Telgárt
| Telgárt | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Brezno |
| Región | Horehronie |
| Vodné toky | Zubrovica, Hron |
| Nadmorská výška | 881−900 m n. m. |
| Súradnice | 48°51′07″S 20°11′19″V / 48,851878°S 20,188718°V |
| Rozloha | 55,97 km² (5 597 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 525 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 27,25 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1326[1]/1549[2] |
| Starosta | Jozef Štajer[3] (nezávislý) |
| PSČ | 976 73 |
| ŠÚJ | 509051 |
| EČV (do r. 2022) | BR |
| Tel. predvoľba | +421-48 |
| Adresa obecného úradu |
Telgárt 70 |
| E-mailová adresa | info@telgart.eu.sk, podatelna@telgart.eu.sk, starosta@telgart.eu.sk poslať email |
| Telefón | 048 6194600, 0918 454 935 |
| Fax | 048 6194600 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Telgárt | |
| Webová stránka: obectelgart.sk/ | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Telgárt (v minulosti Švermovo, maď. Garamfő, nem. Tiergarten)[4] je obec na Slovensku v okrese Brezno.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží na východnom okraji breznianskeho okresu i kraja.
Telgártom preteká potok Zubrovica, Hron, prameniaci pod sedlom Besník, preteká jeho južným okrajom. Je najvyššie položenou horehronskou obcou, rozprestierajúcou sa na južných svahoch Kráľovej hole, resp. Kráľovej skaly. Obcou vedie cesta I/66, ako aj železničná trať Brezno – Margecany s jedinečným tunelom. Asi 3 km severovýchodne sa nachádza sedlo Besník, ktorý trať prekonáva ďalším tunelom s najvyšším bodom tratí s normálnym rozchodom na Slovensku (955 m n. m.).
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršie zmienky o osade Tiergarten pochádza z roku 1326. Tá však neležala pri Hrone, ako je tomu dnes, ale na starej ceste z Gemera do Spiša pri riečke Hnilec. Založil ju Šoltýs Mikuláš, syn Ladislava Kuna zo Spiša. Oblasť bola už v roku 1288, kedy sa spomína ako kráľovský poľovnícky revír. Ten zahŕňal územie od Muráňa a častým návštevníkom tu bol kráľ Matej Korvín, s ktorým sa viažu mnohé legendy a povesti. Po pôvodnej osade sa zachovali chotárne názvy ako „starý cintorín“ či „starý hostinec“. Nie je známy dôvod ani čas opustenia danej lokality, no už v 14. a 15. storočí nastala v obci kolonizácia. V tom čase obec patrila pod muránske panstvo a neskôr Gemersko-malohontskej župy.
Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka a oviec, ťažbou a spracovaním dreva a povozníctvom. Významným impulzom pre celú oblasť bol rozvoj železiarskeho priemyslu, ktorý dal prácu veľkej časti Horehronského Gemera. Prosperujúca obec prešla počas pôsobenia Istvana Koháryho na gréckokatolícku vieru a v roku 1784 aj s prispením Františka Koháryho vybudovala nový kostol. Veľký význam pre celú oblasť malo vybudovanie železničnej trate Červená Skala – Margecany, ktorá výrazne zjednodušila cestovanie a prepravu tovaru v hornatom kraji. V Telgárte počas výstavby trate žilo až okolo 5 000 obyvateľov, z čoho bolo až 3 200 robotníkov a technikov. Zavedením elektriny a telegrafu, vybudovaním vodovodu a ciest a rozbehnutím výstavby školy sa výrazne zlepšili podmienky pre život obyvateľov. Rozvíjali sa tradície, kultúra i šport, no sľubný rozvoj zastavila druhá svetová vojna.
Počas Slovenského národného povstania sa o oblasť Telgártu viedli ťažké boje. Pri protiútoku vedenom 5. septembra 1944 sa podarilo povstalcom spolu s partizánmi vytlačiť posilnenú rotu nemeckej 1. tankovej armády k sedlu Besník. V obci pri bojoch vypuklo viacero požiarov a napokon celá vyhorela. Bolo zničených 263 domov a zahynuli 3 obyvatelia.
V rokoch obec 1948 – 1990 mala obec názov Švermovo, na počesť Jana Švermu (1901 – 1944), českého komunistického politika a účastníka SNP.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky chrám sv. Ducha, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1794.[5] Fasáda kostola je členená lizénovými pásmi, veža pilastrami, ukončená je barokovou helmicou s laternou.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[6] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[7][8]
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Ivan Andrijovič Stavrovský (* 1822 – † 1878), gréckokatolícky kňaz, pedagóg a osvetový pracovník
- Pavol Spišák (* 1901 – † 1975), gréckokatolícky kňaz, titulárny kanonik, prvý prekladateľ východnej liturgie do slovenčiny, básnik, spisovateľ, trpiteľ za vieru
- Anastázia Miertušová (* 1927 – † 2002), výtvarníčka
- Michal Spišiak (* 1936), spisovateľ, básnik, publicista
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Ambróz (* 1948), folklórny spevák
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Telgárt
