Thomas Fairfax
| Thomas Fairfax | |
 | |
| Narodenie | 17. január 1612 Otley, Yorkshire, Anglické kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 12. november 1671 (59 rokov) Nunappleton, West Riding of Yorkshire, Anglické kráľovstvo |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Thomas Fairfax |
Thomas Fairfax (17. január 1612 – 12. november 1671) bol generál a vrchý veliteľ parlamentaristickej armády v dobe anglickej občianskej vojny.
Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa ako najstarší syn Ferdinanda Fairfaxa 17. januára 1612 v Otley v grófstve Yorkshire. V rokoch 1626 – 29 študoval na Cambridgskej univerzite. Po študiu odišiel do Holandska a slúžil ako dobrovoľník v anglickej armáde pod generálom Horacom Verom. V lete 1637 sa oženil s jeho dcérou Annou Vere.
Pred občianskou vojnou
[upraviť | upraviť zdroj]Oba Fairfaxovia, otec aj syn, aj keď boli v službách kráľa Karola I., boli odporcami kráľovskej svojvôle a Thomas sa vyjadril, že parlament je najlepším a najbezpečnejším jednacím miestom pre kráľa a kráľovstvo. Keď sa Karol snažil vytvoriť v Yorku svoju osobnú gardu, ktorá sa mala stať základom jeho vlastnej armády, bol Fairfax poverený, aby mu doručil petíciu parlamentu, naliehavo žiadajúci, aby prestal vytvárať svoje vlastné vojsko. Fairfax mu chcel dať tento dokument na veľkom zhromaždení miestnych roľníkov. Karol túto petíciu nechcel prijať a strhol svojho koňa späť, ale Fairfaxovi sa podarilo vložiť petíciu za hrušku jeho sedla.
Občianska vojna
[upraviť | upraviť zdroj]Keď vypukla občianska vojna, bol jeho otec vymenovaný veliteľom parlamentného vojska na severe krajiny a Thomas veliteľom jazdectva. Kritická situácia na severe krajiny vznikla v roku 1644, keď York obsadený roajalistami pod vedením Viliama Cavendisha vzdoroval spojeným silám parlamentaristov a Škótov a mestu sa na pomoc ponáhľal princ Ruprecht so všetkými silami, ktoré mal k dispozícii. 2. júla došlo k bitke pri Marston Moor, ktorá bola rozhodujúcim zápasom o sever krajiny. Sám Fairfax sa aktívne zapojil do boja, a aj keď bol niekoľkokrát zranený, podarilo sa mu pripojiť k Oliverovi Cromwellovi a jeho víťaznému jazdectvu. Jeho brat Karol v bitke padol. Parlamentaristi obsadili York a ovládli takmer celý sever krajiny.
Na juhu a východe krajiny pokračovala vojna s roajalistami ešte ďalšie dva roky, čo vyvolávalo medzi ľuďmi nepokoje a nespokojnosť. Reakciou bolo parlamentné nariadenie (Self-Denying Ordinance), ktoré nariaďovalo členom hornej a dolnej komory parlamentu, aby si vybrali medzi vojenskou pozíciou alebo členstvom v parlamente. Došlo k vytvoreniu armády nového jednotného typu (New Model Army). Jej velením bol poverený Thomas Fairfax a Oliver Cromwell bol vymenovaný jeho zástupcom a veliteľom jazdectva. Veľkým úspechom tejto armády bola bitka pri Naseby, v ktorej 14. júna 1645 zvíťazili parlamentaristi a prinútili kráľa utiecť do Walesu. Fairfax potom velil obliehaniu Leicesteru a dobyl Tauton, Bridgewater a Bristol.
Kráľ sa vrátil z Walesu do Oxfordu, kde bola silná vojenská posádka, ale pred hrozbou obliehania utiekol a vzdal sa Škótom. Oxford padol v septembri 1646 a Karol I. tak nemal ani armádu ani žiadne vojsko. V januári 1647 bol Škótmi vydaný parlamentaristom a Fairfax ho doprevádzal při ceste do Holdenby. Nasledovali jednania medzi parlamentom a kráľom, medzi kráľom a Škótmi a medzi presbyteriánmi a radikálmi v parlamente. Fairfax bol nútený stať sa prostredníkom v jednaniach medzi dôtojníkmi armády a parlamentom. Nespokojnosť dôstojníkov vyvrcholila zajatím kráľa oddielom jazdectva. Armáda sa stala nátlakovou skupinou, ktorá požadovala rozpustenie parlamentu a potrestanie kráľa.
Fairfax trávil v tej dobe viac času na svojom panstve, a pretože považoval situáciu za príliš radikálnu, uvažoval o rezignácii na vrchné velenie armády. Bol ale presvedčený, aby v tejto pozícii naďalej vytrval. Krátko pred vypuknutím druhej fázy občianskej vojny sa stal následníkom svojho otca ako barón a správca Hullu. V boji proti roajalistom v roku 1648 preukázal svoju skoršiu rozhodnosť a schopnosť a jeho najväčším úspechom bolo úspešné obliehanie Colchesteru. V tej istej dobe Cromwell v bitke pri Prestone porazil Škótov a zavŕšil tak víťazstvo parlamentaristov.
Fairfax bol dohodnutý s Cromwellom a vojenskými veliteľmi na potrestaní Karola I. a stále bol vrchným veliteľom armády. Bol vymenovaný vrchným sudcom v procese s kráľom a zúčastnil sa na jeho počiatočných jednania. Keď ale zistil, že sa má jednať o trest smrti pre Karola, odmietol sa na ďalších zasadaniach súdu zúčastniť. Jeho poslednou akciou, kde pôsobil ako vrchný veliteľ, bolo potlačenie vzbury v Burfrode v máji 1649. V roku 1650, keď Škóti vymenovali Karola II. kráľom a parlament rozhodol o vyslaní vojska do Škótska, aby zabránil prípadnej invázii Škótov do Anglicka, Fairfax rezignoval na svoju funkciu. Jeho nástupcom v tejto pozícii bol vymenovaný Cromwell.
Povojnové obdobie
[upraviť | upraviť zdroj]Fairfaxovi bola priznaná penzia vo výške 5 000 libier ročne a žil na svojom panstve v Nunappletone až do smrti lorda protektora. Problémy neskoršieho obdobia anglickej republiky priviedli Fairfaxa naspäť do politiky. Pomáhal George Monckovi v ťažení proti vojsku Johna Lamberta. V decembri 1659 viedol skupinu Yorkshirských mužov a jeho povesť spôsobila, že sa k nim pripojilo asi 1 200 členov jazdectva Lambertovej armády, čo viedlo ku kolapsu Lambertovho vojska. Fairfax sa stal členom novo zvolaného parlamentu a bol hlavným predstaviteľom skupiny poslancov, ktorá mala uvítať Karola II. Posledných 11 roko svojho života strávil Fairfax na svojom panstve v Yorkshire.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thomas Fairfax
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Thomas Fairfax na českej Wikipédii.