50 % kostra nedospelého jedinca tyranosaura, pomenovaného „Jane“. Toto nálezisko, bolo pôvodne považované za objav prvej známej kostry trpasličieho tyrannosaurida, Nanotyranna aj keď novšie výskumy ukázali, že je viac pravdepodobné, že ide o nedospelý exemplár jedinca rodu tyranosaurus.[33] Vzhľadom na jedinečnosť v jej veku sa týmto tyranosaurom zaoberal Jack Horner, Peter Larson, Robert Bakker, Greg Erickson a niekoľko ďalších paleontológov. V súčasnosti je exemplár vystavený v Burpee Museum of Natural History (Burpeeho prírodovednom múzeu) v illinoiskom Rockforde.[34]

V populárnej kultúre

[upraviť | upraviť zdroj]

Tyrannosaurus rex je jedným z najznámejších dinosaurov. Často ho bolo možné vidieť vo filmoch, literatúre a na internete. Hral hlavnú úlohu v mnohých filmoch, počnúc klasickým filmom King Kong a Jurský Park a jeho dvoch pokračovaniach, kde hrá „rolu“ dravého zabijaka. Okrem toho sa neskôr objavil aj v dokumentárnych filmoch od BBC ako „Na potulkách s dinosaurami“ a „Vraždiace stroje: Pravda o dinosauroch zabijakoch“, kde sa vedci pokúšajú zistiť pravdu o vzťahu medzi tyranosaurom a triceratopsom.

T. rex sa tiež objavil v mnohých videohrách, napríklad Dino Crisis/Dino Stalker, Turok a Tomb Raider.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Magnetostratigraphy and geochronology of the Hell Creek and basal Fort Union Formations of southwestern North Dakota and a recalibration of the Cretaceous–Tertiary Boundary. Geological Society of America Special Papers, 2002, s. 35–55. Dostupné online. DOI: 10.1130/0-8137-2361-2.35.
  2. ↑ „Sue's vital statistics“ Archivované 2009-03-17 na Wayback Machine. Sue at the Field Museum. Prístup: 15. Septembra 2007 (po anglicky).
  3. ↑ LAMBERT, David; NAISH, Darren; WYSEOVÁ, Elizabeth. Dinosaury a život v praveku. Preklad Radim Labuda. Bratislava: Nakladateľstvo Svojtka & Co, 2002. ISBN 978-80-8107-229-1. Kapitola Tyranské jaštery, s. 124.
  4. ↑ Padian, K. 2022. Why tyrannosaurid forelimbs were so short: An integrative hypothesis. Acta Palaeontologica Polonica 67 (1): 63–76. online
  5. ↑ Currie, Philip J.; Jørn H. Hurum and Karol Sabath. „Skull structure and evolution in tyrannosaurid dinosaurs“. Acta Palaeontologica Polonica, 2003, ročník 48, číslo 2: 227–234. Prístup: 2008-10-08.
  6. ↑ Holtz, Thomas R., Jr.. „Tyrannosauroidea“. In David B. Weishampel, Peter Dodson and Halszka Osmólska. The dinosauria. Berkeley: University of California Press, 2004, ss. 111–136. ISBN 0-520-24209-2.
  7. ↑ a b c Paul, Gregory S.. Predatory dinosaurs of the world: a complete illustrated guide. New York: Simon and Schuster, 1998. ISBN 0-671-61946-2.
  8. ↑ a b Holtz, Thomas R.. „The Phylogenetic Position of the Tyrannosauridae: Implications for Theropod Systematics“. Journal of Palaeontology, 1994, ročník 68, číslo 5: 1100–1117. Prístup: 2008-10-08. (po anglicky)
  9. ↑ Maleev, E. A.. Gigantic carnivorous dinosaurs of Mongolia (in Russian). Doklady Akademii Nauk SSSR, 1955, ročník 104, číslo 4, str. 634–637.
  10. ↑ Carr, TD. „Craniofacial ontogeny in Tyrannosauridae (Dinosauria, Theropoda)“. Journal of Vertebrate Paleontology, 1999, ročník 19: 497–520.
  11. ↑ Osborn, H. F. (1917). Skeletal adaptations of Ornitholestes, Struthiomimus, Tyrannosaurus. Bulletin of the American Museum of Natural History. (po anglicky)
  12. ↑ Anonymous. http://www.iol.co.za/scitech/technology/new-discovery-may-endanger-t-rex-s-name-1.40212 [„Discovery could Endanger T.Rex Name“]. The Associated Press. 13. jún, 2000.
  13. ↑ Ride, W. D. L.. „Article 23.9 – Reversal of Precedence“. International code of zoological nomenclature. London: International Commission on Zoological Nomenclature. ISBN 0-85301-006-4.
  14. ↑ Taylor, Mike (2002-08-27). „So why hasn't Tyrannosaurus been renamed Manospondylus?“. The Dinosaur FAQ. Prístup: 2008-10-08.
  15. ↑ Horner JR, Padian K. „Age and growth dynamics of Tyrannosaurus rex“. Proceedings. Biological sciences/the Royal Society, 2004 (September), ročník 271, číslo 1551: 1875–80.
  16. ↑ Schweitzer MH, Wittmeyer JL, Horner JR. „Gender-specific reproductive tissue in ratites and Tyrannosaurus rex“. Science, 2005 (Jún), ročník 30, číslo 5727: 1456–60. Prístup: 2008-10-05. (po anglicky)
  17. ↑ Lee, Andrew H.; and Werning, Sarah. „Sexual maturity in growing dinosaurs does not fit reptilian growth models“. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2008, ročník 105, číslo 2: 582–587. (po anglicky)
  18. ↑ Erickson GM, Currie PJ, Inouye BD, Winn AA. „Tyrannosaur life tables: an example of nonavian dinosaur population biology“. Science, 2006 (Jún), ročník 313, číslo 5783: 213–7.
  19. ↑ Carpenter, Kenneth. Variation in Tyrannosaurus rex. In Kenneth Carpenter and Philip J. Currie. Dinosaur Systematics: Approaches and Perspectives. Cambridge: Cambridge University Press, 1992, ss. 141–145. ISBN 0-521-43810-1.
  20. ↑ Leidy, J. „Memoir on the extinct reptiles of the Cretaceous formations of the United States“. Smithsonian Contributions to Knowledge, 1865, ročník 14: 1–135.
  21. ↑ „The Age of Reptiles Mural“ Archivované 2018-09-29 na Wayback Machine. Yale University. 2008. Prístup: 2008-10-16.
  22. ↑ Lockley, MG; Hunt AP. A track of the giant theropod dinosaur Tyrannosaurus from close to the Cretaceous/Tertiary boundary, northern New Mexico. Ichnos, 1994, ročník 3: 213–218. doi:10.1080/10420949409386390
  23. ↑ T.rex footprint discovered [online]. nhm.ac.uk, 10.10.2007, [cit. 2011-10-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ Stevens, 2006 [online]. [Cit. 2006-07-05]. Dostupné online. Archivované 2008-02-16 z originálu.
  25. ↑ GRAMLING, Carolyn. T. rex pulverized bones with an incredible amount of force [online]. sciencenews.org, 2018-10-24, [cit. 2018-10-25]. Dostupné online.
  26. ↑ Longrich N R., Horner J.R., Erickson G.M., Currie P.J., Cannibalism in Tyrannosaurus rex. Public Library of Science. (po anglicky)
  27. ↑ H.F. Osborn.Tyrannosaurus and other Cretaceous carnivorous dinosaurs. digitallibrary.amnh.org (po anglicky)
  28. ↑ Breithaupt, Brent H., Southwell, Elizabeth H. i Matthews, Neffra A. In Celebration of 100 Years of Tyrannosaurus rex Archivované 2012-05-30 na Archive.today.„The Geological Society of America. Abstracts with Programs”., 1905, ročník 37, číslo 7, str. 406.(po anglicky)
  29. ↑ H. F. Osborn. Tyrannosaurus and other Cretaceous carnivorous dinosaurs. „Bulletin of the American Museum of Natural History”, 1905, ročník 21, str. 259–265.(po anglicky)
  30. ↑ Breithaup, BH; Southwell EH, Matthews NA . „Dynamosaurus imperiosus and the earliest discoveries of Tyrannosaurus rex in Wyoming and the West“. New Mexico Museum of Natural History and Science Bulletin, 2006, ročník 35: 257–258.
  31. ↑ Gregory M. Erickson, Peter J. Makovicky, Philip J. Currie, Mark A. Norell, Scott A. Yerby, Christopher A. Brochu.„Gigantism and life history parameters of tyrannosaurid dinosaurs“ Nature (po anglicky)
  32. ↑ Dig pulls up five T. rex specimens news.bbc.co.uk. (po anglicky)
  33. ↑ Currie, PJ; Huru, JH, Sabath, K (2003). Skull structure and evolution in tyrannosaurid dinosaurs Archivované 2006-05-28 na Wayback Machine. Acta Palaeontologica Polonica 48: 227–234. (po anglicky)
  34. ↑ Visit Jane the Dinosaur at the Burpee Museum, Rockford, Illinois. (po anglicky)

Použitá literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Erickson, GM a kol. (1996). Bite-Force Estimation for Tyrannosaurus rex from Tooth-Marked Bones. Nature 382: 706 – 708.
  • Lambert, D. (1993). The Ultimate Dinosaur Book. Dorling Kindersley, London. (slovenský preklad: Veľká kniha o dinosauroch, TIMY, Bratislava 1994.)
  • Stevens, K.A. (2006). Binocular vision in theropod dinosaurs. Journal of Vertebrate Paleontology 26(June):321 – 330.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tyrannosaurus na anglickej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tyranosaurus&oldid=7929074“